Download
soci lna prevencia n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Sociálna prevencia PowerPoint Presentation
Download Presentation
Sociálna prevencia

Sociálna prevencia

282 Views Download Presentation
Download Presentation

Sociálna prevencia

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. Sociálna prevencia

  2. 1 Prevencia Oblasť preventívnych aktivít je aktuálna v každej medzi odborníkmi spoločnosti a v ktoromkoľvek čase. Nemôžeme zabudnúť, že najmä v posledných rokoch sa prezentuje omnoho viac sociálnych problémov a preto je potrebná a dôležitá zvýšená pozornosť kompetentných. Medzi odborníkmi prevláda názor, že keby spoločnosť venovala väčšiu pozornosť prevencii, dokázala by predchádzať niektorým negatívnym javom . Napriek tomu sa spoločnosť mobilizuje veľmi málo !!!

  3. 1.1 Vymedzenie pojmu prevencia Pojem prevencia je všeobecne známy, ale najjednoduchšie vysvetlenie pre pojem prevencia je, že ide o predchádzanie vzniku alebo možného vzniku zdravotných, sociálnych alebo iných problémov. Napriek tomu je dôležité aby sme si uvedomili, že prevencia je možná všade okolo nás. V súčasnosti sa prevencia najčastejšie spája s prevenciou v rámci sociálno – patologických javov. Známe sú hlavne aktivity v oblasti prevencie drogových závislostí, AIDS alebo prevencia kriminality.

  4. Pojem prevencia a neskôr popri postupnom kreovaní sociálnej práce pojem sociálna prevencia, sa začal používať aj v sociálnej práci a to najmä v súvislosti s prevenciou drogových závislostí. • Levická ( 2001) charakterizovala prevenciu ako činnosť na zabránenie niečomu v pozitívnom zmysle, ako činnosť nasmerovanú na minimalizovanie antisociálnych problémov, ktoré sa vyskytujú v živote jednotlivcov, rodín, skupín, prípadne aj komunít. • Schiling (1999) ktorý ju vníma ako súhrn všetkého úsilia spoločnosti pôsobiaceho proti vzniku siciálnych prípadov alebo abnormálnych životných osudov. • Strieženec (1996) prevencia je praktická činnosť, založená na vedecky uplatňovaných opatreniach, ktoré smerujú k posilňovaniu a ochrane komplexnej sociálnej vyváženosti a je ju nútená uskutočňovať vo všetkých etapách života človeka. • Z trestnoprávneho hľadiska je prevencia definovaná i v zákone č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

  5. 1.2 Úrovne prevencie • univerzálnaje zameraná na celú populácia • selektívna je zameraná na podskupiny • Indikovanáje zameraná na jednotlivcov Tieto tri úrovne zodpovedajú zaužívanému členeniu • Primárna prevencia rozumieme intervenciu ešte pred tým, ako sa problém objaví ( zdravotný alebo sociálny problém ) teda pôsobenie pred tým ako sa narušia vonkajšie vzťahy, alebo vnútorná rovnováha duševného alebo somatického zdravia. Ide hlavne o motivovanie indivídua k adaptovaniu jeho správania, k preferovaniu hodnôt postojov a princípov. Primárna prevencia je často zahrnutá do programov školskej, zdravotnej sociálnej. Dá sa povedať, že sem patria všetky aktivity zamerané na to, aby problém nevznikol

  6. Sekundárna prevencia zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín. Sekundárna prevencia je určená priamo ohrozeným jednotlivcom alebo rizikovým skupinám obyvateľstva, pričom vytvára priestor pre aktivity špecialistov z radov zamestnancov v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve najmä sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov, pedagógov, kňazov ale aj policajtov. Sekundárna prevencia ma zabrániť vzniku alebo prehlbovaniu porúch sociálneho a psychického vývinu či zdravotných problémov.

