Možnosti znižovania zadĺženosti krajín po hospodárskej kríze

1. Možnosti znižovania zadĺženosti krajín po hospodárskej kríze

2. Vplyv krízy • Kríza okrem iných negatívnych dôsledkov spôsobila aj vysokú zadĺženosť väčšiny krajín EU, ale aj  ostatných veľkých štátov akými sú USA . • Súčasná ekonomická kríza v povojnovej európskej histórii oživila Keynessovský model ako nástroj riešenia vzniknutých problémov krízy. • Extrémna zadlženosť sa prejavila najmä v r. 2009, pričom podľa odhadov bude aj naďalej rásť, ak štáty nepríjmu rázne opatrenia na jej znižovanie

3. Explicitný a implicitný dlh  • Pri analýze zadĺženosti krajín je potrebné rozlišovať medzi verejným dlhom explicitným, ktorý je kvantifikovateľný zo štatistiky, a tzv. imlicitným dlhom, ktorý nie je možné kvantifikovať zo štatistiky a jedná sa o položky, ktoré budú vyvolané sociálnym a penzijným systémom a tzv. mimobilančnými položkami. ( 1.Buchanon ,2000,343). • Podiel explicitného a implicitného dlhu na HDP a jeho vývoj hovorí o zdravosti ekonomiky.

4. Dôvody nárastu zadĺženosti • Zadľženosť sa výrazne zvýšila jednak poklesom daňových príjmov pod vplyvom recesie , a jednak fiškálnou podporou finančného sektora v čase finančnej krízy. • Finančná kríza vyvolaná hypotekárnou krízou sa prejavila v bankrote mnohých bánk v USA a v Európe, v ohrození likvidity a dôveryhodnosti finančného sektora Štáty s cieľom zvýšiť dôveru vo finančný sektor vydávali neobmedzené garancie za vklady obyvateľov, majetkovo vstupovali do veľkých finančných inštitúcií ( AIG, RBS, DEXIA,ING, Fortisbank a iné ) , a následne dodávali likviditu bankám vo forme poskytovania pôžičiek.

5. fiškálne stimuly • K nárastu zadĺženosti štátov prispeli aj fiškálne stimuly na podporu rastu ( verejné investície, verejné projekty, tzv. šrotovné a pod.), ktorými sa vlády snažili podporiť ekonomický rast. • Práve šrotovné malo prispieť k oživeniu automobilového priemyslu, ktorý bol zasiahnutý krízou najviac vzhľadom k výraznému poklesu dopytu.

6. Starnutie obyvateľstva • Ďalším faktorom , ktorý sa často nespomína je starnutie obyvateľstva a to najmä v EU. Starnutie obyvateľstva vyvoláva tlak na verejné financie a vplyv tohto faktora na zadlžovanie  niektorých krajín bol silnejší ako vplyv krízy.Napr. v Kanade a Južnej Korei schodok štátneho rozpočtu bol viac zasiahnutý problémom vekovej štruktúry ako krízou. • Veľké zadlženie krajín je nebezpečné a môže vyvolať default bondov resp. umiestňovanie štátnych dlhopisov za veľmi vysokú úrokovú sadzbu, ktoré zhoršuje refinancovanie štátneho dlhu a v konečnom dôsledku vedie k zvyšovaniu zadĺženosti krajiny.

7. Zadĺženosť v EU pred krízou a po kríze • Referenčnými hodnotami pre posudzovanie zadĺženosti je tzv. pakt stability a rastu prijatý v Machstrichtskej zmluve. Podľa protokolu 20 v prílohe Lisabonskej zmluvy, ktorý pojednáva o postupe pri nadmernom odpočte sú stanovené nasledovné referenčné hodnoty : • 3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k HDP v trhových cenách • 60 % pre pomer štátneho dlhu k HDP v trhových cenách • Pri porovnávaní zadĺženosti krajín EURO – zóny ( EA) a všetkých krajín EU pre krízou v roku 2007 a po kríze sa situácia veľmi zhoršila, a väčšina krajín neplní tieto požadované kritériá.

