Pr vo ivotn ho prostredia
Download
1 / 59

- PowerPoint PPT Presentation


  • 90 Views
  • Uploaded on

Právo životného prostredia. Štát: 1. Zákonodarná moc NR SR 2. Výkonná moc Vláda, Prezident 3. Súdna moc. Vláda (premiér, ministri) ústredná ŠS Ministerstvo ŽP Obvodný úrad Špecializovaná ŠS miestna

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about '' - emery


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

Subjekty p p

Štát:

1. Zákonodarná moc

NR SR

2. Výkonná moc

Vláda, Prezident

3. Súdna moc

Vláda

(premiér, ministri)ústredná

ŠS

Ministerstvo ŽP

Obvodný úrad

Špecializovaná ŠSmiestna

Obce ŠS

VÚC

Subjekty PŽP


Pr vo ivotn ho prostredia
Súdy

  • základná záruka ochrany práv- čl.46 Ústavy SR

  • právo na súdnu ochranu sa chápe ako:

    1. právo na prístup k súdu

  • zabezpečenie súdnej sústavy, ktorá je zriadená zákonom, nezávislá a nestranná a kompetentná

  • zabezpečenie každému koho práva sú krátené, aby si ich mohol uplatniť na súde bez prekážok

    2. právo na spravodlivý proces


S dna ochrana v sr spr vne s dnictvo
Súdna ochrana v SR - správne súdnictvo

Vo veciach ŽP sa možno domáhať na úrovni:

- vnútroštátnej (všeobecné súdy-

okresný súd, krajský súd,

Najvyšší súd SR)

- nadštátnej(Európsky súd pre ľudské

práva, Štrasburg)


Stavn s d sr
Ústavný súd SR

  • je popri všeobecnom súde oprávnený chrániť práva v oblasti ŽP

  • rovnocenný parlamentu a vláde

  • rozhodnutím môže zrušiť zákon -> rozhodnutie nadobúda silu zákona (nemôže však napadnutý zákon prepracovať)

    Realizácia kompetencií podlieha obmedzeniam:

  • následná ústavná kontrola ústavnosti

  • návrhové konanie


Pr vo ivotn ho prostredia

Ústavný súd SR rozhoduje o sťažnostiach FO

alebo PO, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských

práv a slobôd vyplývajúcich z medz. zmlúv a ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

  • zásada subsidiarity ÚS SR

  • zásada nealternatívnosti

  • zásada uzatvorenosti súdnych sústav

    -> ÚS SR koná najmä vo veciach preskúmavania ústavnosti postupu orgánov verejnej správy


Zemn samospr va
Územná samospráva

  • starostlivosť o ŽP patrí medzi základné funkcie samosprávy

  • územnú samosprávu reprezentujú:obcea VÚC

    Základné právne predpisy:

  • Ústava SR

  • z.č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení

  • z.č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom

    usporiadaní SR

  • z.č. 302/2001 z.z. o samospráve VÚC


Pr vo ivotn ho prostredia

Obce a VÚC sú:

  • korporáciami (spoločenstvami) združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt

  • právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami

  • subjektami verejnej moci - spolu s orgánmi ŠS tvoria verejnú správu, ktorú uskutočňujú v rozsahu a spôsobom vymedzeným zákonom

    - v rámci výkonu samosprávy

    - v rámci výkonu úloh miestnej štátnej správy prenesených na ňu zákonom


Pr vo ivotn ho prostredia

Obyvatelia obce/VÚC vykonávajú samosprávu:

- priamo (referendum, voľby)

- nepriamo (volené orgány obce/VÚC)

Hlavné orgány obce/VÚC

  • starosta obce/ predseda VÚC – správny orgán v prípade rozhodovania o právach a povinnostiach FO/PO

  • zastupiteľstvo obce/VÚC - zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce


Pr vomoc samospr vy
Právomoc samosprávy:

  • normotvorná činnosť (všeobecne záväzné nariadenia obce/VÚC)

    - vo veciach samosprávy nepotrebuje obec a VÚC splnomocnenie zákona

  • rozhodovanie o právach a povinnostiach PO a FO v rámci správneho konania

  • uzatváranie tzv. verejnoprávnych zmlúv

  • prostredníctvom iných úkonov (vydávanie stanovísk, vyjadrení, informačné úkony,...)