  7. Terciárna prevencia má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutého problému alebo porúch, má zabrániť ich recidívam. Ide o prevenciu v rámci ohraničenia dôsledkov, príčin a prejavov prezentovanej poruchy, javu alebo problému. Terciárna prevencia nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencii, cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými problémami , ktorý okrem toho že ohrozujú seba ohrozujú aj svoje okolie -drogovo závislí . Cieľom terciárnej prevencie je hlavne resocializácia a integrácia jednotlivca. Terciárna prevencia býva spravidla realizovaná zdravotníckymi, sociálnymi alebo školskými inštitúciami.

  8. 1.3 Úloha a funkcie prevencie • Základným cieľom prevencie je predchádzať, obmedziť a minimalizovať prezentovaný problém, poruchy alebo javy. Všeobecne by sa toto dalo vyjadriť ako snaha o zlepšenie verejného a duševného zdravia.

  9. Ciele prevencie ovplyvňuje niekoľko determinantov: • Formulovanie obsahu preventívnych aktivít • Legislatívny rámec uplatňovania prevencie • Inštitucionálne zázemie • Zapojenie médií • Odborný potenciál, regionálnych a národných, prípadne medzinárodných inštitúcií. Uvedené determinanty ovplyvňujú aj samostatné funkcie prevencie.

  10. Medzi základné funkcie patrí: • Depistáž, plánovanie, projektovanie • Príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie prostredníctvom špecializovaných programov formou tréningov a výcvikov. • Podpora, pomoc a poradenstvo pre inštitúcie ktoré sa podieľajú pri realizácií preventívnych aktivít. • Definovanie priorít, identifikovanie základných okruhov problémov • Dokumentovanie aktivít v oblasti prevencie • Starostlivosť o odborný rast a vzdelávanie nositeľov preventívnych aktivít – realizátorov.

  11. 2.Sociálna prevencia Bola po prvý krát vymedzená v zákone o sociálnej pomoci, ako integrálna súčasť všetkých nástrojov a foriem sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu sa pojem sociálna prevencia častejšie prezentoval v niektorých štúdiách až prijatím zákona NR SR č. 195/1998 Z.z o sociálnej pomoci, formulácia pojmu bola definovaná pre účely uvedeného zákona, ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

  12. 2.1 Všeobecná charakteristika súvisiacich pojmov • Sociálny - neformálny, kamarátsky, družný, pospolitý, týkajúci sa spoločnosti, vyplývajúci zo spoločenského života • Sféra – okruh, prostredie, oblasť. V súvislosti so sociálnou prácou možno oblasti sociálnej sféry vymedziť nasledovne : • Orgány štátnej správy a samosprávy sem patria úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, inštitúcie v rezorte školstva, zdravotníctva, policajné zložky. • Inštitúcie sociálneho poistenia sem patrí Sociálna poisťovňa • Zariadenie sociálnej starostlivosti napríklad domov dôchodcov, rehabilitačné zariadenia, diagnostické centrá • Ambulantné pracoviská, poradenské centrá a centrá pre prevenciu. • Iné zariadenia tu môžeme spomenúť tábory utečencov. • Tretí sektor napr. dobrovoľníctvo, nadácie, cirkevné a charitatívne skupiny Sociálna sféra sa rovná komplexné zabezpečenie potrieb v prospech jedinca a spoločnosti.

  13. Hmotná núdza – od 1.1 2004 je hmotná núdza definovaná v zákone č. 599 /2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení a doplnení niektorých zákonov. Ten vymedzuje hmotnú núdzu ako stav, ´keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a nemôžu si príjem zabezpečiť alebo zvýšiť .

  14. Životné minimum je definovaná v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosťou 1.1.2004. Výška životného minima je vyjadrená peňažnou sumou, ktorá sa upravuje vždy 1. júla. Životné minimum umožňuje jednotlivcovi alebo osobám v spoločnej domácnosti uspokojovať svoje potreby v miere uznanej spoločnosťou.

