Zemplínska knižnica v Trebišove

1. Zemplínska knižnica v Trebišove JánKalinčiak (*10.8.1822 - †16.6.1871) prozaik, literárny kritik, pedagóg

2. Horné Záturčie ( Martin ) rodný dom pomník miesto posledného odpočinku Národný cintorín v Martine Epitaf:„Hranica života, ale nie lásky“

3. Najvýznamnejší teoretik v slovenskej romantickejliteratúre • narodil sa 10. augusta 1822v Hornom Záturčí (teraz súčasť Martina) v rodine chudobného evanjelického farára Jána a matky Terézie, rodenej Ruttkayovej, ktorá mala veľký vplyv na jeho tvorbu, pretože pochádzala z chudobneného zemianskeho rodu z Vrútok • bola živou kronikou zemianskych rodín celej Turčianskej stolice • otec Ján pochádzal z oravskej Párnice • v matrike je zápis 13. augusta – (čo môže byť dátum krstu) takto: Joannes Stephanus Kalintsák • 1825 - narodila sa sestra Katarína • 1828 - narodila sa sestra Rozália Terézia

4. Vzdelanie • základné vzdelanie získal: Záturčie, Necpály a Liptovský Ján • 1834 - mestečko Gemer - skončil: tretiu a štvrtú triedu gymnázia • 1836 - Lýceum v Levoči - skončil: dve triedy humanitné a prvú triedu filozofickú • niet síce dokumenty, aby sa už tu prejavoval aktívne ako spisovateľ hoci tvrdil že: „V Levoči sa vo mne začalo povedomie národné rozvíjať “ • 1839 - Lýceum v Bratislave, kde skončil: druhý kurz filozofický, prvý kurz judirický a dvojročný kurz teologický

5. Univerzita v Halle • 1843 - 1845: univerzita v Halle, kde študoval: • filozofiu Heglovu, sanskrit (staroindický literárny jazyk,v ktorom sú napísané významné indické literárne a náboženské pamiatky) staronemčinu, niektoré predmety teologické a taktiež aj dejiny stredoveké • počas tohto štúdia zastával úrad bibliotekára knižnice uhorskej • pravidelne prispieval vtipnými veršíkmi a epigramami, ktoré posielal do satirického časopisu: Buben - ručne písaný, (vychádzal v Bratislave) • autor písal pod pseudonymom: Ján Kačnilak, J. Kráskyslav, Matej Krivoústy, Janko, J. K., a Dopisovatel

6. Prvotiny • svoje prvotiny uverejňoval v literárnych časopisoch: • Tatranka • almanach Nitra • almanach Concordia • almanach Lipa • Orol tatránski • Slovenský národný zábavník

7. Literárne časopisy

8. Účasť na literárnych schôdzach Ústavu reči a literatúry československej • pravidelne sa zúčastňoval na týchto schôdzach, kde boli čítané aj jeho literárne ako aj kritické práce, ktoré už písal po slovensky • medzi ním a Ľ. Štúrom sa vyvinulo veľmi úzke priateľstvo, aj napriek tomu, že v mnohom s Ľ. Štúrom nesúhlasil • 1845 Ľ. Štúr nezobral Jána Kalinčiaka do redakcie Národných novín, čím došlo k nezhode a J. Kalinčiak vtedy napísal: • „...Neznám prečo upadol som odrazu do neľúbosti Štúrovej, i prepustil ma a nechcel viacej.“

9. Zmierenie • 1846 Ján Kalinčiak sa usiloval o zmierenie, čo sa mu aj podarilo, o čom napísal: • „Jedine čo ma uspokojenejším robí, je, že sme sa so Štúrom dokonale vyrovnali a statočne sa postavili na stanovisko, totiž uznali sme každý zmýšľanie osobné, a na pletky, čo sa medzi nami stali z klebiet, ako mi Štúr píše, sa zabudlo.“

