Národné účty a makroagregáty.

1. Národné účty a makroagregáty.

2. Národné účtovníctvo vytvára schematický obraz národného hospodárstva umožňujúci popísať vyčerpávajúcim spôsobom súbor hlavných ekonomických operácií spojených s ekonomickou činnosťou krajiny: produkcia, rozdeľovanie spotreba akumulácia a pod. Zachytáva ekonomické procesy a javy, ktoré sa odohrali v národnom hospodárstve (a voči zahraničiu) prostredníctvom ukazovateľov informujúcich o pôvode a použití tovarov a služieb, o pohybe dôchodkov, o finančných pohyboch, o zmenách majetku ekonomických subjektov. Výsledky národného hospodárstva ako celku sa v národnom účtovníctve zobrazujú vo forme vybraných ukazovateľov – makroagregátov. Jedným z najznámejších popisných modelov národného hospodárstva, ktorý je dnes už celkom bežne uplatňovaný vo všetkých vyspelých krajinách, je systém nazývaný národným účtovníctvom. Národné účtovníctvo zachytáva číselné informácie vzťahujúce sa k ekonomickej činnosti národného hospodárstva a prináša popis základných javov, akými sú produkcia, rozdeľovanie, akumulácia. V tomto všeobecnom zmysle je NÚ makroekonomickým štatistickým a popisným modelom odrážajúcim vzťahy medzi subjektmi na území daného štátu. NÚ má za cieľ poskytovať číselnú predstavu o hospodárstve krajiny a o ekonomických vzťahoch krajiny so zahraničím, tj. súhrnnú predstavu o ekonomických javoch , a to vo forme tabuliek, ktoré majú podobu účtov.

3. NÚ nie je ale účtovníctvom v pravom slova zmysle. Podnikové účtovníctvo je v kompetencii účtovníkov, NÚ je záležitosťou štatistikov. K jeho naplneniu je potrebné zhromaždiť zodpovedajúce údaje z podnikov, inštitúcií, bank , spoločností, domácností pomocou zodpovedajúcich štatistických techník. Účtovníctvo tu pôsobí len ako schéma, metóda zobrazenia a prezentácie údajov. Základom účtovných pravidiel je vždy vyváženosť. Ľavá strana sa musí rovnať pravej, zdroje sa musia rovnať použitiu. A práve tieto zásady aplikujeme v prípade národného účtovníctva i na úrovni celého národného hospodárstva. Pri koncipovaní hospodárskej politiky je potrebné poznať aké sú zdroje národného hospodárstva. Na poklade toho potom je možné rozhodovať o spôsobe použitia zdrojov, resp. zaznamenať ako sa zdroje reálne použili. Pokiaľ sú zdroje vyššie ako ich použitie, je možné voľné zdroje požičať iným subjektom (napr. do zahraničia). Naopak ak sú zdroje nižšie ako použitie, znamená to, že je nutné využiť cudzie zdroje, čím sa štát dostáva do pozície dlžníka. Z toho čo bolo uvedené, však nevyplýva, že by informácie poskytované NÚ boli určené len pre vrcholové rozhodovacie centrá krajiny – vládu, predstaviteľov rezortov alebo centrálnu banku. Práve naopak, informácie z NÚ by mali zaujímať aj podnikové manažmenty, pretože z nich môžu s predstihom rozpoznať vývoj kľúčových atribútov ekonomickej klímy krajiny a prispôsobiť tak týmto informáciám stratégiu firmy.

4. NÚ umožňuje predovšetkým: - získať súhrnné informácie o národnom hospodárstve -konštruovať základné národohospodárske agregáty - sledovať tempo ekonomického vývoja - analýzu vývoja sektorov a odvetví domácej ekonomiky - je východiskom pre formulovanie princípov hospodárskej politiky - je nástrojom pre kvalifikované medzinárodné porovnávanie. - analyzovať ekonomický pohyb

5. Každý systém makroekonomických štatistických informácii sa musí opierať o ekonomickú teóriu. Tá je základom myšlienkovej ucelenosti takéhoto systému . Teoretickým predpokladom NÚ je Keynesova ekonomická teória. Na jej základoch bol vypracovaný model národných účtov vo Veľkej Británii zo začiatku 40. rokov dvadsiateho storočia, s cieľom odhadnúť zdroje pre vojnové hospodárstvo. V roku 1945 boli prvé národné účty zostavené pre hospodárstvo Francie. Vo vyspelých krajinách sa začali národné účty zostavovať až v 50. rokoch minulého storočia. Prvým medzinárodným systémom bol model navrhnutý OSN v roku 1952 (System of National Accounts – SNA). Významným krokom bolo vytvorenie Evrópskeho systému ekonomických integrovaných účtov (European System of Economiques Integated Accounts – ESA) v roku 1970. Revízia tohto systému bola uskutočnená v roku 1978, a od roku 1995 sa stal štandardom model národného účtovníctva Európskej únie ESA 1995