  15. 2.2 Sociálna prevencia – charakteristika pojmu Sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou predovšetkým sociálno – patologických javov, čo znamená , že všeobecným a základným cieľom sociálnej prevencie je • Predchádzať nepriaznivým situáciám a udalostiam • Zabraňovať vzniku a šíreniu sociálno-patologických javov • Poskytovať pomoc pri výskyte porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu

  16. Zabraňovať zhoršovaniu porúch Sociálna prevencia sa zameriava predovšetkým na vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno – vzdelávacej, v oblasti zamestnanosti, podmienok pre využitie voľného času, rastu, životnej úrovne, duchovného rozvoja humanizácia a skvalitňovania spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu a sociálnu integráciu každého jednotlivca ( Bubelín, 1998) Sociálna prevencia je predovšetkým sociálna pomoc ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej práce. Sociálnu prevenciu treba vnímať aj v širších súvislostiach ( Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR)

  17. Je potrebné z hľadiska metód sociálnej práce rozlišovať sociálnu pomoc pre maloletú a plnoletú osobu. • Sociálna pomoc pre maloletého Keď je výchova vážne ohrozená alebo vážne narušená Keď sa prezentujú poruchy správania Keď sa zanedbáva povinná školská dochádzka Keď sa maloletý dopustil konania si znakmi trestného činu Keď je maloletý týraný alebo pohlavne zneužívaný

  18. Sociálna pomoc pre plnoletého občana Bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený Bol plnoletý prepustený z výkonu trestu Bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia Pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím Sociálnoprávna ochrana 305/2005 Z.z.

  19. 3. Formy sociálnej prevencie Formy sociálnej prevencie sú vyhľadávacia činnosť, nápravná činnosť, rehabilitačná činnosť resocializačná činnosť a organizovanie výchovno - rekreačných táborov.

  20. 3.1 Vyhľadávacia činnosť Jednou zo základných foriem je vyhľadávanie klientov, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo v sociálnej núdzi bez pomoci iného, nie sú schopní si riešiť vlastné problémy. Vyhľadávanie sa uskutočňuje: korešpodenčne, osobným kontaktom, prostredníctvom liniek záchrany. Za vyhľadávaciu činnosť považujeme : Vyhľadávanie maloletých ( napríklad rodičia zanedbávajú ) Maloletých s poruchami správania Maloletých u ktorých je dôvodné podozrenie na týranie Maloletých pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť

  21. 3.2 Nápravná činnosť Je odstraňovanie, zmierňovanie alebo neutralizovanie už vzniknutých sociálne negatívnych procesov a stavov. Nápravná činnosť obsahuje aj výchovné usmerňovanie a výchovné opatrenia na odstránenie nedostatkov vo výchovných pomeroch dieťaťa. Sociálna prevencia je nerozlučne spojená s problematikou výchovy a sociálnej pedagogiky. Pod pojmom výchovná činnosť môžeme a máme na mysli cielené výchovné opatrenia na predchádzanie stavom hmotnej a sociálnej núdze, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nepriaznivých sociálnych a výchovných podmienok v rodinách. Základným cieľom výchovy v oblasti sociálnej prevencie je pomoc jednotlivcovi, rodinám pri zvládaní sociálnych situácií a vytváraní sociálnych návykov.

  22. 3.3 rehabilitačná činnosť V roku 1969 Definovalo WHO sociálnu rehabilitáciu nasledovne : Rehabilitácie je kombinované a koordinované použitie liečebných , sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov pre výcvik alebo precvičovanie jednotlivca k najvyššej možnej funkčnej schopnosti. Sociálne začlenenie čiže sociálna integrácia : • Úplná sociálna integrácia • Inhibovaná sociálna integrácia ( existuje nejaká prekážka )

  23. Obmedzená účasť na sociálnych vzťahoch (nemožno realizovať niektoré činnosti, nejaké aktivity) • Zmenená účasť v v soc. vz. ( má obmedzené sociálne vzťahy čiže rodina, susedia) • Ochudobnené vzťah klient je naviazaný len na rodinu či zamestnancov alebo spoluobyvateľov soc. Zariadení. • Redukované vzťahy • Narušené vzťahy( klient je neschopní udržiavať sociálne kontakty) • Sociálna izolácia ( ide o klienta s ťažkým mentálne a telesným postihom )

