Download
politika a mor lka n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Politika a morálka PowerPoint Presentation
Download Presentation
Politika a morálka

Politika a morálka

112 Views Download Presentation
Download Presentation

Politika a morálka

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. Politika a morálka Doc. Mgr. Peter JUZA, CSc., Ph.D., MBA. Skalica , apríl 2008

  2. Bauman, Z.: Úvahy o postmoderní době. Praha. SLON 1995 • Kosík, K.: Století Markéty Samsové. Praha. Orientace 1993 • Kosík, K.: Jinoch a smrt. Praha. Hynek 1995 • Lysý, J., Malík, B., Švaral, P.: Čo by mal občan vedieť o korupcii. CPHR-TIS 2002 • Müller, A.: Úvod do vědy o politice. Praha. Lunarion 1991 • Sofoklés: Tragédie. Praha. Svoboda 1975 • Wiatr, J. J.: Angažovaná sociologie. Praha. Most 1970 Politika a morálka

  3. Vznik morálneho vedomia • Morálka všeobecne • Morálka a moc • Ako rozumieť pojmu moc v politike? • Morálka – politika - právo Politika a morálka

  4. Otázky: • Čo chápete pod pojmom politická zodpovednosť? • Aký je vzťah k politike a ako delíme politickú korupciu? • Ako pristupoval k téme morálky N. Machiavelli? Politika a morálka

  5. V rodiacej sa spoločnosti znalostí sú motívom sociálnej práce nie ideologémy, ale morálka. Zdôraznime to ešte raz, ideológiu nahradzuje morálka. • V politickom živote sa dostáva jednotlivec a spoločenské skupiny do rôznych mravných konfliktov. • Platón videl v morálke základ všetkého. • Nicollo Machiavelli sa zasa uvádza ako permanentný príklad, ktorý umožňuje v politike použiť akýkoľvek prostriedok. • Pre utopický postoj je použitie mravne nedôstojných prostriedkov v politike vylúčené. Vznik morálneho vedomia

  6. Morálka je dodržiavanie noriem ľudského správania. • Tie môžu byť prevzaté od predošlých, alebo od minulých pomerov spoločnosti, či prevládajúcich súčasných noriem. • Niektoré z nich môžu byť dôsledkami náboženského presvedčenia, niektoré plodom zdravého ľudského rozumu. • Pozorujeme morálky rôznych spoločenských vrstiev. • Etika je teória morálky, určitý morálny kódex. • Politická etika je potom vo svojej najjednoduchšej formulácii politika normovaná etikou. Etika je filozofické premýšľanie o morálke, alebo reflexívna teória morálky. Morálka všeobecne

  7. Politik by mal byť bezúhonný, rešpektovať zákony, k politickým odporcom by sa mal správať slušne, nemal by otvorene klamať. • Byť morálny v politike znamená v súčasnosti pracovať s premysleným politickým programom. • Politická zodpovednosť je dnes o tom, že ideologické postoje sú nahradené morálnymi. Morálka všeobecne

  8. Skúškou správnosti pre politika je jeho postoj a vzťah k politickej moci. • Korupcia sa nevyhýba ani najvyspelejším spoločnostiam. • Korupciu je možné rozdeliť na: • - úmyselné zneužitie verejných, alebo všeobecných záujmov v prospech jednej osoby • - vyzradenie utajovaných skutočností jednotlivcom, alebo skupinám, ktoré majú moc • - uskutočnovanie dvojstranných záväzných dohôd a výhod v penažnej, alebo inej forme • - vzájomné dohody tých, ktorí potrebujú určité rozhodnutia a tých, ktorí ich môžu zabezpečiť, čo sa uskutočnuje po recipročnej dohode • - pokus kamuflovať akt korupcie nejakou formou zákonného ospravedlnenia • - osoby, ktoré sa na čine podieľajú, zneužívajú dve vzájomne si odporujúce povinnosti Morálka a moc

  9. V literatúre mnohí autori tvrdia, že moc je vlastnosť človeku imanentná, akýsi vrodený pud. Iní tvrdia, že moc je psychická choroba a trpia ňou ľudia v štátnych funkciách. • Teologická argumentácia napríklad chápala moc ako službu. Ako rozumieť pojmu moc v politike?

  10. V demokratickej spoločnosti je moc vžda požičaná hodnota. Politik však ani v demokratickej spoločnosti často svoj mandát takto nechápe. Ale často ju takto nechápe ani verejnosť, stáročia vychovávaná v úcte k autoritám a teda dostatočne nepripravená na kontrolu politickej moci. Ako rozumieť pojmu moc v politike?

  11. Vo vzťahu právo-morálka-politika najväčšiu cenu majú hlbšie vrstvy. • V časoch absolutizmu záujem štátu sa stotožňoval so záujmami vládcu, (L°État c°est moi sa pripisuje Ľudovítovi XIV.) • Doktrína buržoáznej revolúcie v USA a vo Francúzsku prichádza s pojmom ľud, spoločenstvom ľudí slobodných a rovných. Morálka – politika - právo

  12. Na prelome XIX. a XX. storočia vynikajúci francúzsky právnik Ademar Esmein tvrdil, že "štát je právnicka personifikácia národa." Je to jeden z predpokladov nacionalizmu. Morálka – politika - právo

  13. Morálka – politika - právo • Carl von Clausewitz, pruský stratég a teoretik vojny z I. polovice XIX. storočia je autorom výroku, že vojna je politika, ktorá sa uskutočňuje inými prostriedkami. • Spravodlivá vojna a nespravodlivá vojna nie je iba morálna typológia. Dôsledky tohoto rozdelenia sa týkali aj politiky, aj práva.

  14. Autorom nie veľmi známej teórie je Nemec Carl Schmitt, konzervatívny spisovateľ, stúpenec Hobbesa a Machiavelliho. • Seba považoval za predstaviteľa pesimistického výkladu osudu človeka v dejinách. Bol úzko spojený s hitlerizmom a získal skúsenosť ako právnik tretej ríše. • Do hry vstupuje ako nový suverén technika. Morálka – politika - právo

  15. Politika a morálka Ďakujem za pozornosť! Peter Juza