SÚHVEZDIA slnečnej sústavy

1. SÚHVEZDIA slnečnej sústavy

2. SÚHVEZDIA • Zoskupenia hviezd, ktoré pripomínajú predmety, zvieratá alebo rôzne postavy, najmä z gréckej mytológie. Všetky súhvezdia sú však len ilúziou, ich hviezdy sú v skutočnosti v rôznych vzdialenostiach od Zeme. Niektoré z nich sú zrejmé na prvý pohľad, iné má neskúsený pozorovateľ problém vyhľadať na oblohe. Pozorovateľnosť jednotlivých súhvezdí závisí od toho, kde sa nachádza pozorovateľ. Obyvateľ Južnej Afriky napríklad nikdy neuvidí Malý voz (Malú medvedicu), našinec nikdy nebude môcť pozorovať Južný kríž. Cirkumpolárne súhvezdia sú tie, ktoré nikdy nezapadajú v našich zemepisných šírkach, t.j. môžete ich pozorovať počas celého roka. Farby jednotlivých hviezd závisia od ich teploty, najchladnejšie sú červené s povrchovou teplotou do 3 500 stupňov, naopak najteplejšie sú modré s teplotou až 21 000 stupňov.

3. Súhvezdia vymysleli ľudia ako pomôcku pre popis hviezdnej oblohy. Najstaršie zo súhvezdí ktoré dnes používame zaviedli prvé civilizácie v Babylone, či Mezopotámií pred asi 6000 rokmi a spodobujú ich mytológiu. Prvotný účel súhvezdí bolo pomôcť určovať čas siatia a zberu úrody. Nezavážili však iba praktické účely ako napríklad hviezdny kalendár, ale aj vnútorná potreba "poľudštiť" oblohu. Preto ju antickí Gréci zaplnili množstvom bájnych postáv, ku ktorým sa viažu mnohé mýty (napríklad súhvezdia Andromeda, Perzeus, Kasiopeja). • Každá veľká civilizácia rozdelila oblohu podľa svojich predstáv, takže máme súhvezdia čínske, indiánske, babylonské, indické a ďalšie. Súhvezdia južnej oblohy boli pomenované moreplavcami počas veľkých námorných ciest v XVI. až XVIII. storočí. Ich pomenovania odzrkadľujú obdobie technickej revolúcie (napr. Mikroskop, Sextant, Kružidlo). • Sprvu boli súhvezdia iba zoskupenia jasnejších hviezd. Vznikala tak nejednotnosť v priradení slabších hviezd súhvezdiam. Dnešná podoba súhvezdí je ustanovená Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) od roku 1930. Podľa dohody je obloha rozdelená na 88 oblastí. Podobne ako štát nie je iba niekoľko miest spojených cestami, ale súvislé územie, aj súhvezdie je oblasť oblohy.

4. Hviezdy v súhvezdí spolu nijako nesúvisia. Väčšinou ich spája jediné - premietajú sa nám do rovnakého smeru na oblohe. Pritom sú rôznych typov, rôzneho veku, jedna od druhej značne vzdialené a majú rôzne vlastné pohyby. Staré hviezdy zanikajú a nové sa rodia. Preto sú súhvezdia, ktoré poznáme platné iba pre pozorovateľa nachádzajúceho sa v našom kúsočku Galaxie, ktorý obývame a to iba počas relatívne krátkeho obdobia (v astronomických mierkach). Z iného miesta vesmíru by pozorovateľ videl tie isté hviezdy zoskupené do iných obrazcov. A aj naše súhvezdia sa vďaka vlastným pohybom hviezd postupne menia v priebehu desiatok tisíc rokov. • Označenie súhvezdí • Mená súhvezdí majú rozličný, väčšinou starobylý pôvod. V časoch rozvoja modernej astronómie bola jazykom vzdelancov latinčina, podobne ako v súčasnosti je medzinárodným jazykom angličtina. Latinčina sa vytratila, ale zvyk astronómov označovať súhvezdia latinsky sa zachoval ako medzinárodne rozlišované označenie. Kvôli zjednodušeniu sa používajú okrem celých názvov aj trojpísmenné skratky vychádzajúce z latinských mien súhvezdí. V popularizačných textoch sa používajú aj mená preložené do domáceho jazyka, takže napríklad súhvezdie Labuť môže byť označené aj Cygnus, alebo skratkou Cyg.