  24. V praxi sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi rehabilitácie: • Medicínska rehabilitácia • Liečebná rehabilitácia • Sociálna rehabilitácia • Pracovná rehabilitácia • Výchovná rehabilitácia • Psychologická rehabilitácia • Voľnočasová rehabilitácia

  25. 3.3.1 Sociálna rehabilitácia Zákon č. 448 /2008 Z.z. Medzi odborné činnosti podľa §16 radíme • Základné sociálne poradenstvo • Špecializované poradenstvo • Pomoc fyzickej osobe • Sociálna rehabilitácia Ošetrovateľská starostlivosť • Pracovná terapia • Tlmočenie • Sprostredkovanie • Pomoc pri výkone opatrovníckych práv

  26. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, tak za sociálnu rehabilitáciu v zmysle § 21 ods.2 môžeme považovať • Nácvik používania pomôcok • Pomoc v domácnosti • Nácvik priestorovej orientácie • Nácvik samostatného pohybu • Výučba čítania a písania • Sociálna komunikácia Rehabilitačná činnosť sa neposkytuje len tým ľuďom ktorí trpia handicapom od narodenia, ale aj takým ľuďom ktorí v dôsledku nejakého úrazu stratili schopnosť starať sa o seba.

  27. Pre sociálnu rehabilitáciu platí Zákon 461 / 2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pracovná rehabilitácia sa môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť znova na šesť mesiacov. Pracovná rehabilitácia je dynamickým a dlhodobým procesom Rehabilitačné stredisko Sa poskytuje sociálna rehabilitácia tým klientom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby.

  28. 3.4 Resocializačná činnosť Resocializačná činnosť sú postupy prevýchovy občana . Zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí. Aj keď spomínaný zákon už nie je v platnosti podstata resocializácia zostala zachovaná. Výsledný efekt resocializačnej činnosti je vysoko individuálny,( o aký problém šlo, osobnostné vlastnosti klienta, sociálne prostredie, hodnotová orientácia.....) V súčasnosti platnú právnu normu, pre uskutočňovanie resocializačnej činnosti predstavuje Zákon č. 305 /2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

  29. Resocializačný proces sa orientuje na klienta a je prísne idividuálny. Má nasledujúce fázy : Iniciálna Kognitívne Konfrontačne tvorivá Adapračná Socioterapia

  30. 4. Sociálne služby a sociálna prevencia 4.1 Druhy sociálnych služieb • Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrie v zariadeniach, ktorými sú útulok, domov na pol ceste. • Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. • Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. • Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií • Podporné služby

  31. 4.2 Formy sociálnych služieb Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie. 4.3 Poskytovanie sociálnych služieb Odborné činnosti sú najmä základné sociálne poradenstvo, špeciálne sociálne poradenstvo. Ďalšie činnosti sú: utváranie podmienok na prípravu stravy, poskytovanie osobného vybavenia, donáška stravy, požičiavanie pomôcok, zabezpečenie záujmovej činnosti.

  32. 5 Účastníci sociálnej prevencie 5.1 Sociálny klient Za sociálneho klienta sa považuje osoba, ktorá prichádza alebo je v starostlivosti sociálneho pracovníka, klientom sú jednotlivci, členovia rôznych skupín, ktorí vyžadujú sociálnu starostlivosť, sociálnu pomoc a ocitli sa v sociálnej kolíznej situácií, majú určitý sociálny problém, ktorý je potrebné odstrániť alebo prekonať. Patria sem občania ktorí sa dostali do situácie sociálnej odkázanosti, tiež všetci tí, ktorí sa ocitli v sociálne kolíznych situáciách. Klienti môžu byť ďalej príslušníci minorít a rôznych príčin sociálne narušení jednotlivci ( Strieženec, 1996)

  33. 5 .1. 1 Typy klientov A. Sociálna patológia( patria sem klienti s poruchami správania, prostitúcia, násilie, závisloisti....) B. Problémy veku ( obdobie dospievania, staroby detstva) C. Sociálne skupiny ( sú súčasťou kultúrnych, sociálnych a extrémistických skupín ) E. Sociálno- ekonomické aspekty ( nezamestnaní, bezdomovci) F. Zdravotné postihnutie ( mentálne alebo telesné postihnutie)

