1 / 34

Celospoločenské programy podpory zdravia Podporné programy v meste Prešov

Celospoločenské programy podpory zdravia Podporné programy v meste Prešov. „Nech je jedlo vaším liekom“ Hippokrates 26. – 28. október 2011, Poprad. Celospoločenský program Školské mlieko. Program Školské mlieko :

davin
Download Presentation

Celospoločenské programy podpory zdravia Podporné programy v meste Prešov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Celospoločenské programy podpory zdraviaPodporné programy v meste Prešov „Nech je jedlo vaším liekom“ Hippokrates 26. – 28. október 2011, Poprad

  2. Celospoločenský program Školské mlieko Program Školské mlieko : • dostupnosť mlieka a mliečnych výrobkov je zabezpečená pre všetkých žiakov základných škôl prostredníctvom automatov na mlieko a mliečne produkty, • v materských školách sa realizuje v rámci finančných limitov, je dostupný pre všetky deti .

  3. Podporná aktivita - Deň mlieka Deň mlieka organizujeme každoročne v máji. Je to prezentačný deň, na ktorý všetci zamestnanci ZŠS pripravujú pre žiakov, zamestnancov, rodičov a verejnosť ukážky a degustáciu jedál a nápojov z mlieka a mliečnych produktov.

  4. Deň mlieka

  5. Celospoločenský program Školské ovocie a zelenina Program Školské ovocie a zelenina na školách: • v MŠ plníme v rámci finančných limitov – 100% stravovanosť, • v ZŠ plníme v rámci finančných limitov, program je dostupný zatiaľ iba pre skutočných stravníkov, stravovanosť na ZŠ 65 – 70 % , iba na 1 ZŠ pre všetkých.

  6. Podporná aktivita – automat na ovocie a zeleninu • Automat na ovocie a zeleninu – určitým spôsobom unikát. • Zabezpečila sa dostupnosť ovocia a zeleniny pre všetkých žiakov školy počas celého dňa. • Atraktivita, dizajn a „psychologický prístup“- deti majú radosť z toho, že sa môžu rozhodnúť a sami obslúžiť - spôsobili zvýšený záujem aj o konzumáciu zeleniny.

  7. Automat a zeleninu na ovocie

  8. Východiská pre podporné programy Snaha o implementáciu úloh z dokumentov: • PHSR mesta Prešov na roky 2008-2013 a jeho podprojektu Zdravé mesto. • Národný program prevencie obezity obyvateľstva SR. • Koncepcia rozvoja stravovacích zariadení. • Koncepcia školstva, kultúry a športu v meste Prešov na roky 2011 – 2015.

  9. Prečo sme sa zamerali na školské stravovanie? Každá škola má mnohorozmernú dimenziu a vďaka svojej kuchyni aj vôňu a chuť. Spomienky na školu sú spojené aj s jedlom. V škole sa formujú prvé návyky pre život aj v spôsobe stravovania. Averzia voči niektorým jedlám alebo potravinovým komoditám nás často sprevádza celý život. Aj zdravé jedlo môže chutiť. Optimálny prístup detí a žiakov ku kvalitnej strave - ZŠS je pri každej škole.

  10. Všeobecná naliehavosť zmien v oblasti stravovania, aj školského ( stravovanie v školskej jedálni prináša pozitíva aj negatíva, nesprávny prístup = neofóbia – strach z nového a neznámeho). • Obezita – prešovské deti nie sú výnimkou. • Rastúci dopyt po rôznych druhoch diét pre špecifické ochorenia. • Poruchy správania, učenia, agresivita detí – súvislosť so stravovaním ( nepravidelnosťou v stravovaní, konzumáciou nevhodných jedál a nápojov)? • Podceňovanie školského stravovania, aj keď návyky z domu môžu byť nevhodné.

  11. Zlepšovanie vzájomnej komunikácie medzi vedením školy, učiteľmi, kuchárkami, rodičmi a médiami môže ovplyvniť prístup detí k jedlu. • Zdravý životný štýl je módny hit – vhodná príležitosť využiť to aj pre zmeny v oblasti školského stravovania! • V Prešove máme 33 zariadení školského stravovania. • Výborný dosah na cieľovú skupinu - viac ako 7 000 potenciálnych stravníkov v ZŠ a 2 500 v MŠ, sekundárnu skupinu - personál škôl a rodičov, starých rodičov, súrodencov. • Vysoká profesionalita a odbornosť personálu v ZŠS je predpokladom na vytváranie a premenu stravovacích návykov.