8. Podiel deficitu – viď tabulka • V roku 2007 krajiny EA mali priemerný podiel deficitu na HDP vo výške .- 0,6 , v r. 2007 a  po kríze v roku 2009 -6,3%. Referenčnú hodnotu podielu deficitu na HDP -3 % splnili len Luxembursko a Fínsko. Holandsko malo podiel -5,3 %, Nemecko - 3,3, Malta - 3,8 %. • Celkovo 27 krajín EU dosiahlo túto referenčnú hodnotu vo výške – 6,8 % v roku 2009 a v roku 2007 to bolo len – 0,8 % a v r. 2008 to bolo -2,3 %. • Najvyšší podiel deficitu na HDP vykázalo v r . 2009 Írsko, - 14,3%, Grécko – 13,6 %,  UK -11,5 %, Španielsko -11,2 %, Portugalsko -9,4, Lotyšsko -9 % a Litva -8,9 %, Rumunsko -8,3 %, Francúzsko – 7,5 % a Poľsko -7,1 % a Slovensko -6,8 %. Najnižší podiel deficitu na HDP malo Švédsko -0,5 %, Luxembursko – 0,7 % a Estónsko -1,7 %. • Dve krajiny Estónsko a Malta vykázali zníženie deficitu oproti predchádzajúcemu roku.

9. Na konci roka 2009 vykázali krajiny EÚ priemerný podiel štátneho dlhu na HDP vo výške 73,6 % , v roku 2008 to bolo 61,6 % a v r. 2007 to bolo len 58,8%. Krajiny EA vykázali v r. 2009 ešte vyšší podiel dlhu na HDP a to vo výške 78,7 % , keď v r. 2007 to bolo len 66 %. • Najnižší podiel dlhu vykázali Estónsko 7,2 %, Luxembursko 14,5 %, Bulharsko 14,8 %, Rumunsko 23,7 %. Litva 29,3 % , Česká republika 35,4 % a Slovensko 35,7 %. • Najvyšší podiel dlhu vykázalo Taliansko 115,8 %, Grécko 115,1 %, Belgicko 96,7 %, Maďarsko 78,3 % , Portugalsko 76,8 %, Nemecko 73,2 %, Malta 69,1 %, UK 68,1 %, Rakúsko 66,5 %, Írsko 64 % a Holandsko 60,9 %.( Eurostat, 22 4 2010 , Provision of deficit and debt data for 2009 – first notification, publikované na www. eurostat)

10. Konanie EC • Z uvedeného vyplýva, že mnoho krajín neplní kritériá paktu a stability a EK začala konanie voči 9 krajinám ( Rakúsko, Belgicko, ČR, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko ) z dôvodu rastúceho deficitu. • Najzadlženejším štátom bolo Taliansko s celkovým dlhom 115,8 % HDP a tesne za ním bolo Grécko s výškou 115,1 % HDP. V týchto krajinách štátny dlh presiahol hodnotu ročného HDP, čo je veľmi negatívny ukazovateľ. Eurostat upozornil, že neručí za Grécku štatistiku.

11. konanie • V EU v článku 126 Lisabonskej zmluvy sa požaduje od členských krajín vyhýbať sa nadmernému štátnemu deficitu. Komisia sleduje výšku rozpočtového deficitu a výšku dlhu v členských krajinách s cieľom odhaliť hrubé chybu, porovnáva ho k referenčným hodnotám a sleduje jeho vývojové tendencie, ak komisia sa domnieva, že existuje v krajine nadmerný deficit, predloží dotknutému štátu svoje stanovisko a informuje o tom Radu. • Ak Rada po preskúmaní,zistí že existuje nadmerný deficit prijíma na základe návrhu EK odporučenia , so stanovením lehoty na splnenie požiadaviek. Tieto informácie sa nezverejňujú, ak však nedôjde k náprave potom môže odporučenie zverejniť . • Rada môže vyžadovať od štátu, ak nedochádza k zlepšovaniu situácie , aby znížil deficit, ak sa štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu tak môže prijať nasledujúce opatrenia : • pred vydaním dlhopisov štát musí uverejniť ďalšie informácie, • vyzve EIB, aby zastavila úverovú politiku, • požaduje, aby štát zložil vklad v primeranej lehote dovtedy pokiaľ sa nezlepší situácia.