  34. 5.2 Sociálny pracovník ktorý disponuje osobitnými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu, komunitu či spoločnosť k správnym postojom. Snaží sa riešiť a eliminovať problémy. Cieľom sociáneho pracovníka je spolupôsobiť v sociokultúrnom živote občana a zvyšovať spokojnosť občana vtedy, keď nie je schopný si zabezpečiť svoje potreby vlastnými silami, prípadne pomocou svojho blízkeho okolia. • Činnosť s deťmi • Činnosť s rodinou • Činnosť s mentálne postihnutými činnosť s nezamestnanými • Činnosť s alkoholikmi • Poradenstvo pre občanov prepustených na slobodu • Následné vzdelávanie sociálnych pracovníkov

  35. 5.2.1 Osobnosť sociálneho pracovníka Osobnosť je systémová vlastnosť indivídua, súbor kvalít ktoré ho charakterizujú z hľadiska účasti na spoločenských vzťahoch. Osobnosť je charakteristická zvládnutím hodnotových noriem, orientáciou na stabilnosť motívov a záujmov, schopnosťou sebahodnotenia, sebaúcty a úcty k druhému. Silná osobnosť znamená, že jedinec je schopný svojou energiou, svojou zdatnosťou alebo inými vlastnosťami vyniknúť nad priemer. Z psychologického hľadiska má každý človek vlastnú osobnosť. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť nič cudzie čo je ľudské.

  36. Poctivosť, Spravodlivosť Pravdovravnosť, Pracovitosť Čestnosť, Dôvernosť Slušnosť, Zodpovednosť Trpezlivosť, Obetavosť. Jeho morálny postoj by mal byť príkladom pre druhých, pri kontakte s klientom sa určite sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania. Sociálny pracovník musí vedieť bezprostredne nadväzovať kontakt s ľuďmi, pretože nadviazanie kontaktu vedie k získavaniu informácií o klientovi. Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti a to citová stabilita, životný optimizmus, životné skúsenosti. Sociálnemu pracovníkovi nesmie chýbať schopnosť hlavne empatie

  37. Etika a etický prístup v sociálnej prevencii V rámci etiky sa v súčasnosti do popredia pomáhajúcich profesií aplikovaná a profesijná etika. Aplikovaná etika skúma etnické aspekty konkrétnych problémov života človeka, či už v každodennom živote (etika života a smrti),, alebo v rámci profesijnej činnosti(ošetrovateľská etika, učiteľská etika) Etický kódex označuje súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo organizáciu. Jeho základná štruktúra pozostáva z nasledujúcich piatich častí: úvod, definícia sociálnej práce, medzinárodné dohovory, princípy, ľudské práva .

  38. ľudské práva a ľudská dôstojnosť, sociálna spravodlivosť – sociálna spravodlivosť, profesionálne správanie. Na Slovensku je doposiaľ platný Etický kódex Sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky pochádzajúci z roku 1997. Základné etické princípy v sociálnej práci : • Etická zodpovednosť voči klientom • Etická zodpovednosť voči kolegom • Etická zodpovednosť voči zamestnávateľom • Etická zodpovednosť voči svojej profesii • Etická zodpovednosť voči spoločnosti

  39. Etika v sociálnej prevencia Prevencia je na jednej strane integrálnou súčasťou sociálnej práce, na strane druhej je špecifickou činnosťou, ktorá má svoje osobitné ciele, priority, metódy a techniky. Práve cez prevenciu sociálna práca veľmi úzko konverguje k ďalším pomáhajúcim profesiám a vedným disciplínam, akými sú sociálna politika, sociálna pedagogika, sociálna psychológia, kriminológia, zdravotníctvo a sociológia. • Hodnoty a etika v primárnej prevencii za kľúčovú hodnotu považujeme sociálnu spravodliosť Etický princíp NASW (2008) vzhľadom na túto hodnotu znie : Sociálny pracovníci odstraňujú sociálnu nespravodlivosť, usilujú sa o sociálnu zmenu.