  12. Stravovať sa zdravo je moderné1. podporný program Zámer: prehodnotiť zaužívané stravovacie návyky a nebrániť sa novým potravinovým komoditám, zaujať – raňajky v ZŠ (o Prešove sa hovorí!) osloviť možných spolupracovníkov (fy Alfa-bio – najprv zvedavec, neskôr nenahraditeľný pomocník). Trvanie: marec – jún 2008

  13. Aktivity v rámci 1. podprogramu Jedálny lístok z potravín s vysokými nutričnými hodnotami a netradičnými potravinovými komoditami. Obed primátora mesta s novinármi medzi bežnými stravníkmi – komunikácia témy s respondentmi, žiakmi a personálom. Prezentácia zdravej výživy – osveta v spolupráci s fy Alfa-bio, PU, RÚVZ, HA - žiakom, učiteľom, rodičom, personálu na všetkých školách a ŠZ v zriaďovateľskej pôsobnosti.

  14. Stretnutia s vedúcimi ZŠS – usmernenia k projektu. Spracovanie regionálnych receptúr– predložené ministerstvu a zverejnené na stránke mesta. Príprava jedál v kuchyni pod vedením odborného lektora , podávanie jedál v škole. Ochutnávky jedál – pre rodičov. Aktívna účasť detí hravou nenásilnou formou –kresby, hry, súťaže. Aktívna účasť zamestnancov škôl (aj telocvikárov) Medializácia (rádio, TV, magazín)

  15. Spätná väzba Prieskum po týždni - či jedlo stravníkom chutilo: 44,07% respondentom jedlo chutilo 50,77% skôr chutilo ako nechutilo 5,16% nechutilo vôbec Najčastejšie odpovede: „doma také nejedávam, mám rád iba hranolčeky a pizzu, nie som na také jedla zvyknutý“.

  16. Raňajky v ZŠ Raňajky v ZŠ • Často absentujúce, ale dôležité jedlo dňa – možnosť najesť sa v škole pred vyučovaním. • Mali sa robiť na každej ZŠ, na základe ne/záujmu sa robili iba na jednej škole. • Na jednej strane záujem, na druhej strane nepostačujúci počet stravníkov (efektivita) a nedostatočná možnosť finančne stimulovať prácu naviac– zánik aktivity. • Vzbudili záujem médií!

  17. Kuchynský odpad Vyhodnotenie kuchynského odpadu: bežný stravovací týždeň : 7,46% bežný stravovací týždeň kontrolný: 7,18% týždeň v rámci aktivít projektu: 6,56%

  18. Finančné limity Finančné vyhodnotenie limituv rámci týždňa - prekročenie o 20%. Ďalších 5 vyšších hladín finančných pásiem odporúčaných ministerstvom nám umožnilo zapracovať do jedálneho lístka aj finančné náročnejšie komodity.

  19. Žime zdravo2. podporný program Pozostával z dvoch fáz: 1. fáza v interiéroch škôl (pokračovali sme v osvedčených aktivitách z 1. podprogramu, problematike stravovania sme venovali rozsiahlejšiu prierezovú pozornosť v rámci celého VVP), 2. fáza v exteriéri – Ekopark ( aktivity - pohyb, šport, poznávanie liečivých rastlín, pozorovanie zvierat, krst kozliatka, pitný režim, strava a obed v „duchu dňa“). Trvanie: I. etapa - november 2008 – apríl 2009 II. etapa - máj – jún 2009

  20. Ekopark

  21. Zámer projektu • Prezentácia zdravého životného štýlu ako celku – komplexnefyzické a psychické zdravie. • Propagácia zdravej výživy a pohybu a športu. • Prezentácia rôznych spôsobov boja so závislosťami.

  22. Spätná väzba • Mnoho aktivít sme prehodnocovali v priebehu realizácie (či majú patričný efekt a význam), prispôsobovali sme sa počasiu. • Najväčší prínos aktivít – značná informovanosť všetkých cieľových skupín projektu. (Podľa vyjadrení mnohých v rozpore s ich súčasným životným štýlom a spôsobom stravovania). • Posun školského stravovania na vyššiu úroveň, prezentujeme sa v pozitívnom svetle. • Zvýšil sa počet skutočných stravníkov v ZŠ cca o 1000.