12. Rada po znížení deficitu informuje o  zlepšení situácie. V týchto záležitostiach prijíma Rada rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou a neprihladia sa na hlasovaniu dotknutého štátu • ( Lisabonská zmluva, protokol 20) • Problém je, že zadlženosť podľa projekcií EK bude rásť a kumulatívne dlh bude predstavovať v EU až 84 % HDP v r. 2010 a ak by sa nezmenila situácia tak v r. 2020 by dosiahla hodnotu až 125 % a v niektorých krajinách môže prekročiť kumulovaný dlh ich ročný HDP. Podľa projekcií EK v r. 2010 v EU deficit by mohol dosiahnuť priemernú hodnotu - 7,3 %, čo je viac ako dvojnásobok referenčnej hodnoty.

13. Problém je aj s implicitným dlhom, keď mnoho štátov v čase krízy vydalo neobmedzené garancie za vklady v bankách, vydali garancie za úvery, robili swapy z aktívami, nakupovali akcie bánk a pod. Implicitný dlh vyvolaný aj sociálnym , dôchodkovým systémom a aj zdravotnou starostlivosťou je ešte väčším rizikom zadĺženosti krajín. Výskumné centrum vo Freiburgu pre tzv. generačné kontrakty dospelo k záveru, že podiel implicitného dlhu k HDP je cca 250 % a pri vysokom zadlžení dosahuje hodnotu až 315 % (2. Generationenbilanz, 2009, s.10). V EU sa zvyšuje podiel 65 ročných na celkovom počte zamestnaných a v roku 2007 to bolo 25 % a v roku 2060 by to malo byť až 54 % na celkovom počte zamestnaných .

14. Konsolidáciu verejného dlhu budú musieť urobiť krajiny , aby plnili stanovené referenčné hodnoty a podľa scenárov EK musí EU konsolidovať svoje verejné financie vo výške minimálne 1 % z HDP, aby dlho poklesla zadĺženosť v r. 2016. • Problém EU je, že fiškálne pravidlá, ktoré boli stanovené „ zvonka“ sa stali virtuálnymi a mnohé krajiny ich nedodržali. Vlády oponovali voči nim a často používali nedôveryhodné účtovné postupy ( napr. Grécko) a jedným z vážnych nedostatkov EU sa stala transparentnosť .

15. Problémom je, že nezávislá monetárna autorita ECB stanovuje ciele, a využíva monetárne nástroje na dosahovanie monetárnych cieľov , ale politici nie sú ochotní delegovať fiškálne pravidla na nezávislú inštitúciu, chcú rozhodovať o distribúcii finančných tokov medzi regióny, príjmové skupiny a lobistické skupiny. A preto fiškálne pravidlá sú virtuálne. Politici preferujú rast daní pred poklesom spotreby. • V súčasnosti EK zaradila iniciatívne do svojho programu na rok 2010 niektoré otázky koordinácie daní ( daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, a koordinácia daňového základu pre podnikateľov . Nejedná sa o harmonizáciu daní a sadzieb. Mnohé krajiny s tým nesúhlasia, ale situácia v Grécku a celková tendencia obnovy a rastu trhu bude vyžadovať postupné prepojenie fiškálnych opatrení s monetárnymi cieľmi, inak nebude možné zabezpečiť úspešnosť fungovania EA. Na jar 2010 sme boli svedkami veľkých turbulencí na finančných trhoch s dopadom na stabilitu EURA pod vplyvom Grécka a preto nebude možné dopustiť podobnú situáciu v prípade väčších krajín akými je Španielsko, Taliansko a Portugalsko.

