Stredoveké mestá

1. Stredoveké mestá na Slovensku Vypracoval: JuKuMa

2. Vznik 1, nadviazaním na antické mestá (Barcelona, Marseille,..) 2, z významných remeselných alebo obchodných osád pod hradmi (Bratislava, Praha,..) 3, na neosídlenom mieste na základe politickej, vojenskej či ekonomickej potreby (Banská Štiavnica,..)

3. Slovo mesto • podobné u všetkých Slovanov, • svedčí o tom, že išlo o miesto, kde sa pravidelne (určitý deň v týždni) stretávali kupujúci a predávajúci, aby spolu obchodovali

4. Korene a vývin miest • Mnohé mestá v Európe i Ázii jestvujú nepretržite už od staroveku • Mestá na Slovensku medzi ne nepatria, všetky totiž vznikli až v stredoveku • Pri zakladaní miest a mestskej siete sledovali uhorskí panovníci dva hlavné ciele: hospodársky a obranný • V prvom prípade išlo o organickú súčasť európskeho vývojového trendu, v druhom prípade o trpkú skúsenosť z pustošivého vpádu Tatárov (Mongolov) roku 1241 – 1242

5. Proces premeny obcí na mestá sa dynamizoval najmä : • v oblastiach rudných ložísk • na rušných cestách • vo frekventovaných podhradiach • na križovatke ciest • v poľnohospodárskych oblastiach v najvýhodnejšie situovanej obci, ktorá bola prirodzeným strediskom úrodného kraja a často aj správnym centrom hradného panstva s dobrými predpokladmi na výrobu i trh • Poloha a príroda teda do značnej miery určila základný charakter troch typov miest na Slovensku: banských, obchodných (resp. remeselnícko-obchodných) a stredísk poľnohospodárskej výroby

6. slovenské mestá najviac rozkvitali v 14 st. za vlády Anjouovcov, Mateja Korvína • do miest prišli Nemci, ktorí boli skúsení baníci, hutníci a remeselníci • kráľ im udeľoval výsady

7. obyvatelia si volili predstaveného mestskej obce, richtára (z nemeckého Richter – sudca) a mestskú radu, ktorá okrem správnych úloh bola i prvostupňovým súdom pre mestskú komunitu

8. Privilégia • mestám udeľoval panovník tzv. privilégia (napr.: vlastné súdnictvo, osobná sloboda mešťanov,..) , aby si udržiaval ich priazeň • na oplátku sa za to mestá stávali oporou panovníka v bojoch proti šľachte

9. .   • Medzi výsady mešťanov patrilo: • právo slobodne disponovať so svojim hnuteľným i nehnuteľným majetkom • právo slobodne sa sťahovať z miesta na miesto • právo slobodnej voľby farára, rybolovu, poľovania, či ťažby dreva v mestskom chotári • právo konania slobodného trhu (trhové právo), na ktorom mešťania nemuseli platiť trhové poplatky, a naopak, mesto si mohlo ponechať poplatky, ktoré zaplatili iní. • míľové právo, právom skladu...

10. Udelením privilégií mestá získali nielen práva, ale prevzali na seba aj isté záväzky • povinnosť pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi (census) •  pozemkovú daň (terragium) – iba majitelia nehnuteľností • povinnosťou banských miest bolo platenie urbury, čiže odvádzanie osminy (pri striebre) alebo desatiny (pri zlate) vyťaženej rudy • pohostiť kráľa, resp. zemepána a jeho sprievod pri návšteve mesta • odvádzanie cirkevného desiatku • uplatňovala sa peňažná renta (poplatky sa vyberali v peniazoch) , len v menších mestách sa odvádzali naturálie

11. Najstaršie mestské privilégiá na slovenskom území boli udelené mestu Trnava v r. 1238,Krupina, Zvolen, Banská Bystrica. Bratislava získala privilégium v r. 1291. • V 14. storočí dosiahol mestotvorný proces mimoriadnu intenzitu (k predchádzajúcim 13. privilegovaným mestám z 13. storočia pribudlo nových 60) • Mestá sa postupne začali opevňovať hradbami, čo zvýšilo ich strategický význam pri obrane krajiny • V mestách hľadali oporu panovníci, ktorí od miest dostávali nemalú finančnú ako i politickú výpomoc. Zvlášť sa o mestá opieral Žigmund Luxemburský, ktorý sa r. 1405 pokúsil tzv. Decretomminus vytvoriť kráľovský mestský stav.

12. Priemerný počet obyvateľov slovenských miest koncom stredoveku bol okolo 3000-3500 obyvateľov, najväčšie mestá boli Košice, Bratislava a Banská Štiavnica s vyše 5000 obyvateľmi Bratislava Košice Banská Štiavnica

13. Sociálne rozdelenie obyvateľstva • 1. SKUPINA – mešťania, ktorí mali úplné mestské práva • 2. SKUPINA – tovariši, učni a sluhovia a mestská chudoba, mestské práva mohli využívať len čiastočne • 3. SKUPINA – obyvatelia, ktorých život v meste upravovali zvláštne predpisy (duchovenstvo, šľachta, univerzitní učitelia a študenti). 

14. v stredoveku sa kupci spájali do zvláštnych záujmových skupín, ktoré sa nazývali gildy a hanzy. ->> najvýznamnejšia - nemecká hanza, • v čase jej najväčšieho rozkvetu to bolo až 150 miest, tie zabezpečovali stále obchodné kontakty s Anglickom, Škandináviou, Ruskom a pod.

15. mestá boli predovšetkým obchodnými strediskami • mestá vznikajúce v podhradiach a na križovatkách ciest boli strediskami remeselnej výroby a obchodu.

16. Cechy • organizácia remeselníkov alebo drobných obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na ochranu remesla a obchodu • Cech združoval výrobcov príslušného remesla • upravovali ju cechové artikuly • dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a ich cenu.  Znak cechu garbiarov

17. Levoča • Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta • patrí medzi najhistorickejšie mestá na Slovensku

18. Kremnica • patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa usilovali o jej dobytie • príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane.

19. Kežmarok • vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady

20. Zdroje: • http://referaty-seminarky.sk/vznik-a-vyvoj-stredovekych-miest-na-slovensku/ • http://www.gymfilakovo.sk/subjects/dejepis/_private/Stredoveke%20mesta.htm • http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/53324/stredoveke-mesta-a-univerzity • http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=5089