Kompetencie obce v oblasti p
Kompetencie obce v oblasti ŽP:

  • údržba a ochrana kultúrnych pamiatok, pamiatkových území

  • zabezpečuje verejnoprospešné služby (nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, správa a údržba zelene, zásobovanie vodou,...)

  • utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov

  • chráni životné prostredie

  • obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu, koncepciu rozvoja obce

  • dbá o zachovávanie prírodných hodnôt


Kompetencie v c v oblasti p
Kompetencie VÚC v oblasti ŽP

  • obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady VÚC a územné plány regiónov

  • podieľa sa na tvorbe a ochrane ŽP

  • stará sa o ochranu pamiatkového fondu

  • ....


Tret sektor subjekt p p
Tretí sektor – subjekt PŽP

  • združenia majetku (nadácie)

  • združenia FO a PO (občianske združenia, neinvestičné fondy, verejnoprospešné organizácie)

  • kombinácia prvkov združenia majetku a osôb (neinvestičné fondy)

  • vždy ide o právnické osoby

  • majú súkromný charakter

  • sú vytvárané a vyvíjajú činnosť za účelom riešenia problémov spoločnosti (ochrana ľudských práv a slobôd, výskum, ochrana a tvorba ŽP, zdravotná starostlivosť, sociálna a humanitárna pomoc...)


Pr vo ivotn ho prostredia

  • predpisy práva ŽP neupravujú postavenie tretieho sektora často

  • presadzovanie záujmov a práv sa uskutočňuje nepriamo -> prostredníctvom iných ústavou garantovaných základných práv a slobôd: petičné právo, sloboda prejavu a právo na informácie, právo zhromažďovať sa, právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, ....)


Podnikatelia subjekty p p
Podnikatelia- subjekty PŽP často

  • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

    Podnikateľom podľa tohto zákona je:

  • osoba zapísaná v obchodnom registri,

  • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (z.č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon),

  • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

  • FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.


Povinnosti podnikate ov pod a predpisov p p
Povinnosti podnikateľov podľa predpisov PŽP často

  • predpisy PŽP upravujú požiadavky týkajúce sa činností s vplyvmi na ŽP, resp. zdravie ľudí (ide najmä o prevádzkovanie činností, pri ktorých sa využívajú prírodné zdroje alebo vlastnosti výrobkov)

    K administratívnoprávnym nástrojom regulovania

    vplyvom prevádzok na ŽP patrí:

    1.emisné štandardy

    2. prevádzkové požiadavky

    3. požiadavky na tzv. odbornú spôsobilosť

    4. požiadavky na výrobky


Pr vo ivotn ho prostredia

Emisné štandardy: často

maximálne množstvo znečisťujúcej látky, ktoré

môže byť (za určitý čas) pri konkrétnej činnosti

vypustené do vonkajšieho prostredia (napr.

emisné limity, emisné kvóty)

Prevádzkové požiadavky:

požiadavky na zariadenia, ktoré predstavujú

potenciálne alebo faktické nebezpečenstvo pre

ŽP (predpisuje sa konkrétny spôsob

prevádzkovania zariadenia, resp. konkrétne

prostriedky ktoré sa musia použiť)

-> špecifická prevádzková požiadavka: povinnosť

prevádzkovateľa použiť najlepšiu dostupnú technológiu


Pr vo ivotn ho prostredia

Odborn častoá spôsobilosť osôb

osobitné požiadavky na FO, ktoré v

prevádzkach vykonávajú alebo zabezpečujú

túto činnosť po odbornej stránke

Požiadavky na výrobky

cieľom právnej úpravy je zabezpečiť

minimalizáciu nepriaznivých vplyvov výrobkov

na ŽP a na zdravie ľudí


Pr vo ivotn ho prostredia

Konkrétne povinnosti podnikateľov, ktorí často

realizujú činnosti s vplyvom na ŽP sa viažu

na obdobie:

  • pred začatím vykonávania takejto činnosti

  • počas prevádzkovania tejto činnosti

  • po jej ukončení

  • pred začatím podnikania v vplyvom na ŽP sú podnikatelia povinní požiadať kompetentný orgán o vydanie povolenia alebo súhlasu


Fyzick osoby subjekty p p
Fyzické osoby – subjekty PŽP často

  • sú nositeľmi základného práva na priaznivé ŽP ako aj práva na včasné a úplne informácie o stave ŽP a o príčinách a následkoch tohto stavu

  • povinnosť chrániť a zveľaďovať ŽP a kultúrne dedičstvo

  • fyzické osoby môžu vystupovať v rámci starostlivosti o ŽP v rôznych pozíciách (obyvatelia obce/VÚC, vlastníci zložiek ŽP, súčasť verejnosti)


Pr vo ivotn ho prostredia

FO = obyvateľ obce často

  • obyvateľ obce je povinný podieľať sa

    na rozvoji a na zveľaďovaní ŽP v obci

  • kolektív obce- subjekt územnej samosprávy

    FO = vlastník zložiek ŽP

  • obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka (FO/PO/štát) je rovnaká

    FO = verejnosť

  • v zákonom stanovených prípadoch môže verejnosť vystupovať ako formalizovaná skupina a mať postavenie účastníka správneho konania


V kon vlastn ckeho pr va
Výkon vlastníckeho práva často

Vlastník je oprávnený vec:

1. mať

2. užívať a požívať plody -> využívať úžitkovú hodnotu veci, príp. ju meniť (v súlade s trvalo udržateľným rozvojom)

- obmedzenia vo verejnom záujme

3. disponovať s vecou -> realizácia výmennej hodnoty veci ale aj celkové spotrebovanie veci a jej zničenie

Obmedzenia v predpisoch PŽP

- úprava predkupného práva štátu

- vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy

- obmedzením vlastníka vec ničiť- viaže sa na

vydanie rozhodnutia správneho orgánu


Pr vo ivotn ho prostredia

Práva osôb, ktoré musí vlastník často

rešpektovať:

  • vstup na lesné pozemky

  • voľný prechod cez pozemky

  • zber lesných plodín pre vlastnú potrebu

  • ...

    Práva vlastníka:

  • právo byť písomne upovedomený o zámere vyhlásiť vec za osobitne chránenú

  • požiadať príslušný orgán o vyhlásenie súkromného chráneného územia

  • vyberať vstupné podľa cenových predpisov



Eur pska nia
Európska únia často

= Exekutívnym orgánom EÚ

je Európska komisia

(eurokomisár pre ŽP= Stavros Dimas)

EK podlieha 36 špecializovaných organizácií, z toho 23 tzv. generálnych direktoriátov. Problematiku životného prostredia má na starosti DG (Directoriate-General) Environment.

  • http://ec.europa.eu/environment/index_en.htm


Loha dg environment
Úloha DG Environment často

Hlavnou úlohou je iniciovať a definovať novú environ.

legislatívu a zabezpečiť realizáciu dohodnutých opatrení v

členských štátov EÚ

K úlohám DG Environment ďalej patrí:

  • udržiavanie a zlepšovanie kvality života prostredníctvom vysokej úrovne ochrany prírodných zdrojov, efektívne zhodnotenie a manažment rizík, ako aj včasná implementácia právnych noriem Spoločenstva.

  • Zlepšenie efektivity zdrojov pri výrobe, spotrebe a likvidácii odpadov.

  • Včlenenie environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politiky EÚ.

  • Podpora rozvoja v EÚ so zreteľom na hospodárske, sociálne a ekologické potreby tak súčasných, ako aj budúcich generácií.

  • Prijatie globálnych výziev, zvlášť v oblasti klimatických zmien, medzinárodnej ochrany biodiverzity a trvalo udržateľného rozvoja.


