Psychologické vlastnosti človeka

1. Psychologické vlastnosti človeka Vedľa fyziologickej zložky musíme u človeka analyzovať aj druhú základnú oblasť, oblasť psychologickú. V rámci ergonómie zohráva táto problematika stále väčšiu úlohu.

2. Temperament Pri navrhovaní a hodnotení ergonomického systému nás často zaujíma otázka, prečo sa rôzni ľudia správajú v rovnakej situácii rôzne. Závisí to predovšetkým na ich temperamente. Temperamentom označujeme súbor tých vlastností osobnosti, ktoré charakterizujú spôsob reagovania na vonkajšie podmienky a udalosti života a spôsob ich prežívania. Zo všetkých vlastností človeka je to práve temperament, ktorý je najviac vrodený a relatívne najmenej ovplyvnený životnými skúsenosťami.

3. Pri hodnotení temperamentu môžeme použiť niekoľko druhov delenia podľa rôrnych autorov. Najstaršie je Hippokratove delenie, ktorý na základe empirie stanovil štyri základné typy temperamentu: -sangvinik - typ čulý, veselý, prispôsobivý, povrchný, nedôsledný; -flegmatik - typ kľudný, ktorý sa nenechá ľahko vyviesť z miery, pomalý, ale spoľahlivý a trpezlivý; -cholerik - typ aktívny, dráždivý, ľahko sa vzruší, rýchlo sa ukľudní, podnikavý a otvorený; -melancholik - typ veľmi mierny, až precitlivelý, pesimista, starostlivý, kľudný a snaživý.

4. V praxi sa však odlíšili štyri charakteristické typy, ktoré zhruba zodpovedajú deleniu Hippokrata. 1. Typ slabý - melancholik. 2.Typ silný, nevyrovnaný - cholerik. 3.Typ silný, vyrovnaný, pohyblivý - sangvinik. 4.Typ silný, vyrovnaný, nepohyblivý - flegmatik.

5. Je však treba mať na zreteli, že určitý človek je iba výnimočne tzv. „čistý typ temperamentu“, väčšinou ide o rôzne kombinácie jednotlivých zložiek, pričom je však možné určiť „dominantný typ“ temperamentu. Táto dominantnosť však môže byť veľmi relatívna (teoreticky od 26%).

6. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že pri posudzovaní ľudí a hlavne pri ich vedení a riadení je znalosť temperamentu nutná. Pre praktickú ergonomickú činnosť, ako je výber vhodného človeka do systému, je potrebné rešpektovať mimo iného aj jeho temperament. Napr. na prácu na výrobnej linke, kde je typická monotónna práca, sa skôr hodí flegmatik alebo melancholik, zatiaľčo sangvinik, alebo cholerik, by po krátkom čase fluktuovali.

7. Schopnosti Rozdiely v ľuďoch sú nielen temperamente, ale aj v ich schopnostiach. Schopnosť definujeme ako reálnu štruktúru činnosti, ktorou môže človek v určitej situácii disponovať. Základom schopností sú vlohy (dispozície). Chápeme ich ako vrodené predpoklady jedinca pre vykonávanie určitej činnosti. To však neznamená, že schopnosti sú jednoznačne určené vlohami. Vlohy sú iba predpokladom. Záleží na mnohých iných faktoroch (výchova, vývoj, prostredie), či a ako sa budú rozvíjať.

8. Schopnosti môžeme rozdeliť na: - Vnemové - Psychomotorické - Intelektové

9. vnemové (schopnosť rozoznávať zmyslové podnety). Podnet je počiatočný článok senzomotorickej reakcie, uvedomenia si, diferencovania a vyčlenenia jednotlivých kvalít vonkajšieho sveta. Podnet a vnem majú spoločné to, že sa na nich zakladá bezprostredné poznanie sveta. Delíme ich podľa analyzátorov, ktoré transformujú energiu vonkajšieho sveta. Nazývame ich receptory. Rozoznávame vonkajšie (extroreceptory), ktoré sú dráždené podnetmi zvonka diaľkovo (zrak, sluch), alebo dotykom (čuch, chuť) a vnútorné (introreceptory), ktoré nás informujú o stave a zmenách organizmu.

10. psychomotorické (koordinácia sily, pohybov, polohy). Sila človeka závisí predovšetkým na druhu a veľkosti svalov zapojených do akcie. Dôežitý je tiež vek a pohlavie človeka. Zvýšiť ju je možné pravidelným tréningom. Trénovaný sval dokáže až dvojnásobne lepšie využívať dodanú energiu, ako netrénovaný.

11. intelektové (pamäť, pozornosť, inteligencia). Pamäť definujeme ako schopnosť prijať, uchovať a vybaviť si to, čo sa udialo v minulej skúsenosti. Pozornosť je schopnosť sústredenia psychickej činnosti na vonkajšie alebo vnútorné podnety, ktorá smeruje k ich čo najpresnejšiemu vedomému odrazu. Pozornosť je podmienkou každej vedomej činnosti človeka, a preto je potrebné vytvárať také ergonomické podmienky, aby nebola preťažovaná. Inteligencia je komplexné označenie pre „rozumovosť, duševné schopnosti a vyspelosť“.

12. Charakter Charakter je sústava relatívne stálych duševných vlastností človeka, ktoré sa zakladajú na mravných zásadách, vyjadrujú vzťahy človeka k rôznym stránkam skutočnosti a prejavujú sa v jeho konaní. Charakter určuje, do akej miery je človek v súlade so záujmami spoločnosti a s všeobecne prijímanými mravnými zásadami. V chovaní človeka sa vždy prejavujú jeho názory a postoje, morálne predstavy, zvyky a normy. Môžeme rozoznávať hodnoty (vlastnosti) kladné a záporné, s rôznou významnosťou.

13. Spoľahlivosť človeka Človek spolu so strojom a prostredím vytvára ucelený ergonomický systém. Človek je tvorcom tohoto systému, ale zároveň jeho limitujúcim článkom. Je to tým, že spoľahlivosť človeka je daná jeho fyziologickými a psychologickými možnosťami. Spoľahlivosťou človeka sa v tomto prípade rozumie jeho pracovná schopnosť plniť požadované úlohy a funkcie s predpísanou presnosťou v danom časovom intervale a pri daných pracovných podmienkach.

14. Mierou spoľahlivosti človeka je pravdepodobnosť bezporuchovej práce. Pracovná schopnosť je stav človeka, v ktorom je schopný v danom časovom okamihu zvládnuť všetky požiadavky, ktoré vyplývajú zo vzťahu k základným funkciám a sú nutné pre splnenie úlohy. Zlyhanie človeka je úplná alebo čiastočná strata pracovnej schopnosti. Spoľahlivosť človeka kolíše vplyvom krátkodobých - denných rytmov, poprípade dlhodobých rytmov (najznámejší je týždenný), alebo vplyvom biorytmov.

15. Vonkajšími príčinami vplývajúcimi na spoľahlivosť človeka bývajú: - stroj a pracovné prostredie (neergonomické riešenie stroja, sociálne a hygienické podmienky a z toho vyplývajúca námaha, únava a stres); - mimopracovné príčiny (rodinné a osobné problémy, doprava do zamestnaia a pod.); - prírodné príčiny (slnečná aktivita a pod.).