Konštruktivizmus

1. Konštruktivizmus

2. umelecké hnutie v Rusku po VOSR (1917) • architektúra, výtvarné umenie, literatúra • Vladimir Tatlin (1885 – 1853) • časopis LEV (Левый фронт искусств, Ľavý front umení, 1923 – 25)

3. prvý raz termín „konštrukčné umenie“ použil ruský maliar Kazimir Malevič (1879 – 1935) v r. 1917 na výsmešné označenie diela Alexandra Rodčenka • v západnej Európe – blízkosť s abstrakcionizmom (P. Klee, H. Arp, M. Ernst, V. Kandinskij) • v Rusku nadväznosť na futurizmus

4. Paul Klee (1879 – 1940) – moderná estetika je estetikou vznešeného, znázorneného cez formy, lebo obsah je stratený • proti tomuto názoru, ktorý hájil aj Kazimir Malevič, vystúpil Tatlin a jeho priaznivci okolo r. 1920 • povzbudzovali umelcov k tomu, aby sa venovali činnosti priamo užitočnej spoločnosti, aby sa zaoberali len tými formami, ktoré majú priamy vzťah k životu: reklame, typografickej sadzbe, architektúre, priemyslelnej výrobe • Tatlin sa stal priekopkníkom priemeyselného dizajnu (M. de Micheli)

5. Vladimir Majakovskij v r. 1923: „Po prvý raz nové slovo v umení – konštruktivizmus – neprišlo z Francúzska, ale z Ruska. Je až ohromujúce, že tento termín je obsiahnutý vo francúzskom slovníku. Už nie konštruktivizmus umelcov, ktorí ohýbajú výborný a potrebný drôt a plech do zbytočných štruktúr. Ale konštruktivizmus, ktorý chápe umelcovo formálne spracovanie iba ako inžinierstvo, ako prácu nevyhnutnú na to, aby bol stvárnený celý náš praktický život. To sa k nám francúzski umelci musia prísť učiť. V tom neplatia čudácke domnienky. Na to, aby bola vybudovaná nová kultúra, je potrebná panenská pôda. Ale aká je pôda francúzskeho umenia? Parket parížskych salónov!“

6. teoretické spory medzi marxisticky orientovaným Tatlinom a neutrálnejšími Naumom Gabom, ruským sochárom (1890 – 1977) a Antoinom Pevsnerom, bieloruským sochárom (1886 – 1962) • rozštiepenie – Manifest realizmu (1920), autor N. Gabo: tvdrenie, že umenie má svoju absolútnu planosť nezávislú na spoločnosti, nech už je kapitalistická, socialistická alebo komunistická • umenie by malo sprevádzať človeka vo všetkých etapách jeho života, „pri pracovnom stole, v kancelárii, v práci, pri odpočinku, vo voľnom čase, počas pracovných dní i sviatkov, doma i na ceste, aby v ňom nevyhasol plameň života“

7. Karel Teige (1900 – 1951): K teórii konštruktivizmu • konštruktivistická estetika nepozná nijaký apriórny koncept krásy ako večného ideálu • takýto pojem krásy je rovnako zastaraný a prázdny ako pojem umenia a iné kategórie idealistických, špekulatívnych a deduktívnych estetík • konštruktivizmus chápe krásu ako epifenoménvečnej a účelnej dokonalosti, ktorá v nás vzbuzduje pocity harmónie • táto krása je vlastná každej dokonalej a správnej forme, technickej rovnako ako „umeleckej“, pretože nie je medzi nimi podstatný rozdiel

8. konštruktivizmus je negáciou tradičných estetík koncepcií umenia • vyhlasuje zánik umenia • osudy umeleckých foriem sa dajú vyvodiť nie z psychológie človeka či ideológie spoločnosti, ale predovšetkým z pôvodne objektívnych faktov, z výrobných pomerov, z konkrétnych účelov, z určitých materiálov a nástrojov... • Teige zdôrazňuje ulitirárnu stránku umenia • konštruktivistická estetika • sa zrieka zastaraných pojmov a noriem • architektúru nevykladá ako symbol, ale ako remeselnú aktivitu slúžiacu konkrétnym úlohám • neuznáva apriórny princíp tvaru: tvar vyrastá z účelu, z materiálu a z konštrukcie

9. prvým a najdôležitejším kritériom je funkčnosť umenia • konštruktivistická poézia nepotrebuje metrum, rýmy ani ozdobné, ornamentálne metafory, znie v tichu svojou prirodzenou formálnou jednoduchosťou, zároveň však duchovnou náročnosťou a abstraktnosťou • A. Valcerová – prvky konštruktivizmu v poézii Andreja Voznesenského (geometrické tvary a moderné reálie) a Gennadija Ajgiho (abstraktné tvary)