10. V roku 1848 v slovenskom povstaní nešiel za národ bojovať • nezúčastnil sa osobne v slovenskom povstaní, pretože nesúhlasil s politickou orientáciou Slovákov na Viedeň, čím po druhy ráz upadol do Štúrovej nemilosti • 1852 - sa stal substitovaným (náhradným) notárom preddunajskej superintendencie • prepisoval rukopisy Ľ. Štúra • nakoniec bol jeho oporou v najťažších rokoch, hlavne po nešťastnom páde a zranení pri poľovačke (22.12.1855) • o Ľ. Štúra sa staral až do smrti

11. Literárne práce boli publikované aj... • Slovenské pohľady - literárne práce • srbský časopis Svetovid - príloha Svetozor (recenzie) • Sokol - preklady jeho básní

12. Galéria známych osobností v roku 1863 (Karol Kuzmány, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak, Ján Palárik, Andrej Sládkovič...)

13. Pôsobenie Jána Kalinčiaka • 1846 riaditeľ evanjelického gymnázia v Modré • 1858 učiteľ latinčiny, nemčiny a maďarčiny • 1858 -1869 riaditeľ nemeckého Evanjelického gymnázia v Tešíne • 1869 predčasne penzionovaný, krátko pôsobil ako redaktor literárneho časopisu Orol • 1870 – 1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol

14. Literárna tvorba Jána Kalinčiaka • poézia: V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843, Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému, Túženie, Šuhaj zabitý, Krakoviaky, Márii, Na Silvestra, Moja mladosť, Smutný pohreb, Rad, Pozdravenie, Hynú jak nič roky, A tisíc kvapiek, I tvoje vďaky, Trioleky, Triolet, Ľudmilke mojej, Hurban, Moyses • romantické historické poviedky • historické povesti so zemianskou tematikou • literárne kritiky a recenzie • preklady

15. Márii Poď drahá moja, môjho do náručia, bo večných túžob ohne ma umučia, prsia už zhoria od večného bôľu však vďačne zhyniem – len zahyňme spolu. I ja zaspievam - Čo? A komu? Ach, Bože, ona nerozumie tomu. Kto? Ach, od nej ešte nepoznaný ďaleko večne preč som odohnaný. Nač sú mi dary? Nač mi sila moja? - Však duše ona ma nesprostí boja.

16. Moja mladosť Tam mladosť moja - už zhynula - nikdy sa viac nevráti - túžba v prsiach nezhasnula a nikdy viac sa nestratí. Vemte ma, hviezdičky jasné, i ty, mesiac, pútnik noci, v oné kraje nebokrásne, kde driemu mladosti moci. Ja ich zbudím z ich snívania, v mladosti večnej odejem sa zbroje, v slnca horúce hodím sa blyšťania, po svet tak jak svitania budem chodiť, tíšiac túžby svoje.

17. Romantické historické poviedky • v týchto poviedkach autor využil motívy ľudových fantastických povestí a balád, ktoré sa vyznačujú tajomnou, romantickou zápletkou a napínavým dramatickým dejom • dôsledne premyslenú kompozíciu, jednoduchý a stručný štýl rozprávania • patria sem poviedky: Bozkovci Bratova ruka Púť lásky Mládenec slovenský Láska a pomsta Mních

18. Romantické historické poviedky • Bozkovci • námet z čias Matiášových • organicky sa zapája do generačných historizujúcich úsilí • výberom témy sa však odchyľuje od frekventovanejších veľkomoravských tém (napísaná „v zmysle krajine odpornom“, autor predvolaný pred generálny konvent - najvyšší výkonný orgán) • Mládenec slovenský • poviedka z čias veľkomoravských • hrdina Stanislav sa previní proti slovenskému bratstvu • nechá žiť nepriateľského vojvodcu, otca svojej milenky • ten po úteku z väzenia povraždí jeho druhov • polemika autora s Ľ. Štúrom, ktorý zdôrazňoval, že je dôležité slúžiť len vlasti, tomu podriadiť aj svoj osobný život • Kalinčiak však dokazuje, že aj láska k žene nie je v rozpore s národnými záujmami

