1 / 16

Pojem a podstata sviatostí

Pojem a podstata sviatostí. ThLic. Anton Ziolkovský, PhD. Trnavská univerzita v Trnave, Teologická fakulta. Sviatosti – sviatostné sprostredkovanie spásy. Človek sa stretáva s Bohom o osobnej bezprostrednosti

liz
Download Presentation

Pojem a podstata sviatostí

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Pojem a podstata sviatostí ThLic. Anton Ziolkovský, PhD. Trnavská univerzita v Trnave, Teologická fakulta

  2. Sviatosti – sviatostné sprostredkovanie spásy • Človek sa stretáva s Bohom o osobnej bezprostrednosti • Je však štrukturovaný telesne, sociálne, interpersonálne, dejinne, takže stretnutie s Bohom v milosti má viditeľnú podobu • Princíp sviatostnosti označuje vnútronú jednotu medzi Božím sebazdieľaním v milosti a v ľudskom uctievaní Boha vo viere a nasledovaní Krista • Táto sviatostnosť sa koncentruje v liturgickom symbolickom jednaní. Sprostredkuje človeku spásu, ktorú naznačuje: osobné spoločenstvo s Bohom a všetkými vykúpenými • Tieto liturgické úkony sa od 12. storočia označuje pojmom „sviatosť“

  3. Miesto sakramentálnej teológie • Všeobecná náuka o sviatostiach: • Témy klasickej sakramentálnej teológie • Vychádza z antropológie a skúma reálno – symbolické dimenzie ľudského sebauskutočnenia • Je založená na kristológii a eschatológii • Uvažuje o ekleziálnom rozmere sprostredkovania spásy • Špeciálna náuka o sviatostiach: • Iniciačné sviatosti (krst, birmovanie, Eucharistia) • Kristova reakcie na hriech a chorobu (pokánie, pomazanie chorých) • Štruktúra a podoba Cirkvi: svätenie, manželstvo • V dogmatike stojí buď za kristológiou alebo ekleziológiou

  4. Kríza chápania sviatosti • Ako môžu náhodné a konečné dejiny sprostredkovať prístup k večnému Bohu? • Ako môže mať malé viditeľné znamenie vplyv na náš večný osud? • V osvietenstve sa sviatosti stali z prostriedkov milosti prostriedkami k poučeniu a povzneseniu

  5. Vznik klasickej sakramentálnej teológie • Spor o reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii • Vznik pojmu „znamenie“, ktoré je účinné na základe jeho vykonania (opus operatum), z mnohých znamení spásy sa pod termín sacramantum dostávajú tie, ktoré sú porovnateľné s Eucharistiou, krstom a birmovaním.

  6. Sacramentum • Je prekladom termínu mysterion (zjavenie večného Boha v Kristovom vykupiteľskom diele). Atanáz nazýva iniciačné sviatosti mystériom. • Kresťanské mystériá majú málo spoločného s pohanskými kultami • „sacramentum“ nevychádza len z prekladu mysterion a priradeniu troch sviatostí, ale hovoríme aj o sacramentumfidei, oikonomiae. • Eucharistia je sviatosťou sviatostí, štruktúta sviatostí zodpovedá duchovno telesnej prirodzenosti človeka

  7. Sacramentum a znamenie • Najväčším znamením, ktoré cez ľudské zmysly sprostredkúva Božiu prítomnosť, je Vtelenie (sv. Augustín) • Pominuteľný materiálny svet ukazuje na ducha, ktorý je večný (rozdiel medzi skutočnosťou a znamením). Znamenia v poriadku stvorenia sú schopné v poriadku vykúpenia z Božej sily zapríčiniť, čo samé označujú. • Znamenie je realitou, ktoré nie je spájané len so zmyslami, ale aj slovom (slovo je najdôležitejšie znamenie) • Sviatosť je prirodzené znamenie: vnímateľný prvok a slovo, ktoré vyvoláva nadprirodzené pôsobenie. Prirodzené znamenie nemôže vyvolať nadprirodzený účinok samé zo seba, potrebuje k tomu Slovo. • Iba Božou mocou prináša sviatostné znamenie nadprirodzený účinok

  8. Účinnosť sviatosti pochádza od Krista alebo cez plnú moc prepožičanú udeľovateľovi sviatosti. • Sprostredkovanie milosti nie je viazané na subjektívnu svätosť udeľovateľa • Obsahom sviatosti nie je len spoločenstvo jednotlivca s Kristom, ale aj s Cirkvou, ktorej je Kristus hlavou • Sviatosť pôsobí milosť ospravedlnenia (založenie, rozmnoženie)