5. SÚHVEZDIA ZIMNEJ OBLOHY • Dlhé noci v zimných mesiacoch spôsobujú, že súhvezdia zimnej oblohy môžeme pozorovať v priebehu roka dlhšie ako súhvezdia iných ročných období. Začíname sa s nimi stretávať počas jesenných rán a po skončení zimy ich pozorujeme aj na večernej jarnej oblohe. Medzi zimné súhvezdia však zaraďujeme oblasti oblohy viditeľné nad južným obzorom začiatkom astronomickej zimy okolo polnoci. Obyčajne za zimné súhvezdia považujeme súhvezdia ležiace v oblasti oblohy s rektascenziou od 4 do 10 hodín. Nepatria sem súhvezdia cirkumpolárne a u nás nevychádzajúce. •    Zimná obloha je najvýraznejšou časťou našej oblohy. Nájdeme tu mnoho zoskupení jasných hviezd. Pohľad dokresľuje Mliečna cesta, ktorá tu však nie je taká výrazná ako na letnej oblohe. Ekliptika v tejto časti oblohy vystupuje vysoko nad svetový rovník, lebo Slnko tadiaľto prechádza v lete. Bod ekliptiky nazývame letný slnovratový bod. Slnko sa v ňom nachádza počas letného slnovratu. V dobách, keď sa zaviedlo pomenovanie obratníkov, ležal v súhvezdí Raka, a preto po tomto súhvezdí nesie meno obratník na severnej pologuli. V súčasnosti leží letný slnovratový bod v súhvezdí Býka.

7. Najznámejším a asi aj najkrajším súhvezdím zimnej oblohy je súhvezdie Orión (Orion, Ori). Bájka hovorí o legendárnom poľovníkovi Oriónovi, ktorý so svojím veľkým a malým psom poľoval na zver v horách. Na hviezdnych mapách je Orión zobrazený so zdvihnutým kyjakom a mečom v okamihu, keď chcel zabiť rozzúreného býka. Pri nohách má zajaca, ktorého zachránil pred veľkým psom. Orión zomrel na ostrove Chios po uštipnutí škorpiónom. Asklépios ho chcel vzkriesiť, ale Zeus mu to nedovolil (pozri báj o Hadonosovi). Zabil Asklépia bleskom a všetkých premenil na súhvezdia. Orióna umiestnil na jednu stranu oblohy a Asklépia – Hadonosa na druhú, aby mu navždy zabránil Orióna vzkriesiť. Keď vychádza Orión, Hadonos a Škorpión zapadajú. Bájka sa tak dotýka ďalších malých súhvezdí ležiacich na zimnej oblohe v okolí Orióna. • Súhvezdie Zajac (Lepus, Lep) nájdeme pod samotným súhvezdím Orión. Smerom na východ od tohoto súhvezdia sa nachádza súhvezdie Veľký pes (Canis Maior, CMa), v ktorom dominuje najjasnejšia hviezda oblohy – Sírius. • Súhvezdie Malý Pes (Canis minor, CMi) je položené východne od severnej časti súhvezdia Orión. • Medzi súhvezdia Orión a Malý pes zasahuje Jednorožec (Monoceros, Mon). Toto súhvezdie zaviedol na oblohu nemecký astronóm Jacob Bartsch roku 1600. Podľa iných zdrojov ho však roku 1600 zaviedol Ján Hevélius. Prečo dostalo súhvezdie práve toto pomenovanie, nie je známe.