16. pokr • Veľká zadĺženosť krajín sa stala v ostatom čase významným faktorom ovplyvňujúcim stabilitu finančných trhov . Pod vplyvom Gréckej krízy narastali úroky z vládnych dlhopisov keď v apríli 2010 grécke dlhopisy dosiahli úrok 9,7 % ( plus 97 bps) a spread voči 10 ročným nemeckým bondom sa rozšíril až k 670 bps, pričom úroky z nemeckých 10 ročných dlhopisov klesli k 3,04 % . • Podľa Carla Weinberga bude musieť Grécko získať 240 mld EUR, čo je HDP tejto krajiny, pričom 150 mld. EUR z tejto čiastky pripadá na splátky splatných dlhopisov a 90 mld. EUR na splátky úrokov. • urobiť reštrukturalizáciu dlhu a rozložiť splátky na obdobie 30 rokov s úrokovou sadzbou 4,5 %, čo je dnešná priemerná sadzba dlhopisov. • Náklady stúpajú aj pri ďalších krajinách , kde pri portugalských dlhopisoch sa zvýšila prirážka voči nemeckým dlhopisom na 2,05 % z počiatočnej úrovne 1,93 bodu , rástli aj úroky zo španielskych dlhopisov , prirážka voči nemeckých bondom vzrástla na 1 %, a z talianskych dlhopisov na 0,99 %.( Zdroje pro Řecko opět najdražší. Podle Weinberga země potřebuje během pěti let 240 mld. eur. Ty ze soukromých zdrojú na trzích nezíská., www.patria.cz, 26.4.2010). • Grécka kríza negatívne vplývala aj na pokles kurzu EURA voči doláru, čo môže mať síce pozitívny vplyv na export z EU, ale na druhej strane spôsobuje odliv investícií a je spojená s negatívnymi dôsledkami pre EURO ako investičnú menu.

17. Spôsoby znižovania veľkej zadlženosti krajín • V minulosti po 1. a 2. svetovej problém veľkej zadĺženosti bol riešený veľmi veľkou infláciou ( Francúzsko ) a hyperinfláciou ( Rakúsko, Nemecko, Maďarsko ).  • História neponúka dobré možnosti riešenia problému. Mnoho krajín sa snaží riešiť problém cez rast inflácie, ktorá v konečnom dôsledku brzdí ekonomický rast a nie je vždy vhodnou cestou znižovania zadlženosti. Centrálne banky bojujú proti inflácii obmedzovaním likvidity na trhu. • Riešením je zabezpečenie udržateľného rastu s konsolidáciu verejných financií. • Práve pokles verejných výdavkov s rastom daní môže vyvolať politický problém pre mnohé vlády, a preto tieto v snahe byť znovu zvolené, nešetria verejné náklady a odďaľujú  ozdravenie verejných financií. • Mnohí spájajú ozdravný proces s recesiou, čo nie je pravda a práve naopak skvalitnenie verejných financií môže vyvolať ekonomický rast.

18. Problémom je, že na rozdiel od organických modelov verejného dlhu existujú moderné teórie verejných financií, ktoré zohľadňujú vplyv viacerých generácií. V tomto modeli sa aplikuje tzv. generačné účtovníctvo ako metóda merania efektu fiškálnej politiky na súčasnú hodnotu všetkých daní a benefitu, ktorý prijme člen každej generácie ( 3.Rosen and Gayer, 2008 ). • Pri veľkej zadlženosti budúce generácie musia splácať dlhy a podieľajú sa na verejnej spotrebe, ktorú môžu generovať aj minulé investície. Dôležité je, že východiskom z krízy je, aby pri podpore rastu sa jednalo o dlhodobé investície, ktoré budú pre budúce generácie produkovať daňové príjmy. • Príkladom môžu byť investície do inovácií, vývoja, energetiky a infraštruktúry. Dôležité pri verejnej spotrebe je teda, aby táto v budúcnosti generovala budúce daňové príjmy, čo bude pre budúcich daňových poplatníkov vytvárať možnosti splatenia úrokov z dlhu, samotného dlhu a refinancovať dlh.