  9. Sviatosti označujú: • 1. základ nášho posvätenia: Kristovo utrpenie a zmŕtvychvstanie • 2. formu nášho posvätenia: milosť a cnosti • 3. cieľ nášho posvätenia: večný život • Sviatosti pripomínajú Kristovo utrpenie v dejinách, ukazujú nakoľko v nás pôsobí milosť, ktorá z Kristovho utrpenia pochádza a odkazujú na budúcu slávu

  10. Základné pojmy sakramentálnej teológie: • A) ustanovenie sviatostí Ježišom Kristom • Kristus je ustanoviteľom sviatostí a pôvodcom milostí. Určuje spôsob, akým milosť do ľudskej prirodzenosti prichádza. • Sviatosti nie sú pre Boha nevyhnutné (T. Akvinský) • Boh je pôvodcom sviatostí, môžeme o tom hovoriť troma spôsobmi: • 1. iba Trojica má moc, aby cez zmyslami vnímateľné znamenia mohla pôsobiť milosť. • 2. Ježišova prirodzenosť slúži ako nástroj Božej vôle. Nakoľko spása pôsobila cez Kristovu ľudskú prirodzenosť, je prítomná teraz aj vo sviatostiach.

  11. 3. Od Ježišovej plnej moci treba odlíšiť moc vysluhovateľov sviatosti. Ľudia nemôžu spôsobiť milosť • Keď hovoríme o ustanovení sviatostí, prikláňame sa k názoru, že Ježiš založil len obsah sviatostí a vyjadril vôľu, aby sa milosť sprostredkovala viditeľným spôsobom v ľudských slovách a úkonoch. Dnešné slávenie sviatosti tak vychádza z náboženskej tradície Izraela, z Ježišovej praxe a služby prvotnej cirkvi.

  12. B) sviatostné znamenie • Od obsahu sviatosti (ressacramenti) treba odlíšiť jej vonkajšiu podobu (signumtantum). • Zmyslami vnímateľné znamenie sa skladá zo slova, vecného prvku a symbolického jednania • Od 13. stor. slúži po prijatí Aristotela hylemorfizmus ako vhodný vyjadrovací prostriedok (matéria a forma). • C) účinok sviatostí • 1. udelenie milosti ospravedlnenia (gratiacreata), ktorá uschopňuje človeka prijať Božie sebazdieľanie (gratiaincreata) • 2. vtlačenie sviatostného charakteru

  13. D) udelenie milosti posväcujúcej • Ospravedlnenie sa uskutočňuje tak, že človek dostáva milosť posväcujúcu (najmä pri krste, aj pri obnovení krstnej milosti) • Umožňuje v človeku rozvíjať Boží život • Utvára dušu v jej možnostiach (poznanie, vôľa) cez nadprirodzené dary a cnosti • Viera, ktorú sviatosťami prijímame, ospravedlňuje, preto sú sviatosti znameniami viery

  14. E) sviatostný charakter • Krst, birmovanie a svätenie vtláča do duše nezmazateľný znak (SZ, obriezka, človek sa stáva Božím vlastníctvom), NZ –prijatie pečate Ducha • Krstný charakter líši pokrstených od nepokrstených a zaväzuje príjemcu krstu k správaniu, ktoré tejto sviatosti zodpovedá • F) objektívny účinok sviatostí • Pôsobí ex opere operato, čiže silou vykonaného obradu a plnej moci, prepožičanej vysluhovateľovi (sväteniny pôsobia v sile osobnej zbožnosti vysluhovateľa a prijímateľa)

  15. G) relatívna nutnosť sviatostí • Vo sviatostiach prispôsobuje Boh svoje spásne pôsobenie telesným, dejinným a sociálnym podmienkam človeka • Viera, krst a členstvo v Cirkvi sú nutnými prostriedkami pre získanie milosti ospravedlnenia. • Krst je nevyhnutný pre spásu v každom prípade, birmovanie je nutné, lebo zodpovedá Božiemu príkazu

  16. H) vysluhovateľ sviatosti • Ten, kto má sviatostné oprávnenie a vykonáva sviatosť s úmyslom, ktorý tomuto jednaniu pripisuje Kristus a Cirkev • I) príjemca sviatosti • Len živý človek (nie mŕtvy) • Dispozícia viery a smerovanie k milosti. Chýbajúca dispozícia neruší spojenie medzi milosťou a vonkajším znamením, len zabraňuje, aby milosť dorazila do vonkajších úkonov človeka • Treba odlíšiť platné a hodné prijatie sviatosti. Platné prijatie nepredpokladá úplnú pravovernosť a stav milosti posväcujúcej, ale nesmie tam byť neprekonateľná prekážka.

More Related