19. Bratova ruka • hlavným motívom je krvná pomsta dvoch šľachtických rodín • Mikuláš Badársky sa ožení s príslušníčkou rodiny, na ktorej musí podľa prísahy vykonať pomstu • každý rok posiela na smrť jedného jej člena • nad posledným, ktorý je jeho švagrom, sa zľutuje a odtne mu iba ruku, ktorú doma skrýva, jeho žena ju nájde • tak sú odhalené jeho zločiny • nakoniec končí sám na popravisku

20. Púť lásky • Púť lásky • najromantickejšia autorova povesť, dej sa odohráva v okolí Myjavy v časoch tureckých vpádov. Janko Černok, pán hradu Branč, chce získať najkrajšie dievča Myjavy, Žofiu • jeho protivník a sok v láske Osman, ho počas svadby zajme, avšak lásku k Žofii nezíska, preto ho Osman prepúšťa, po ceste domov ho však pri Myjave sedliaci zabijú a Žofia po krátkom čase od žiaľu zomiera • k ich hrobu po nociach chodí otec Žofie a mládenec Osman • v závere autor dodáva, že Janko Černok a Osman sú silní jednotlivci a individualisti • Žofia svojou krásou, ľúbosťou i odvahou predstavuje: prvý kladný ženský typ v slovenskej próze

21. Historické povesti so zemianskou tematikou • pravdivé obrazy zo života slovenských zemanov • z minulosti si vyberal obdobia, v ktorých uhorské zemianstvo bojovalo na strane pokroku (obdobie kráľa Matiáša, obrana vlasti proti Turkom, časy rákócziovských bojov proti Viedni) • postavy zemanov neidealizuje, ale ich vykresľuje pravdivo, realisticky • často využíva aj: jemnú iróniu, láskavý humor • v starom Uhorsku bolo tisíce príslušníkov šľachtických rodov • moc a sila uhorského zemianstva bola v župách (stoliciach, komunitách) • iba zeman - šľachtic bol plnoprávny občan krajiny, všetci zemania Uhorska boli uhorským národom: gens hungarica alebo natio hungarica • úradná reč bola latinská

22. Život a mentalita slovenského zemianstva • historické povesti s touto tematikou: • Milkov hrob • Svätý duch • Knieža liptovské • Orava • Reštaurácia s podtitulom Obrazy z nedávnych časov • v popredí povestí nie sú historické udalosti, ale realistický obraz života zemianstva v minulých storočiach • postavy zemanov majstrovsky zobrazil tak živo a pravdivo, že sa stali typmi

23. Milkov hrob, Knieža liptovské • Milkov hrob • intrigy vysokej šľachty proti panovníkovi • láska šľachtica Vladimíra k žilinskej dievčine Márii • Milko sa vzdáva lásky k Márii v prospech Vladimíra a to v záujme vyššieho cieľa (záchrana mesta Žiliny) • Knieža liptovské • príbeh konfliktu medzi šľachtou a kráľom, boje medzi Jánom Korvínom a Jánom Zápoľským • podstata konfliktu sa rozvíja medzi Jánom Korvínom a jeho nevlastným bratom Červeňom, ktorého obvinil, že porušil prísahu vernosti • zaľúbil sa do dcéry nepriateľa

24. Orava • Orava • román zobrazuje príbeh lásky Eleny Kubíniovej a Štefana Revického • obdobie rákocziovských vojen a náboženských nepokojov na Slovensku v bratovražedných vojnách 17. storočia • motivácia konania postáv už nie je vášeň, ale skôr ich spoločenská zakotvenosť • Štefan Revický, cisársky generál, dá zavraždiť i vlastnú dcéru, ale nepoznanú • keď sa to dozvie, zastrelí sa sám • v súlade s dobovými názormi uznával význam národného folklóru