  40. Toto úsilie sa primárne týka chudoby, nezamestnanosti, diskriminácie a ďalších foriem sociálnej nespravodlivosti. Medzinárodný etický kódex IFSW/IASSW (2004) v tejto súvislosti uvádza princíp solidárnej práce – sociálny pracovníci majú čeliť sociálnym podmienkam, ktoré prispievajú sociálnemu vylúčeniu a pracovať smerom k inkluzívnej spoločnosti. Práve toto je oblasť, kde prostredníctvom včasnej primárnej prevencie môžeme prispieť k začleneniu do spoločnosti tých, ktorí sú v ohrození vzniku sociálnej núdze. Vzhľadom na hodnotu sociálnej spravodlivosti sa často pojednáva o profesionálnej a etickej povinnosti čeliť diskriminácii.

  41. Sociálny pracovník by mal rešpektovať jedinečnosť každého človeka bez akejkoľvek diskriminácie, teda bez ohľadu na jeho pôvod, etnickú príslušnosť, rasu, farbu pleti, materská jazyk, sexuálnu orientáciu, ekonomickú situáciu...... Primárna prevencia je chápaná ako interdisciplinárna veda a multidisciplinárna prax. Dôležitá je etická zodpovednosť voči kolegom Hodnoty a etika v sekundárnej prevencii V sekundárnej prevencii pracujeme s konkrétnym jedincom alebo skupinou, ktorí sú v ohrození. Za kľúčovú hodnotu môžeme označiť dôstojnosť a hodnotu človeka taktiež dôležitosť ľudských vzťahov.

  42. Sociálny pracovníci pre jednotlivé preventívne aktivity vyjadrujú svoju kompetenciu. (spolupráca s ďalšími odborníkmi) Taktiež prvoradosť záujmu o klientov to znamená, že sú prvoradé záujmy klienta, nie záujmy soc. Pracovníka. Rešpektovanie dôstojnosti ľudských práv všetkých ľudí nie je v protiklade – ba práve naopak – s rôznorodosťou a jedinečnosťou každej osoby, skupiny alebo komunity. Veľmi dôležitou požiadavkou v tejto oblasti je holistický prístup, čiže jednať s každým človekom ako s celostnou bytosťou. Americký NASW kódex uvádza, že soc. Pracovníci nesmú používať ponižujúci jazyk vo svojej komunikácii s klientmi ani o nich.

  43. Barker (2003) definuje dôvernosť informácií ako etický princíp podľa ktorého sociálny pracovník alebo iný profesionál nesmie poskytnúť informácie o klientovi bez jeho súhlasu. Hodnoty a etika v terciárnej prevencii Dôležitá je spoluúčasť v terciárnej prevencii sa snažíme o to, aby išlo o spoluúčasť sociálnych pracovníkov na riešení problémov klientov. V sociálnej práci je potrebné zamerať sa na silné stránky jednotlivcov alebo skupín, ktorí sa nachádzajú v terciárnej prevencii. Cieľom takéhoto prístupu je podporiť ich zmocnenie. Aj v tejto etape sú ľudské vzťahy dôležitou hodnotou, bez ktorej by sociálna prevencia nebola dostatočne účinná a efektívna

  44. 6. Inštitúcie v sociálnej prevencii Štátna správa ( Zákon č. 453/2003 Z.z. o organizácií štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení a doplnení niektorých ďalších zákonov) za orgány štátnej správy sa považujú: • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR • -Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi pijímami a výdavkami napojená na rozpočet ministerstva. Sídlo ústredia Bratislava a ďalšie detašované pracoviská Žilina, Banská bystrica a Košice. Ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a okrem iného plní úlohy na úseku sociálnych služieb.

  45. -Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných predpisov a vykonáva štátnu správu v prvom stupni v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a v druhom stupni vykonáva štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala a rozhodovala obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo zriadeniach sociálnych služieb. Úrad rozhoduje O hmotnej núdzi na príspevky O vrátení neprávom prijatej dávky O preddavkovom priznaní dávky a príspevkov O odňatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov O dodatočnom priznaní ............ Dohliada ako príjemca plní povinnosti podľa zákona.......

