Download
slide1 n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
RIASY PowerPoint Presentation

RIASY

555 Views Download Presentation
Download Presentation

RIASY

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. RIASY

  2. Nadríša: Prvojadrové organizmy (Prokaryota) • ríša: Nebunkové organizmy (Subcellulata) • oddelenie: Praorganizmy (Eobionta) • oddelenie: Vírusy (Vira) • ríša: Prvobunkové organizmy (Protocellulata) • oddelenie: Baktérie (Bacteria) • oddelenie: Sinice (Cyanophyta, Cyanobacteria) • oddelenie: Archeóny (Archaea)

  3. Nadríša: Jadrové organizmy (Eukaryota) • ríša: Rastliny (Plantae) • ríša: Huby (Fungi) • ríša: Živočíchy (Animalia)

  4. Ríša: Rastliny (Plantae) • podríša: Nižšie rastliny (Thallobionta, Protobionta) • podríša: Vyššie rastliny (Cormobionta, Embryobionta) Podríša: Nižšie rastliny • oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta) • oddelenie: Chromofyty (Chromophyta) • oddelenie: Červenoočká (Euglenophyta) • oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)

  5. Podríša: Nižšie rastlinycharakteristika: • prevažne autotrofné, v menšej miere saprofytické, parazitické, • prvotný producenty organickej hmoty, • telo: jedno alebo viacbunkové, • bunky nie sú špecializované( nevytvárajú pletivá, ani orgány) • telo nižších rastlín nazývame stielka (thallus) • rozmnožujú sa nepohlavne i pohlavne • typické je striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie = rodozmena (metagenéza)

  6. Jednobunkové stielky • Bičíkatá (monádoidná) s pohybovou organelou bičíkom (1 i viac) • Bunková (kokálna) - nepohyblivá • Meňavkovitá (rhizopodová) - má schopnosť vytvárať panôžky (pseudopódie), • Slizová (kapsálna) - celá bunka je obalená slizom, je nepohyblivá Sladkovodné druhy majú pulzujúce vakuolyna vyrovnávanie osmotického tlaku.

  7. Viacbunkové stielky • Vláknitá (trichálna) má tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna. Vlákna sú tvorené z jednojadrových buniek s bunkovou stenou. • Rúrkovitá (sifonálna) má tvar vlákna, kde bunky nie sú oddelené priečnymi priehradkami, čím vzniká mnohojadrová cytoplazma. • Pletivová je tvorená zo súborov odlišných buniek s rôznou fyziologickou funkciou: • pakorienky, • pabyľka, • palístky

  8. Systém rias Podľa kombinácie chrolofylov rozoznávame u rias 3 vývojové línie: • červená vývojová vetva - chlorofyl a + chlorofyl d • hnedá vývojová vetva - chlorofyl a + chlorofyl c • zelená vývojová vetva - chlorofyl a + chlorobyl b Medzi nižšie rastliny sa zvyknú zaraďovať aj sinice (Cyanobacteria, Cyanophyta)- prokaryotické autotrofné organizmy • systém rias je značne nejednotný

  9. Sinice (Cyanobacteria) • najstaršie, najprimitívnejšie autotrofné organizmy • majú jednobunkovú alebo vláknitú stielku • telo tvorené z buniek prokaryotického typu , v cytoplazme sa nachádzajú tylakoidy s pigmentomfykocyanín- modrozelený • rozmnožujú sapriečnym delením • nepohyblivé alebo drgavým pohybom vylučovaním slizu (drgavky)

  10. Oddelenie: Červené riasy • (Rhodophyta)patria k najstarším rastlinám na Zemi, prevažne morské riasy, • vytvárajú vláknitú alebo pletivovú stielku. • chlorofyl a+di modrýfykocyanín a červený fykoerytrín. Fykoerytrín im umožňuje využiť pre fotosyntézu aj svetlo s malou vlnovou dĺžkou a to im umožňuje žiť v hĺbkach mora do 200 m. • Jednobunkové druhy sa rozmnožujúdelením a mnohobunkové najčastejšie fragmentáciou stielky alebo pohlavne splývaním samčích a samičích pohlavných buniek.

  11. Z určitých druhov červených rias (Gelidium, Gracilaria) sa vyrába zaschnutý rôsol agar, ktorý má veľké využitie v mikrobiológii a v potravinárstve na prípravu pudingov, rozličných ovocných a mäsových rôsolov, pri konzervovaní rýb, mäsa a pod, používa sa aj pri výrobe textilu a papiera.

  12. Oddelenie: Rôznobičíkaté riasy- Heterokontophyta • Spoločným znakom je hnedá farba plastidov a dva nerovnaké bičíky • spolu s fotosyntetickými pigmentamichlorofyl a+c sa vyskytuje aj hnedé farbivo fukoxantín. • Trieda: Žltohnedé riasy • Trieda: Rozsievky • Trieda: Chaluhy

  13. Panciernatky Panciernatky majú schopnosť produkovať množstvo jedovatých látok. Ich premnožením vzniká v mori /brakických vodách/ veľmi toxický vodný kvet tzv. "red tide" (červený odliv) Majú zásadný ekologický význam: po rozsievkach sú druhá najvýznamnejšia skupina producentov fytoplanktonu.