Pr vo ivotn ho prostredia1

Právo životného prostredia často

6. prednáška



Predmet pravy mp p
Predmet úpravy MPŽP často

= systém pravidiel správanie sa štátov ako subjektov medzinárodného práva pri ochrane a tvorbe životného prostredia a racionálnom využívaní prírodných zdrojov, tak by nedochádzalo k ohrozovaniu a poškodzovaniu ŽP v susediacich i geograficky vzdialených štátoch a v oblastiach vyňatých spod jurisdikcie štátov (napr. šíre more)


Pramene mp p
Pramene MPŽP často

  • MPŽP sa začalo systematicky rozvíjať po prijatí tzv. montrealského programu pre rozvoj a periodické revízie environmentálneho práva Riadiacou radou UNEP

  • Medzinárodné zmluvy (dvojstranné, viacstranné -> rezolúcia, deklarácia, charta,..)

    (obsahom zmlúv sú záväzky, ktoré na seba štáty dobrovoľne preberajú)

  • Medzinárodná obyčaj

    (napr. zásada nespôsobenia škody druhému štátu používaním vlastnej časti prírody)


Slovensk p p a mp p
Slovenské PŽP a MPŽP často

  • SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medz. zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky

  • Medz. dohody o ĽP a ZS, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti FO alebo PO, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi


Z sady medzin rodnej ochrany p
Zásady medzinárodnej ochrany ŽP často

1. Zásada ochrany ŽP

- medzinárodný záväzok na spoluprácu v otázkach

ochrany ŽP

2. Zásada úplnej zvrchovanosti štátu nad

svojimi prírodnými surovinami

- Sloboda nakladania so svojimi prírodnými zdrojmi v

súlade so svojou politikou a ostatné štáty musia

rešpektovať toto právo

3. Zásada nespôsobenia škody ŽP mimo jurisdikciu štátu(Štokholmská deklarácia 1972)


Osobitn z sady
Osobitné zásady často

  • Zásada environmentálneho posúdenia

  • Zásada výmeny informácií

  • Zásada vzájomných konzultácií

  • ...

  • Environmentálne právo sa


Subjekty mp p
Subjekty MPŽP často

1. Štáty

2. Medzinárodné organizácie

3. Integračné zoskupenia

4. Mimovládne záujmové organizácie na ochranu životného prostredia


Medzin rodn organiz cia osn
Medzinárodná organizácia- OSN často

Na ochrane prírody a krajiny sa podieľajú

okrem OSN aj viaceré medzivládne organizácie

pridružené k OSN:

  • Organizácia pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO)

  • Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)

  • Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

  • Svetová meteorologická organizácia (WMO)

  • Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA)

  • ...


Unep un environmental programme
UNEP – UN častoEnvironmental Programme

UNEP = program OSN, ktorý adresuje otázky ŽP na svetovej a regionálnej úrovni.

-> Podporuje rozvoj medzinárodnej spolupráce

-> Sleduje vývoj situácie v ŽP s cieľom zabezpečiť, aby vlády venovali pozornosť problémom ŽP, ktoré majú medzinárodný význam

-> Napomáha získavaniu informácií, štúdiu a výmene poznatkov o ŽP

www.unep.org


Hlavn priority unep
Hlavné priority UNEP často

Cieľ:

Zabezpečiť vedenie a partnerstvo v starostlivosti o ŽP a to motivovaním, informovaním, umožnením, aby národy a ľudia zlepšovali svoje životné prostredie a svoju kvalitu života so zachovaním pre ďalšie generácie

  • Klimatické zmeny

  • Katastrofy a konflikty

  • Manažment ecosystémov

  • Environmentálne riadenie

  • Škodlivé látky

  • Efektívnosť prírodných zdrojov

  • ...


Charakteristika unep
Charakteristika UNEP často

  • Založené po Konferencií OSN o „Human Environment“ v Štokholme v roku 1972

  • Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN

    2997 z 15 Decembera 1972

  • Zloženie: 58 národov volené na 4 ročné obdobia VZ OSN (starostlivosť vykonáva UNEP Sekretariát so sídlom v Nairobi, Keňa)

    Sekretár: Achim Steiner

    Financovanie: rozpočet OSN,

    dobrovoľné príspevky


Unpd un development programme
UNPD- UN častoDevelopment Programme

  • UNDP svetová rozvojová sieť/organizácia, ktorá háji zmenu a spájanie štátov v oblasti výmeny informácií, skúseností s cieľom pomôcť ľuďom budovať lepší život na základe ich vlastných rozhodnutí

