Ryby
Download
1 / 49

Ryby - PowerPoint PPT Presentation


  • 177 Views
  • Uploaded on

Ryby. Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú. MORSKÉ - žijú a rozmnožujú sa v morskom prostredí pelagické - vo vodnom stĺpci, od povrchu po hlbiny bentické - na dne batypelagické - v hlbinách. Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú. SLADKOVODNÉ

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Ryby' - owena


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú

MORSKÉ

- žijú a rozmnožujú sa v morskom prostredí

pelagické- vo vodnom stĺpci, od povrchu po hlbiny

bentické- na dne

batypelagické - v hlbinách


Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú

SLADKOVODNÉ

- žijú a rozmnožujú sa v sladkej vode

reofilné - tečúce vody

pelagické

bentické

limnofilné- stojaté vody (jazerá, tône)

pelagické

bentické


Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú

ŤAŽNÉ

anadromné - hlavná časť života v mori, v období rozmnožovania ťah do riek

(losos)

katadromné - hlavná časť života v sladkej vode

(úhor)


Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú

BRAKICKÉ

- pred ústím do riek, kde dochádza k miešaniu slanej a sladkej vody

okrajové a vnútrozemské moria (Kaspické more)

pelagické

bentické


Základné faktory, ktoré vplývajú na život rýb:

teplota

prúdenie

priehľadnosť

rozpustené látky

kyslík

substrát


Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka:

1. veľmi vysoká koncentrácia O2 (10-16 mg.l)

Salmotrutta m. fario (pstruh potočný),

Phoxinus phoxinus (čerebľa pestrá),

Cottus gobio (hlaváčbieloplutvý),

Noemacheilus barbatulus (slíž severný)

2. vysoká koncentrácia O2(7-10 mg.l)

Thymallus thymallus (lipeň tymiánový),

Chondrostama nasus (podustva severná),

Gobio gobio (hrúz škvrnitý)


Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka:

3. mierne nároky na koncentráciu O2 (5-6 mg.l)

Rutilus rutilus (plotica červenooká),

Perca fluviatilis (ostriež zelenkavý)

4. druhy, ktoré sú schopné odolávať nízkym koncentráciám O2 (0,72 -1,43 mg.l)

Cyprinus carpio (kapor obyčaný),

Carassius carassius (karas zlatistý),

Misgurnus fossilis (čík európsky)


Rozdelenie podľa neresového substrátu:

1. Fytofilné

2. Litofilné

3. Pelagofilné

4. Psamofilné

5. Ostrakofilné


Klasifikácia toku

1) z hľadiska ichtyologického založená na prítomnosti niektorých druhov (prof. Frič)

pstruhové

lipňové

mrenové

pleskáčové

2) založená na kombinácii biotických a abiotických faktorov



Zber materiálu

Udice– selektívne - nevhodné na kvalitatívne hodnotenie ichtyocenózy

Siete

Aktívne - záťahové siete, čerene

Pasívne - žiabrovky,vrše

Jedy (piscicidy)–toxafén, rotenon, DDT


  • Elektrický agregát – krátke impulzy vysokého napätia ryby sú priťahované ku kladnému pólu (do podberáku) a omráčené

  • Zdroj el. prúdu

  • - batéria ľahký prenos na miesto činu

  • nezávislý-nik nemusí obsluhovať elektrocentálu

  • netreba ťahať kábel

  • Ale: menšia výdrž, slabší výkon, batéria sa musí brať do vody

  • motorová elektrocentrála

    • výkonná, dlhá výdrž, do vody sa berie len podberák s káblom

  • Ale: potrebná obsluha elektrocentrály, ťažko sa prenáša, kábel sa môže zamotať, porušiť izolácia


  • Použitie: menšie toky ( tzv.potoky)

    litorál väčších tokov (popri brehu)

    Neloví sa za dažďa a do vody nedávame ruky !!!


    Ichtyologický prieskum toku

    Menší tok - elektrický agregát, prípadne záťahová sieť

    {Prelovujú sa len časti toku (100m) v rôznych úsekoch}

    Zahradenie proti úniku rýb

    Postup proti prúdu

    CPUE - catch per unit effort - množstvo úlovkov za určitý čas-

    možnosť porovnať rôzne toky medzi sebou

    Obvykle potrebné opakované prelovenie

    Určenie do druhu, meranie dĺžky tela rýb


    Vyhodnotenie

    4 lokality

    Spolu 1403 rýb, 22 druhov, 10 čeľadí

    Eudominantné: Cottus gobio, Cottus poecilopus,Alburnoides bipunctatus, Barbatula barbatula

    16 reofilných, 6 eurytopných, žiadne limnofilné

    Podľa reprodukčných gíld:

    20 druhov ikru neochraňujúcich -

    16 druhov kladúcich ikry na voľný substrát

    6 litofilných

    3 fytolitofilné

    2 psamofilné

    1 litopelagofilný

    1 pelagofilný

    4 druhy ukrývajúce ikry, všetky litofilné

    2 ikru ochraňujúce, litofilné

    Spolu 12 litofilných druhov


    Podľa výživy:

    11 zoobentofágnych

    5 piscifágnych

    3 polyfágne

    1 detritofág

    1 zooplanktonofág

    1 perifytonofág

    1 detritofág

    14 druhov z červeného zoznamu


    Potravná analýza

    Určovanie potravy podľa zachovaných častí

    a) celý obsah

    b) časť obsahu rovnomerne premiešaná v 70-80% alkohole (drobné kôrovce, riasy), potom sa prepočíta množstvo na celý obsah