11. Zvieratníkové súhvezdia ležiace v okolí ekliptiky sú Býk, Blíženci a Rak. • Súhvezdie Býk (Taurus, Tau) je výrazné súhvezdie, ktorého vzhľad utvára jeho najjasnejšia hviezda Aldebaran, ležiaca vo výraznej otvorenej hviezdokope Hyády. Do súhvezdia patrí aj vari najkrajšia otvorená hviezdokopa Plejády. Súhvezdie Býka je spojené v bájke s Európou, dcérou kráľa Kadma, ktorá svojou krásou očarila aj samotného Zeusa. Ten, aby ju získal, premenil sa na býka. Prišiel k Európe, ľahol si k jej nohám a nežne sa na ňu pozeral. Európa premohla strach, prišla k nemu a sadla si mu na chrbát. Býk pomaly vstal s Európou na chrbte a ako víchor sa rozbehol k moru. Doplával na ostrov Kréta, kde sa premenil do pôvodnej podoby. Európa sa stala jeho družkou a porodila mu troch synov. Súhvezdie býka nám pripomína jednu z premien Zeusa. • Ďalším výrazným súhvezdím zimnej oblohy ležiacim na ekliptike sú Blíženci (Geminy, Gem). Báj hovorí o dvoch nevlastných bratoch Kastorovi a Polydeukesovi (Polluxovi). Pollux ako Diov syn bol nesmrteľný a vynikal v zápasení, naopak Kastor bol smrteľný, ale dokázal skrotiť aj najdivšie kone. Mali dve sestry – Helenu (pre ktorú vznikla trójska vojna), ktorá bola Diovou dcérou, a Klytaimnestru, ktorá bola dcérou Tyndarea. Keď Kastor prišiel o život pri bitke s bratrancom Idasom, Pollux pomstil smrť svojho brata tým, že zabil Idasovho brata Linkea. Potom musel s Idasom bojovať o svoj život. Pollux s pomocou Zeusa tento boj vyhral, no preklial svoju nesmrteľnosť, lebo chcel zomrieť spolu s bratom. Zeus, dojatý Polluxovou láskou, mu ponúkol dve možnosti: buď ostane večne mladým uprostred bohov Olympu, alebo bude žiť jeden deň s bratom v podzemnom kráľovstve Hádesa a jeden deň na Olympe uprostred bohov. Pollux si vybral druhú možnosť. Vzájomná spätosť Polluxa a Kastora sa stala symbolom bratskej lásky. Zeus premenil bratov na hviezdy a umiestnil ich na nebo do súhvezdia Blíženci.   Východne od súhvezdia Blíženci nájdeme nevýrazné súhvezdie Rak (Cancer, Can). Bohatá fantázia Grékov zviazala súhvezdie Raka s jedným z hrdinských činov bájneho hrdinu Herkulesa. Podľa príkazu Eurysteusa Herkules dostal za úlohu zabiť hydru, ktorá pustošila okolie mesta Lerny. Hydre na pomoc v boji prišiel rak, ktorý uštipol Herkulesa do nohy. Bohyňa Héra, ktorej nenávisť k Herkulesovi nepoznala hraníc, premenila verne slúžiaceho raka na súhvezdie a ponechala ho na nebi.

15. NEVYCHÁDZAJÚCE SÚHVEZDIA •   Medzi nevychádzajúce súhvezdia zaraďujeme súhvezdia, ktoré v danom mieste nevychádzajú vôbec, ale aj také, ktoré vychádzajú len svojou malou časťou. U nás nad obzor nevychádzajú tie oblasti oblohy, ktoré majú deklináciu menšiu ako asi -42 stupňov. Niektoré súhvezdia, ktoré tu spomenieme, sa u nás dostávajú nad obzor takmer celé, no pozorujeme ich len v krátkom období roka veľmi nízko nad južným obzorom, väčšinou ich preto ani nepoznáme.   Oblasť oblohy, ktorá od nás nie je pozorovateľná, je veľmi bohatá na hviezdy. Tiahne sa cez ňu Mliečna cesta, ktorá obsahuje nielen slabé, ale aj množstvo jasných hviezd. V tomto smere totiž ležia k nám najbližšie ramená Galaxie - rameno Orióna a rameno Strelca. Nedostatkom hviezd trpí oblasť okolia južného svetového pólu.   Súhvezdia južnej oblohy na rozdiel od tej našej takmer vôbec nemajú pôvod spojený s mytológiou. Je to dané tým, že aktívne spoznávanie tejto časti oblohy sa začalo až pri rozmachu námorníctva v 16. storočí. Mnoho súhvezdí zaviedol nemecký astronóm Johann Bayer a neskôr francúz Abbé Nicolas de La Caille. Väčšinou ich pomenovania súvisia s technickými vymoženosťami danej doby. Len výraznejšie súhvezdia, ktoré už dostatočne vysoko vychádzajú nad obzor v oblasti Stredozemného mora, si zachovali pomenovanie podľa gréckych bájí.