  23. Vitamínko a Vitálka3. podporný program Projekt sme zamerali na cieľovú skupinu v materských školách. V Prešove máme 20 MŠ s cca 2550 deťmi – hlavná cieľová skupina. Sekundárna skupina – rodičia a personál škôl.

  24. Zámer projektu Osloviť špecifickú cieľovú skupinu deti materských škôl – vhodné a nevhodné jedlá pre túto vývinovú periódu. Prezentovať zdravý životný štýl komplexne, ale veku primeranou formou. Osloviť rodičov - osvetu smerovať najmä k tým, ktorí významne vplývajú na vývin stravovacích návykov.

  25. Aktivity 3. podporného programu Výroba bábok na každej MŠ, ktoré budú deti sprevádzať počas celého školského roka ako „nositelia zdravého životného štýlu“. Verejný výber bábok – víťazov. Pieseň zložená práve na tento účel. Prednášky + ochutnávky pre rodičov Projekt je v realizácii! Trvanie: 2010/2011

  26. Projektové tímy Projektové tímy vo všetkých projektoch • Zamestnanci škôl a školských zariadení (najmä ZŠS). • Odborní garanti z FZ PU, RÚVZ, polície, akreditovaný lektor zdravej výživy. • Zamestnanci odboru – MsÚ.

  27. Ďalšie aktivity • Vzdelávací projekt Školské stravovanie dnes – z dotácií ministerstva - vyškolených 80 vedúcich ZŠS z Prešova a Košíc. • Verejnéoceňovanie zamestnankýň ZŠS. • Vlastná publikačná činnosť (do časopisov). • Vlastné prezentačno - lektorské aktivity . • Koncepcia školstva, kultúry a športu na roky 2011-2015 ( špecifické aktivity aj pre oblasť školského stravovania).

  28. Stály informačný panel vo vestibule MsÚ. • Metodická príručka – k prvým dvom projektom (2009) s názvom Žime zdravo. • PublikácieMňamky zo školskej jedálne (2010)a Šaláty zo školskej kuchyne (2011). • Odborná konferencia s medzinárodnou účasťou 21.04.2010.

  29. Závery • Zdravý spôsob života sa nedá vybudovať individuálnymi akciami. • Mal by byť súčasťou bežného dňa a všetkých činností v škole. • Do procesu zapájať zamestnancov ZŠS a ďalších odborníkov z praxe. • Umožniť deťom formou zážitkového učenia ako sa pripravuje a chutí zdravé jedlo. • Posilniť funkciu školskej jedálne pri hľadanía zavádzaní rôznych ciest. • Projekty na regionálnej a miestnej úrovni sa dajú realizovať aj bez mimoriadnych finančných prostriedkov.

  30. Dajú sa realizovať s využitím vlastných ľudských a materiálnych zdrojov a vďaka sponzorom, ak vychádzajú z aktivít zamestnancov ZŠS – ako cieľovej skupiny a iniciátora projektu. • Neuvážený prístup (riaditeľov škôl, rodičov, médií, ale aj samotných zamestnankýň ZŠS) môže spôsobiť naštrbenie krehkej dôvery a u detí chaos v oblasti stravovacích návykov. • Nevyhovujúcu vybavenosť školských kuchýň zriaďovatelia finančne nezvládnu. Hrozba – stanú sa ťarchou, a to umožní vstup komerčným aktivitám do školského stravovania. • Voľnosť, dostupnosť a atraktívnosť prístupu k jedlu a nápojom, najmä ovociu a zelenine, by mala byť samozrejmosťou v školskom stravovaní.

  31. Otvorene hovoriť o školskom stravovaní, nehodnotiť školské stravovanie jednostranne. • Kvalitu a pestrosť stravy ovplyvňuje cena potravinových komodít a naopak, cena za jedlo ovplyvňuje výber potravinových komodít. • Uskutočniť seriózny výskum o zdravotnom stave detí na školách a vplyve školského stravovania na ich zdravý vývin. • Vytvoriť priestor pre permanentný odborný rast zamestnankýň v ZŠS.

  32. Na záver? Životný štýl si budujeme počas celého života. Formy môžu byť rôzne, cieľ iba jeden - mať zdravú mladú generáciu. Ale môžu byť aj zábavné. Mama servíruje Evke nové jedlo. Evka sa pýta: „Mami, a bude mi to chutiť?“

  33. Ďakujem za pozornosť. PhDr. Kvetoslava Komanická MsÚ v Prešove Kontakt: kvetoslava.komanicka@presov.sk

More Related