19. Ak vláda investuje, tranferuje financie od daňových poplatníkov k súkromným investorom a vytvára konkurenciu pre súkromných investorov , ak však vláda len spotrebováva a neinvestuje , tak zvyšuje bežnú spotrebu a štátny dlh narastá bez vytvárania benefitu pre budúce generácie, ktoré sú len zaťažované nutnosťou splatenia dlhu. Táto situácia vyvoláva, že na spotrebnom trhu rastú ceny výrobkov a ceny úverov a tým sa zvyšuje aj úroková sadzba zo štátnych dlhopisov. • Ardagna, Caselli a Lane ( 2007) prepočítali na základe výsledkov 16 krajín OECD z údajov za roky 1960 – 2002, že nárast podielu deficitu ku HDP o 1 % vyvoláva nárast úrokových sadzieb štátnych dlhopisov o 10 bázických bodov. Samozrejme nejedná sa o lineárnu závislosť a toto pravidlo platí pre krajiny s nadpriemernou zadlženosťou. • Pri globálnych trhoch sa snažia krajiny umiestniť bondy na zahraničných trhoch, toto spätne môže ovplyvniť zhodnotenie meny, čo má negatívny dopad na export a preto krajiny s veľkou zadĺženosťou spojenou rastom verejnej spotreby majú aj vysoký obchodný deficit. (Ardagna,S.,F.Caselli and T.Lane. 2007, )

20. Šetriť alebo zvyšovať dane • Okrem uvedených možnosti, je potrebné z dlhodobého hľadiska pri hľadaní spôsobov znižovania verejného dlhu zohľadňovať aj sociálno – ekonomické aspekty starnutia obyvateľstva. Neodsúvanie riešenia problému na budúce generácie je odôvodnené aj tým, že pod vplyvom starnutia obyvateľstva sa na riešení problémov zadĺženosti bude podieľať dlhodobejšie súčasná generácia . • Pri riešení znižovania zadlženosti existujú dve alternatívy a to zvyšovanie daní alebo krátenie verejných výdavkov. • Samozrejme obvykle sa jedná o kombináciu obidvoch spôsobov znižovania zadĺženosti. Šetrenie nákladov nemusí znamenať vždy recesiu , ale práve naopak, pokles verejnej spotreby má veľký ozdravný vplyv a generuje pokles úrokových sadzieb na trhu a následne aj zo štátnych dlhopisov, čím je dlh je refinancovaný s nižšími úrokovými sadzbami, čo má vplyv na pokles celkového dlhu .

21. Pokles úrokov • Pokles úrokov vyvoláva rast spotreby obyvateľov a firiem , čo následne vyvoláva rast investícií s pozitívnym vplyvom na konkurenciu pracovného trhu a zvyšovanie zamestnanosti. • Krátenie verejnej spotreby je viac efektívne ako nárast daní, nakoľko znižuje verejný dlh a následne vyvoláva veľkú ekonomickú expanziu a nie recesiu. Alesina a Ardagna v r. 2010 na základe sumarizácie výsledkov OECD krajín za obdobie od r. 1980 preukázali, že na úspešné riešenie výnosov fiškálnej konsolidácie majú pozitívny vplyv zo 67,44 % práve priame výdavky a len z 32,56 % nárast daní. • Pri neúspešnej konsolidácii pôsobí nárast daní kontraproduktívne až v podiele viac ako 6O %. Nárast verejných výdavkov negatívne vplýva na konsolidáciu verejného dlhu, nakoľko v konečnom dôsledku vyvolajú pokles HDP.

22. Politické dôsledky • Politické dôsledky konsolidácie verejného dlhu nemusia negatívne vplývať na zvoliteľnosť vlády a práve naopak popularita vlády rastie, ak šetrí verejné výdavky. • V nových demokraciách existuje politický cyklus a pri silnej reštrukturalizácii spojenej najmä so šetrením sociálnych výdavkov môže mať vláda problémy, aby bola znovu zvoliteľná. Vláda by mala vždy začať s ozdravením na začiatku volebného obdobia, aby pre voľbami sa dostavil efekt pre voličov. • Pred voľbami vlády obvykle míňajú viac a preto nerealizujú ozdravne procesy v znižovaní zadĺženosti krajiny. Zároveň sa ukazuje, že v krajinách, kde je menšia polarizácia síl a politická scéna je menej frakciovaná , sú väčšie predpoklady pre reštrukturalizáciu dlhu. Znižovanie zadlženosti štátu, nemusí vyžadovať veľké sociálne náklady. Sociálna expanzia je dlhodobo úspešná v severských štátoch, ale napr. v južnej Európe to neplatí. Mnoho krajín zlepšilo svoj verejný dlh bez dôsledkov veľkej chudoby.