25. Reštaurácia • Reštaurácia s podtitulom Obrazy z nedávnych čias • 1860: dielo vyšlo po prvýkrát • Pavol Dobšinský to chápal ako: beletrizovanú zbierku slovenských prísloví a porekadiel • Jozef Miloslav Hurban v diele zas vyčítal: málo vážnosti a priveľa prázdneho hračkárenia • neskôr na dielo boli iba: • slová chvály a vysoké ocenenia prvé prozaické dielo slovenského literárneho realizmu

26. Autor dielo písal ako... • riaditeľ nemeckého gymnázia v Tešíne • vzdialený od blízkych priateľov a od rodného kraja • preto to vlastne bola akási spomienka na detstvo a mladosť • hlavné postavy starých zemanov, pre ktoré mal autor predobrazy už z čias svojho detstva a mladosti sú: najživšie a najživotnejšie • ony udávajú celému rozprávaniu: tón a atmosféru • z ich charakterov cítiť: dobu vrcholiacej slávy, ale aj nastupujúci úpadok zemianstva

27. 30-te roky 19. storočia –pád zemianstva • pred rokom 1848 právo voliť mala iba šľachta, teda aj drobní šľachtici zemania • zemania boli už: rodiny nemajetné, chudobné • avšak hrdí a pyšní na svoj pôvod a svoje privilégia • z času na čas sa ožívala ich bývala sláva • župné voľby tzv. reštaurácie • Kalinčiak prevádza celý rad takýchto pánov: boli záhaľčiví, malicherní, urážliví a nafúkaní • tvárili sa veľmi dôležito, hoci boli takmer bedármi

28. Dej Reštaurácie... • dej jednoduchý • jadrom sú príbehy z príprav na voľby v Záhorskej stolici • konflikt a zápletka sa vytvára medzi zemianskymi rodinami: Bešeňovských, Levických a Potockých • úrad vicišpána chcú získať: Adam Bešeňovský a Ján Potocký • hlasy voličov si získavajú podplácaním kortešov a hostinkami

29. Adam Bešeňovský – už 15 rokov prvý vicišpán • pred voľbami urazí rodinu Levických, pretože nechce dať svoju dcéru Štefanovi, hoci sa mladí majú radi • chce ju vydať za grófa, ktorý mu za to mal financovať volebnú kampaň • aby však volebné hlasy nestratil, sľúbil ju aj Štefanovi, ale iba vtedy, ak Štefan bude vicišpánom, • bol si istý, že sa to stať nemôže, pretože Štefan bol chudobný • aby bolo víťazstvo isté trebalo zariadiť, aby sa Bešeňovského voliči nedostali na voľby

30. Plán sa podaril... • takýmto spôsobom • jednu skupinu poopíjali do nemoty • druhú mýtnik nepustil cez most • ostatných zaujali cirkusom všetci títo vlastne neprišli na voľby včas • prvé miesto získal Ján Potocký • druhé vicišpánstvo Štefan Levický • Adam Bešeňovský musel dodržať svoj sľub

31. Svadba Štefana a Aničky • povesť sa končí svadbou: • Štefana Levického a Aničky Bešeňovskej • autorove majstrovstvo sa prejavili predovšetkým • v charakterizácii postáv (postavy zemanov) • pozoruhodný je aj jazyk povesti: autor využíva množstvo - ľudových prísloví, porekadiel a zvláštností hovorovej slovenčiny • Reštauráciu napísal podľa etymologického pravopisu, ktorý v roku 1852 uzákonil Martin Hattala

32. Autor zanechal po sebe... • najrozsiahlejšie dielo v našej romantickej literatúre • jeho próza tak kvantitatívne, ako aj svojou kvalitou • dotvára pohľad na vtedajšie literárno-umelecké prúdenie z hľadiska jeho rozsahu • prehlbuje cesty prenikania do vnútra umeleckej tvorby • prispieva k všestranne diferencovanejšiemu hodnoteniu slovenského literárneho romantizmu vcelku i v jeho konkrétnych tvorivých prejavoch

33. Ďakujem za pozornosť!