  46. Samospráva je najobjektívnejším subjektom ktorý dokáže vecne zmapovať sociálne problémy a uskutočňovanie záujmov obyvateľstva regiónu sú samosprávy. Štát mení svoj prioritný status a mnohé z jeho kompetencií prechádzajú na mestá a obce. Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.. Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby výkonné, kontrolné a poradné orgány a určuje im náplň práce. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce. Samospráva sa v sociálnej oblasti riadi zákonom č. 448/2008 Z.z. Medzi najčastejšie formy pomoci občanom v nepriaznivej sociálnej situácií patria. • Sociálne poradenstvo (základné sociálne poradenstvo, špeciálne poradenstvo, sociálne poradenstvo poskytované ambulantnou formou) • B. Sociálne služby (útulok, domov na pol ceste....)

  47. Vyšší územný celok –zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Neziskové organizácie – majú súkromný charakter, nemajú za cieľ vytvárať zisk, sú nezávislé, majú dobrovoľnícky charakter, majú formálnu štruktúru. Dobrovoľnícke organizácie– činnosť je postavená na dobrovoľníkoch a ich práci, väčšinou sa jedná o neziskové organizácie sa snažia uspokojovať individuálne potreby obyvateľstva. Svojpomocné skupiny – 10 až 16 členov. Spojených s podobným osudom , cieľom je spoločné riešenie problému.

  48. 7 Základne oblasti sociálnej prevencie 7.1 Sociálno patologické javy – sociálna patológia V súčasnej dobe je zaznamenaný zvýšený výskyt sociálno – patologických javov, ktoré sa v spoločnosti väčšinou hodnotia ako nežiadúce. Z hľadiska etiky a mravnosti všetkých ľudí je ohrozený spoločenský, postmoderný vývoj. Čo je vlastne sociálna patológia? Sociálna patológia je súhrny pojem pre označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiadúcich spoločenských javov. Môžeme sem zaradiť formy deviantného správania. Prvý kto začal používať tento pojem bol Spencer. Dnes sa pod pojmom sociálna patológa sa všeobecne rozumie skúmanie negatívnych javov vyskytujúcich sa v spoločnosti.

  49. Kriminalitaznamená previnenie, zločin. Kriminalita porušenie spoločnosťou prijatej normy. Tieto normy sú sankcionované. Kriminálnym správaním je len taká činnosť, ktorá je v rozpore s platnými zákonmi danej spoločnosti.. Kriminalita je jav ktorý narušuje základné formy spoločnosti. Kriminalitu môžeme definovať aj ako opakované, či dokonca stále prejavovanie kriminálneho správania. Prevencia kriminality je špeciálna oblasťou uplatnenia prevencie jej predmetom je predchádzanie kriminalite. K pojmu prevencia kriminality je pojem represia kriminality, ktorý znamená potlačenie tohto javu aj za použitia násilných, ale zákonných prostriedkov.. Prepojenosťou pojmom prevencia a represia vedie k pokusom nájsť ich spoločný, nadradený pojem. Niekedy sa v tomto zmysle používa pojem boj s kriminalitou, kontrola kriminality. Kontrola kriminality znamená udržiavať kriminalitu v určitých medziach. Kriminalita je konanie, ktoré je trestným činnom. Inou proti spoločenskou činnosťou je konanie, ktoré je priestupkom alebo iným právnym deliktom. Za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť.

  50. Drogová závislosť pri definovaní pojmu drogová závislosť prevládajú medicínsko – farmagologické prístupy a vymedzenia, nakoľko drogová závislosť je podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb chápaná ako komplexné ochorenie. Psychicky a často aj fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej látky, charakterizovaný reakciami obsahujúcimi vždy nutkavú potrebu užívať návykovú látku buď sústavne, alebo periodicky s cieľom prežívať jej psychické účinky, alebo utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku látky, tzv. abstinenčné príznaky príznaky ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti. Môže, ale nemusí vzniknúť návyk. Osoba môže byť závislá od viacerých návykových látok ( Novomeský ,1995)