17. Najvýraznejším zoskupením hviezd na u nás nevychádzajúcej časti oblohy je skupina troch súhvezdí ležiacich v Mliečnej ceste. Tvoria ju súhvezdia Korma (Puppis, Pup), Kýl (Carina, Car) a Plachty (Vela, Vel). Tieto tri súhvezdia pôvodne predstavovali jedno - Loď Argo. Rozdelené boli preto, že spolu zaberali veľkú oblasť oblohy. Malú časť Lode Argo pomenoval La Caille ako Kompas (Pyxis, Pyx). • Ďalšie výrazné súhvezdie v Mliečnej ceste je Centaurus (Centaurus, Cen). Súhvezdie pozostáva z mnohých jasných hviezd, no asi najznámejšia je jedna z tých menej jasných - Proxima Centauri, ktorá je najbližšou hviezdou k nášmu Slnku.   Kentauri boli mýtický národ poloľudí - polokoní, žijúci v Tesálii a v Arkádii. Okrem dvoch, Cheiróna a Folesa, boli pre ľudí nepriateľskí a divokí. Na svoju divokosť však doplatili v bitke s Lapitmi, kde skoro všetkých pozabíjali. Boj s kentaurmi inšpiroval viacerých gréckych umelcov. Ako pamätník víťazstva grékov nad kentaurmi zostalo súhvezdie Centaurus na oblohe. • Na Hevéliových mapách je Centaurus vyobrazený, ako práve skolil Vlka. Súhvezdie Vlk (Lupus, Lup) má však pôvod v inej bájke. Hovorí sa v nej o kráľovi Lykaónovi, ktorý si Zeusa uctil tak, že zarezal jedného z otrokov, jednu polovicu tela uvaril, druhú upiekol a ponúkol Zeusa. Zhrozený Zeus sa strašne nahneval. Jedlo obrátil na prach a Lykaóna premenil na krvilačného vlka a umiestnil ho na oblohu. • Pod nohami Centaura leží vari najznámejšie súhvezdie južnej oblohy - Južný kríž (Crux, Cru). Súhvezdie pomáha pri vyhľadávaní južného svetového pólu a nahradzuje tak zadnú časť Veľkého voza, ktorá pomáha pri orientácii na severnej oblohe. Južný svetový pól leží v smere väčšej osi Južného kríža vo vzdialenosti asi štvornásobku jej dĺžky. Za pôvodcu názvu sa pokladá francúzsky astronóm A. Royer, aj keď názov zrejme pochádza od moreplavcov zo 16. storočia. • Blízko Južného kríža v smere k pólu nájdeme malé súhvezdie Mucha (Musca, Mus). Zaviedol ho Jakub Bartsch roku 1624. Pôvodný názov bol Južná mucha (Musca Australis). Od roku 1925 sa používa jednotný názov Musca.

21. Rajka (Apus, Aps) predstavuje vtáka s pekným farebným perím. Rajky mali však škaredé nohy, preto im ich ľudia odrezávali. Mysleli si, že vtáky pochádzajú z raja, kde nemusia sedieť ani jesť, a preto nohy nepotrebujú. •   Medzi skupinu operencov sa na oblohu zásluhou Bayera dostal Indián (Indus, Ind). Súhvezdie Indián leží pod Strelcom, ktorý južnou časťou zachádza až na u nás nevychádzajúcu oblohu. Pod Strelcom nájdeme aj súhvezdia Južná koruna (Corona Australis, CrA) a Ďalekohľad (Telescopium, Tel). Súhvezdie Ďalekohľad pomenoval La Caille ako jeden z najdôležitejších prístrojov éry nastupujúceho technického pokroku. Názov súhvezdia Južná koruna je pravdepodobne oveľa starší a predstavoval skôr vavrínový venček, ktorý ozdoboval hlavy antických hrdinov.   V krátkosti ešte spomenieme niekoľko súhvezdí, ktoré u nás vychádzjú tak nízko nad obzor, že sú takmer nepozorovateľné. Sú to Sochár, Pec, Výveva, Mikroskop, Holubica a Južná ryba. • Súhvezdia Sochár (Sculptor, Scl), Pec (Fornax, For), Výveva (Antlia, Ant) a Mikroskop (Microscopium, Mic) zaviedol La Caille ako pamiatku výdobytkov techniky danej doby. Jeho názvy prvých dvoch z týchto súhvezdí však pôvodne boli Sochárska dielňa a Chemická pec. • Súhvezdie Holubica (Columba, Col) zaviedol Royer roku 1679, ale zmienku o nej nájdeme už v Bayerovom spise o Veľkom psovi. Podľa biblie sa pred potopou zachránila aj holubica, ktorá zelenou ratolesťou zvestovala osadenstvu archy, že voda opadá a že našla pevninu.   Zostalo ešte jedno súhvezdie južnej oblohy. Je ním Južná ryba (Piscis Austrinus, PsA). Toto súhvezdie zaraďujeme skôr medzi súhvezdia jesennej oblohy, no zostalo na záver. Pomenovanie súhvezdia súvisí s bájkou o egyptskej bohyni čarov Eséty, ktorú v Grécku poznali pod menom Isis. Bohyňu Isis pred utopením zachránila malá ryba. Za túto službu ju bohovia Olympu preniesli na oblohu. Súhvezdie Ryby predstavuje jej dve mláďatá. • Súhvezdia južnej oblohy nám voňajú exotikou, lebo väčšina z nás ich zatiaľ nevidela. A tak si do nového tisícročia zaželajme, aby sme ich uvideli aj na vlastné oči, a nielen na hviezdnej mape.

25. KONIEC www.astroportal.sk astronomy.wz www.suh.sk www.vesmir.sk www.meditacia.sk BARBARA HADYOVA 05A