  • UNDP pracuje v 166 krajinách sveta

    www.undp.org


Ciele undp
Ciele UNDP často

  • Eliminovanie chudoby

  • Kreatívnosť práce a trvalo udržateľné živobytie

  • Zrovnoprávnenie žien

  • Ochrana a regenerácia ŽP => orientuje sa na TU poľnohospodárstvo a zabezpečenie výživy obyvateľstva, starostlivosť o lesy, vodné zdroje, vodné ŽP, TU energia


Rada eur py
Rada Európy často

  • Rada Európy vznikla v roku 1949 s cieľom rozvíjať spoločné a demokratické princípy v celej Európe na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach a ďalších relevantných dokumentov o ochrane jednotlivca

  • Výbor pre ŽP

  • Pracovná skupina Rady pre PŽP

    www.coe.int

    www.coe.int/t/sk/com/about_coe/


Medzin rodn mimovl dne organiz cie
Medzinárodné mimovládne organizácie často

  • Greenpeace – odpor proti jadrovým skúškam

    www.greenpeace.sk

  • Hnutie Medzinárodných priateľov Zeme – ochrana ozónovej vrstvy

    www.priateliazeme.sk

  • Medzinárodný zväz na ochranu prírody (IUCN)

    www.seps.sk/zp/iucn/index.htm

  • GLOBE pre Európu- Globálna legislatívna organizácia

    www.globe.gov/r

  • Medzinárodný súd pre arbitráž a zmierovacie konanie v ŽP-Mexiko


Pr vo ivotn ho prostredia

Európska únia často

Integračné zoskupenie


Tri eur pske spolo enstv
Tri európske spoločenstvá často

  • ES uhlia a ocele (Montánna únia)

  • Európske hospodárske spoločenstvo (EHS->ES)

  • ES atómovej energie (EURATOM)

  • sú medzinárodné organizácie nadnárodného charakteru založené medzinárodnými zmluvami (zmluvami medzinárodného práva verejného)

  • majú vlastnú právnu subjektivitu

  • všeobecný cieľ: integrácia


Reformy zakladaj cich zml v
Reformy zakladajúcich zmlúv často

  • Jednotný európsky akt

  • prijatý 28.2.1986 -> platný od1.7.1987

  • Maastrichtská zmluva

  • prijatá 7.2.1992 -> platná od1.11.1993

  • Amsterdamská zmluva

    prijatá 2.10.1997 -> platná od mája 1999

  • Nicejská zmluva

    prijatá 11.12.2000 -> platná od mája 2001

  • Lisabon ( ? )


Ciele ess e
Ciele ESS/EÚ často

  • Zaistenie mieru

  • Založenie medzinárodnej organizácie – Spoločenstva, ktoré združujú členské štáty a majú nadštátnu povahu

  • Vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok

  • Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný trh)

  • Zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €)

  • Presadzovanie medz. identity, najmä prostredníctvom zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na obrannej politike)

  • Posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov zavedením občianstva EÚ

  • Zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis communitaire)


Pr vna subjektivita e
Právna subjektivita EÚ často

  • podľa v súčasnej dobe prevládajúceho názoru možno vyvodiť, že EÚ zatiaľ nie je právny subjekt (nemá pr.subjektivitu) a preto nie je ani medzinárodnou organizáciou => EÚ nemá členské štáty; tie sú len zmluvnými stranami Zmluvy o EÚ

  • ESS sú medzinárodné organizácie oprávnené konať voči tretím štátom, rovnako aj voči členským štátom

    - zmena je možná: Lisabonskou zmluvou


Syst m eur pskeho pr va
Systém Európskeho práva často

  • komunitárne právo

  • unijné právo


Prim rne sekund rne pr vo
Primárne/Sekundárne právo často

  • Primárne právo tvoria zakladajúce zmluvy – ich zmeny a doplnky, ako aj všetky ich prílohy (protokoly, prehlásenia, ktoré patria k základnému obsahu práva), zmluvy o pristúpení

  • Sekundárne právo je odvodené od primárneho práva (sekundárne právo musí byť vždy v súlade s primárnym právom)

    - základ platnosti primárneho a sekundárneho práva spočíva v delegovaní výsostných práv členských štátov


Sekund rne komunit rne pr vo
Sekundárne komunitárne právo často

  • Typické právne akty = nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania, stanoviská

  • Atypické právne akty = v Zmluve o ES sa vraví aj o ostatných právnych aktoch ako napr. opatreniach,

    hlavných smerovaniach a pod.