  14. Rozsievky (Bacillariophyceae)sú rozšírené v sladkých aj slaných vodách ako súčasť fytoplanktónu. Vytvárajúkokálnu stielku. Bunková stena jeprestúpená SiO2. Vytvárajú zložito skulptúrované schránky. Rozmnožovanie prebieha nepohlavne delením alebo pohlavne splývaním vajcových buniek (oosféry) s bičíkatými gamétami. Majú geologický význam. Schránky odumretých morských rozsievok tvoria mohutné sedimenty. Z nich vzniká horninadiatomit. Rozsievky

  15. Rozsievky Kolónie Tabelaria a Fragilaria Gomphonema Frustulia Diploneis Cymatopleura

  16. Rozsievky Diatomit

  17. Trieda: Chaluhy • Chaluhy (Phaeophyceae) tvoria pletivové stielkyveľké často i niekoľko metrov. K podkladu prirastajú príchytnými vláknami - pakorienkami, z ktorých vyrastápabyľka nesúca rôzne tvarovanépalístky. • Niektoré druhy majú náznaky vodivého pletiva.

  18. Oddelenie: Červenoočká • Červenoočká (Euglenophyta) žijú hlavne v sladkých vodách, kde sú zložkou fytoplanktónu. • bičíkatá stielka; v prednej časti bunkysa nachádza svetlocitlivá škvrna- stigma tvoriaca samostatnú organelu • v plastidoch sa nachádzajú chlorofyl a+b, β-karotén a xantofyly. • rozmnožujú sa pozdĺžnym delením bunky. • nepriaznivé podmienky prečkávajú tvorenímcýst. • môžu sa vyživovaťaj heterotrofne.

  19. Červenoočká Pozdĺžne delenie

  20. Tvorba cýst v nepriaznivých podmienkach

  21. Oddelenie: Zelené riasy • asimilačné farbiváchlorofyl a+b, β-karotén a xantofyly. • tvoria najpočetnejšiu skupinu rias, z ktorej sa vyvinuli vyššie rastliny. • Trieda: Vlastné zelené riasy • Trieda: Spájavky • Trieda: Chary

  22. Trieda: Vlastné zelené riasy • (Chlorophyceae) sú riasy jednobunkové s bičíkatou alebo kokálnou stielkou a mnohobunkové s vláknitou a pletivovou stielkou. • Jednobunkové môžu vytvárať kolónie alebo cenóbiá; (v kolónii je rôzny počet rôzne starých buniek pospájaných slizom, v cenóbiu je vždy rovnaký počet buniek (4, 16, 32 a pod.) Rozmnožujú sa delením.

  23. Chlamydomonády (Chlamydomonas spp.) sa vyskytujú v stojatych vodách alebo v pôde. Sú to jednobunkové riasy pohybujúce sa pomocou dvoch bičíkov. • Váľač (Volvox) žije v guľatých mnohobunkových cenóbiách. • Morský šalát (Ulva lactuca) žije v pobrežných oblastiach mora. Má plochú stielku v tvare listov. V niektorých oblastiach ho konzumujú ako šalát. • Chlorela (Chlorela) patrí medzi najmenšie zelené riasy. Jej stielka je bunkového typu. Často vytvára kolónie. Jej význam pravdepodobne vzrastie až v budúcnosti, pretože sa ukazuje ako výborný zdroj potravy pre kozmonautov v prípade dlhších letov. Je nenáročná na živiny a pomerne rýchlo vytvára veľké množstvo biomasy.

  24. Ulva

  25. Chlorela Tropické zelené riasy Spirulina

  26. Podmorský koberec zelených rias

  27. vláknitá stielka- Kaderavka (Ulotrix) kokálna stielka- Chlorella Chlamydomonas spp. Cladophora- žabí vlas

  28. Trieda: Spájavky • Spájavky (Conjugatophyceae) sú sladkovodné riasy. Jednobunkové alebo vláknité • rozmnožujú sa delením, mnohobunkové fragmentáciou alebokonjugáciou. Pri konjugácii sa k sebe priložia dve vlákna a medzi ich bunkami sa vytvoria spojenia, cez ktoré sa obsah jedného vlákna prelieva do druhého, čím vznikne spájavý výtrus (zygospóra). • Do tejto skupiny patrí napr. závitnicovka (Spirogyra) alebo jarmovka (Zygnema).

  29. Closterium Cosmarium Závitnicovka- vytváranie spór

  30. Trieda: Chary • Chary (Charophyceae) vytvárajú pletivové stielky veľké až 1 m, žijú v stojatých vodách. • pletivová stielka sa prichytáva o podklad pakorienkami- rhizoidmi a pabyľka sa praslenovite rozvetvuje- palístky • Bunkové steny majú prestúpené CaCO3 • chary predstavujú najdokonalejšie zelené riasy

  31. Chara spp. Nitella spp.

  32. VÝZNAM SINÍC A RIAS • Zložka  potravového reťazca • Čistiace procesy vôd • Bioindikátory • Hnojivo • Krmivo • Potravina • Agar, algín a algináty • Diatomit • Zložka liečivého bahna • Zdravotný a toxický význam

  33. Koniec