6. Európsky systém národných a regionálnych účtov (ESA 1995 alebo iba ESA) predstavuje medzinárodne kompatibilný účtovný rámec pre systematický a detailný popis celej ekonomiky (t.j. regiónu, krajiny alebo skupiny krajín), jej zložiek a jej vzťahov s inými ekonomikami.ESA 1995 nahrádza Európsky systém integrovaných ekonomických účtov, vydaný v roku 1970 (ESA 1970; druhé, mierne modifikované vydanie vyšlo v roku 1978).ESA 1995 je systém, ktorý je plne konzistentný s revidovanou, celosvetovo rozšírenou metodikou národných účtov - Systém národných účtov (SNÚ 1993, alebo iba SNÚ; táto metodika bola vytvorená pod spoločnou záštitou Organizácie spojených národov, Medzinárodného menového fondu, Komisie Európskeho spoločenstva, OECD a Svetovej banky). Systém ESA sa však viac zameriava na podmienky a potreby údajov v Európskej únii (EÚ). Podobne ako SNÚ, ESA predstavuje systém, ktorý je v súlade s pojmami a klasifikáciami používanými v mnohých iných, sociálnych a ekonomických štatistikách. Ide hlavne o štatistiku zamestnanosti, štatistiku priemyslu a štatistiku zahraničného obchodu. Systém ESA môže teda slúžiť ako centrálny referenčný rámec pre sociálne a ekonomické štatistiky EÚ a jej členských štátov.

8. Základná štruktúra systému NÚ. • Zachytiť v štatistickej podobe národné hospodárstvo, ktoré sa neustále mení a vyvíja nie je jednoduchou záležitosťou. Jadrom takéhoto popisu musí byť určenie východiskového ekonomického javu , ktorý generuje javy ďalšie a ktorý je príčinnou procesu rozdeľovania, spotreby, akumulácie a pod. • Toto rozhodujúce miesto zaujíma PRODUKCIA, ktorá v NÚ sledovaná z dvoch hľadísk: • ako zdroj tvorby hodnoty výrobkov, ktoré sú v národnom hospodárstve vymieňané • ako zdroj tvorby dôchodkov rozdeľovaných medzi jednotlivé subjekty národného hospodárstva Tento dvojitý pohľad na produkciu je zároveň základom dvojitého spôsobu sledovania ekonomických činností. Prvé hľadisko je odpoveďou na otázku aké produkty sa vyrábajú, (popis pôvodu produkcie). Druhý pohľad zodpovedá na otázku – kto vyrába- (kde vzniká produkcia). Ekonomická činnosť je teda v NÚ sledovaná jednak podľa výrobkov, jednak podľa výrobcov.

9. PRODUKCIA Za každé sledované obdobie popisuje NÚ pôvod, tj. zdroje výrobkov a služieb , ako aj smer ich použitia. Popis je založený na základnej rovnici vyjadrujúcej rovnováhu zdrojov a použitia výrobkov a služieb v národnom hospodárstve. Na ľavej strane rovnice sú uvedené zdroje výrobkov a služieb (domáca a dovezená produkcia, na pravej strane potom spôsoby jej použitia: P+D=MS+KS+HTFK+ΔZ+ V, (1) P - celková (domáca) produkcia D - dovoz MS - medzispotreba KS - konečná spotreba HTK - hrubá tvorba kapitálu ΔZ - zmena stavu zásob V - vývoz Zdrojom výrobkov a služieb v národnom hospodárstve je predovšetkým domáca produkcia . Výrobky, ktoré nie je možné (či výhodné) v národnom hospodárstve vyrábať sa dovážajú.

10. P+D=MS+KS+HTFK+ΔZ+ V, Použitie výrobkov a služieb (na pravej strane rovnice) zachytáva tzv. vnútorné a konečné použitie. Vnútornému použitiu zodpovedá medzispotreba, ktorá predstavuje hodnotu výrobkov a služieb, ktoré sú v priebehu výrobného procesu zničené alebo včlenené do neskôr vyrobených výrobkov. Ide teda o hodnotu spotrebovávaného materiálu, surovín, energie, polotovarov a služieb vo výrobnom procese. Konečná spotreba predstavuje konečné použitie výrobkov a služieb pre uspokojovanie ľudských potrieb a k iným ako výrobným účelom. Hrubá tvorba fixného kapitálu vyjadruje veľkosť investícií do fixného kapitálu (hmotného aj nehmotného dlhodobého majetku bez pozemkov. Zmena stavu zásob vyjadruje investície do zásob . Hrubá tvorba kapitálu predstavuje súčet hrubej tvorby fixného kapitálu HTFK a zmena stavu zásob Δ Z . HTK = HTFK + Δ Z Dovoz a vývoz predstavuje výmenu hodnoty výrobkov a služieb uskutočnenú medzi národným hospodárstvom a zahraničím.