Nariadenie
Nariadenie často

  • „európsky zákon“

  • súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sú záväzné vo všetkých častiach a platia okamihom vstupu bezprostredne vo všetkých členských štátoch

  • všetky orgány sú povinné nariadenie aplikovať (rovnaké právne následky vyvoláva tam, kde sú rovnaké podmienky)

  • nariadenie vytláča všetko vnútroštátne právo, ktoré je s ním v rozpore


Smernica
Smernica často

  • ESS vydávajú smernice s určitým obsahom úpravy, ktorý je potom v lehote stanovenej v smernici vykonávaný členskými štátmi, pre ktoré je záväzná, a to prostriedkami a vo formách vnútroštátneho práva

  • môže zaväzovať všetky štáty, alebo len určité štáty (rozdiel oproti nariadeniu)

  • záväznosť smernice je len pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť (prostriedky sú ponechané na vôľu každého členského štátu, avšak cieľ musí byť dosiahnutý)


Rozhodnutie
Rozhodnutie často

  • rozhodnutie sa týka jednotlivého prípadu a je záväzné pre toho, komu je určené, teda pre určitý obmedzený počet adresátov (riešia konkrétne prípady)

  • adresáti: FO, PO, skupiny, členské štáty

  • má bezprostredný účinok na adresátov (môže však vyvolať právne účinky u iných osôb ako adresátov -> tieto osoby môžu podať žalobu na neplatnosť)


Odpor ania a stanovisk
Odporúčania a stanoviská často

  • nezáväzné právne akty (sú však predpokladom určitého konania, resp. ďalšieho postupu)

  • dotknutí adresáti ich nemusia rešpektovať

  • nemôže z nich plynúť nevýhoda

  • obsahujú posúdenie právne relevantnej situácie orgánom ESS (ide o druh návodu, rady)

  • adresáti: členské štáty, príp. iné subjekty

    - nevydanie odporúčania/stanoviska je dôvodom na podanie žaloby na nečinnosť (nikdy nie žaloba na neplatnosť, lebo nie sú záväzné)


Pramene unijn ho pr va
Pramene unijného práva často

  • predvídané Zmluvou o EÚ a rozvíjané nasledujúcimi zmluvami

  • patria sem medzinárodné zmluvy, rozhodnutia ER, spoločné postupy a spoločné postoje

    Členenie:

  • pramene unijného primárneho práva -> Zmluva o EÚ

  • pramene unijného sekundárneho práva -> Zmluva o EÚ, právne akty vydávané v rámci II. a III. piliera


Priamy inok komunit rneho pr va
Priamy účinok komunitárneho práva často

  • priamy účinok = schopnosť komunitárnej normy ovplyvňovať právne postavenie subjektov práva členských štátov priamo (bez recepcie do vnútroštát.práva)

    - dôvodom je dobrovoľné obmedzenie suverenity

    členských štátov

  • komunitárne právo sa aplikuje na území členských štátov tak, že pristupuje k národným právnym poriadkom, ale nestráca svoju povahu


Pr vo ivotn ho prostredia

Dôsledky priameho účinku: často

  • komunitárne právo pristupuje bez ďalšieho k aplikovateľnému právu členských štátov bez recepcie

  • komunitárne právo sa pričleňuje k právu členských štátov a priamo spôsobuje právne účinky bez zmeny svojej komunitárnej povahy (je aplikované ako komunitárne právo, nie ako vnútroštátne právo)

  • Norma je priamo aplikovaná ako na návrh dotknutých subjektov práva členských štátov, tak aj ex offo orgánmi členských štátov

  • priamy účinok primárneho práva = evidentný

  • priamy účinok sekundárneho práva = rozdielny