23. Vplyv MMF na zlepšenie verejného dlhu nemusí byť vždy produktívny a pozitívny ale v prípade Maďarska a Litvy, MMF dokázal veľmi rýchlo pomôcť krajinám EU podporiť ich platobnú bilanciu. Ako konštatuje Alessandro Leipold vo svojom príspevku : Preventing Greek Tragedy from becoming a Eurozone Disaster (www. Lisbon Council) , MMF v r. 1995 začal „vyvíjať „ záchranné procedúry , aby zabezpečil rýchle financovanie • ( tzv. záchranný finančný mechanizmus), ktorý bol použitý v r. 1997 v Azijskej kríze , v r. 2001 v Turecku, v r. 2008-09 v Gruzínsku, Maďarsku, Islande , v Lotyšsku , v Pakistane a Ukraine. • Tento program je umožňuje po zabezpečení príslušných procedúr poskytnutie podpory od 48 -72 hodín. Samozrejme v prípade Grécka bude potrebné uzatvoriť Memorandum o porozumení medzi MMF a európskymi veriteľmi, pričom do rokovaní bude zapojená ECB , Rada a iné orgány EU . Otázka založenia Európskeho menového fondu v prípade gréckej pomoci nie je aktuálna, lebo pri veľkom optimizme toto by bolo možné najskôr do 2 rokov .

24. Závery •   Problém konsolidácie verejných financií v EU je možné riešiť kombináciou viacerých nástrojov , pričom miera ich aplikovateľnosti v jednotlivých krajinách musí byť citlivo zvažovaná. • Za vhodné spôsoby znižovania zadĺženosti je možné považovať : • a/ rast daní – musia narásť verejné výnosy, pričom bude potrebné veľmi citlivo zvážiť mieru nárastu, aby rast daní nevyvolal recesiu • b/ nižšie verejné výdavky a realokácia verejnej spotreby z oblasti sociálnej spotreby do investícií, dôležité sú investície ktoré budú v budúcnosti generovať daňové príjmy • c/ ekonomický rast podporou inovácií , deregulácia pracovného trhu • d/ reforma sociálneho, zdravotného a dôchodkového systému vzhľadom k demografickému šoku , potrebné je pripravovať sa na to, že obyvateľstvo si bude viaceré sociálne a zdravotné potreby financovať z vlastných zdrojov. Očakávajú sa aj zmeny v spotrebe napr. presun spotreby z cestovného ruchu do spotreby zdravotných služieb a zmena kvality cestovného ruchu v prospech foriem pozitívne vplývajúcich na prevenciu zdravotného stavu • e/ dôveryhodné politické záväzky za splnenie týchto cieľov, aby nedochádzalo politickej nestabilite • f/ jasné transparentné účtovné pravidlá a kontrola

25. Ozdravenie verejných financií, ktoré je spojené so znižovaním zadĺženosti štátu, môže byť uskutočnené bez vyvolania recesie a to šetrením verejných výdavkov . • Nemusí vyžadovať veľké sociálne náklady a vznik chudoby. V EU bude potrebné doriešiť otázky prepojenia fiškálnych cieľov a monetárnych cieľov s tým, že je potrebné počítať s koordináciou dani v celej EU. Pre EU je veľmi dôležitou úlohou doriešenie vplyvov starnutia na verejné financie cez starobné , sociálne a zdravotné poistenie. V budúcnosti je potrebné počítať, že štáty nebudú môcť financovať celý objem týchto nákladov a dôjde k reštrukturalizácii spotreby v tom smere, že obyvateľstvo si z vlastných zdrojov bude financovať tieto potreby. • Výber vhodných spôsobov znižovania zadĺženosti musí rešpektovať špecifiká jednotlivých štátov a musí mať silnú podporu obyvateľstva a firiem a silnú politickú dohodu o nutnosti znižovania zadlženosti.