    Index naplnenia- hmotnosť obsahu tráv. súst./hmotnosť tela

    Index spotreby- hm. jednotlivých zložiek potravy /hm. tela

    Numerická metóda - zrátajú sa počty jedincov urč. druhu

    Dominancia potravných zložiek - hlavná zložka potravy c zastúpenie nad 60%


    Stanovenie veku a rastu

    Keď ryby rastú-zväčšujú sa im šupiny, kosti, otolity

    Prírastky  zimné (úzke)

     letné (široké)

    medzi nimi dobre viditeľná hranica-anulus

    Odber šupín na určených miestach-viac ks

    (niektoré môžu byť regenerované - nepôvodné,

    nedá sa z nich určovať vek, majú inú štruktúru)

    Kosti a otolity  prírastky viditeľné na výbrusoch

    Podľa počtu anulov a veľkosti prírastkov sa dá určiť vek aj

    dĺžkový či váhový rast v jednotlivých rokoch


    Nepriama metóda určenia veku rýb

    Odlov rýb – vzorka musí byť veľká, z jedného dátumu

    a musia v nej byť zastúpené všetky dĺžkové a vekové skupiny

    0

    N

    I

    II

    lc


    Odhady početnosti

    Priame- odvodnenie

    zahradenie časti toku a jeho úplný výlov

    vytrávenie piscicidmi

    Absolútna početnosť

    Nepriame- značkovanie rýb a ich spätný odlov

    -značka nesmie odpadnúť, nesmie spôsobovať zranenia

    a zvyšovať mortalitu

    -označené ryby musia byť rovnomerne rozptýlené

    -zber musí byť proporcionálny hustote, rovnomerný

    v jednotlivých častiach nádrže

    -uloviteľnosť označených aj neoznačených jedincov

    musí byť rovnaká

    -populáciu nesmie ovplyvniť natalita ani mortalita


    M- počet označených rýb

    N-celkový počet rýb v nádrži

    C-počet rýb ulovených pri nasledujúcom odlove

    R-počet spätne ulovených označených rýb

    N/M = C/R

    N= (M.C)/R


    Odhad početnosti postupným odstraňovaním rýb

    z populácie

    Opakované odlovy

    CPUE

    N


    Vyváženosť ichtyocenóz

    Vzájomný pomer hmotností rôznych skupín rýb

    Koeficient F/C (Swinglov koeficient)

    F-hmotnosť nedravých rýb

    C-hmotnosť dravých rýb

    <2- premnoženie dravých druhov

    3-6 - populácie v rovnováhe

    >6 - premnoženie nedravých druhov

    Koeficient AT

    (hmotnosť rýb presahujúcich lovnú mieru / hmotnosť všetkých rýb). 100

    <40% premnoženie nedravých druhov

    >85% premnoženie dravých druhov


    Plodnosť

    Neres – raz za sezónu

    viac krát za sezónu-dávkovitý (v ováriách sú rôzne štádiá zrelosti)

    plodnosť determinovaná – počas neres. obdobia sa dalšie ikry netvoria

    nedeterminovaná – tvorba nových ikier

    Samce –objem gonád, hmotnosť

    Samice – čerstvé i fixované


    Metódy počítania ikier

    priame-zrátanie všetkých ikier

    nepriame-len časť ikier

    volumetrická – zistí sa objem známeho počtu ikier,

    objem ikier v gonáde, úmerou sa vypočíta počet

    ikier v gonáde

    Bayerova – najprv objem ikier v gonáde-

    aritmet. priemer priemeru ikier zo vzorky(100ks)

    naukladané vedľa seba v korýtku

    celková dĺžka / počet ikier

    z tabuľky sa zistí objem ikry

    a vypočíta ich množstvo v gonáde

    gravimetrická – hmotnosť známeho počtu ikier/hm. ikier v gonáde

    Najpoužívanejšia, najpresnejšia, najjednoduchšia c gravimetrická


    Výpočty

    Absolútna plodnosť – celkový počet zrelých ikier v samici

    Relatívna plodnosť – počet ikier na gram (kg) samice

    Gonadosomatický index (GSI) – hmotnosť gonád / hmotnosť tela

    Populačná (druhová) plodnosť

    (priem. plodnosť x priemerné % samíc v populácii) / priem. vek

    Priem. plodnosť 100 samíc / priem. vek 100 samíc


    Určovanie rýb

    Vonkajšie - morfologické znaky

    Vnútorné - anatomické znaky


    Vonkajšie znaky

    meristické – tie ktoré sa počítajú

    počet lúčov v plutvách

    napr. D1 XII-XVII, D2 I-III, 13-15, A II, (7) 8-9 (10) -ostriež

    D-dorzálna (chrbtová) plutva

    A-análna (ritná) plutva

    P-pektorálna (prsná) plutva

    V-ventrálna (brušná) plutva

    C-kaudálna (chvostová) plutva

    Rímska číslica - počet tvrdých, nerozvetvených lúčov

    Arabská číslica – počet mäkkých, rozvetvených lúčov


    30-32

    19-21

    90 –––––– 110

    Počet šupín

    V bočnej čiare

    Nad bočnou čiarou

    Pod bočnou čiarou

    Vzorec šupín

    (lieň)





















    ad