11. Na produkciu celého národného hospodárstva však môžeme pozerať nielen z hľadiska jednotlivých výrobkov, ale aj z hľadiska výrobcov, tj. výrobných jednotiek ako ekonomických subjektov – tvorcov hodnoty ( výrobné podniky zo všetkých sfér národného hospodárstva, banky, poisťovne, štát, neziskové organizácie ale aj domácnosti.) Prínos každej takejto ekonomickej jednotky do bohatstva vytvoreného v celom NH nie je daný celkovou produkciou, ale len hodnotou daným výrobcom novo vytvorenou – ktorú nazývame pridaná hodnota. Tá je pre každú ekonomickú jednotku zároveň dôchodkom pochádzajúcim z produkcie. Hodnota novo vytvorená v celom hospodárstve je potom súčtom hodnôt novo vytvorených každou ekonomickou jednotkou tj., súčtom pridaných hodnôt vyjadrujúcich prínos každej výrobnej jednotky k dôchodku pochádzajúcemu z produkcie na úrovni celého NH. P-MS=HPH, (2). P - produkcia MS - medzispotreba HPH – hrubá pridaná hodnota

12. Zo vzťahov 1, a 2 potom vyplýva: (3) HPH +D=KS+ HTK+ V, HPH - hrubá pridaná hodnota D - dovoz KS - konečná spotreba HTK - hrubá tvorba kapitálu V - vývoz Pravá strana rovnice 3 vyjadruje konečné použitie výrobkov a služieb tj. HPH+D=KP, (4) KP - konečné použitie výrobkov a služieb

13. Hrubá pridaná hodnota HPH na ľavej strane rovnice (4) vyjadruje hodnotu novo vytvorenú v NH za sledované obdobie. Táto veličina je zároveň súčtorn pridaných hodnôt vytvorených jednotlivými ekonomickými subjektmi. Vyjadruje prínos všetkých ekonomických jednotiek do bohatstva vytvoreného v danom obdobi, ktorý je ukazovateľom ekonomickej úrovne danej krajiny a nazýva sa hrubým domácim produktom (v tzv. trhových cenách). Hruby domaci produkt je teda možné všeobecne interpretovať ako: • hodnotu výrobkov a služieb domáceho pôvodu určených ku konečnému použitiu, • súčet hrubých pridaných hodnôt výrobných jednotiek (resp. skupín výrobných jednotiek). Vzťahy, ktoré sme uviedli, sú platné z hľadiska ekonomického. Ak však pripojíme vedľa ekonomického hľadiska ešte požiadavku číselnej zhody pravej a ľavej strany, musíme vziať do úvahy spôsob oceňovania položiek na oboch stranách rovnice (1). Celková produkcia a medzispotreba sú ocenené cenami bez fakturovanej DPH. Dovoz je ocenený cenami bez fakturovanej DPH a dovozných dani. Na strane použitia sú konečná spotreba, hrubá tvorba kapitálu a vývoz ocenené bez odpočítateľnej DPH, tj. vrátane všetkých daní. Z dôvodu rozdielneho ocenenia položiek na ľavej a prave strane rovnice (1), resp. (3), (4), je nutné uviesť na stranu zdrojov celkovú čiastku DPH zaťažujúcu výrobky, čistých dovozných daní a čistých ostatných daní na výrobky. Tento "oceňovací rozdiel " súhrnne nazývame čisté dane z výrobku (ČDV). V tomto prípade upravíme vzťah (4) do podoby:

14. HPH+ČDV+D=KP, (5) resp. HDP+D=KP, (6) kde CDV - čisté dane z výrobkov (DPH + čisté dovozné dane + čisté ostatné dane z výrobkov), KP - konečné použitie, HDP (= HPH + CDV) Číselne teda hrubý domáci produkt nie je len hrubou pridanou hodnotou NH. K tejto hodnote je nutné ešte pripojiť oceňovací rozdiel, tj. čisté dane z výrobkov. Táto úprava nemení nič na vyššie uvedenej interpretácii hrubého domáceho produktu. Čistý domáci produkt sa určí ako rozdiel hrubého domáceho produktu a spotreby fixného kapitálu.

15. Dôchodok Hodnota vytvorená v NH v priebehu určitého obdobia, tj. hrubý domáci produkt (resp. hrubá pridaná hodnota), je zaroveň dôchodkom pochádzajúcim z produkce. Dôchodok pochádzajúci z produkce (hrubá pridaná hodnota, hrubý domáci produkt) nie je totiž dôchodkom, ktorý zostáva danej jednotke k dispozícii. Každá jednotka musí určité dôchodky uhradiť (napr. výrobný podnik musí uhradiť mzdy, dane, sociálne príspevky, úroky, dividendy) a naopak určité dôchodky získava (v prípade výrobného podniku to budu napr. dotacie, úroky, dividendy, a pod.). Transakcie, ktoré sú nástrojom rozdeľovania dôchodku, teda vyjadrujú dôchodkové toky mezi jednotkami. Každá takáto transakcia je daná svojou povahou, výškou, pôvodom a určením toku. Je vždy použitím pre jednu jednotku a zdrojom pre jednotku druhú. Zaznamenávanie súboru všetkých transakcií rozdeľovania dôchodku umožňuje pejsť pre každú jednotku od dôchodku pochadzajúceho z produkce (od pridanej hodnoty) k dôchodku, který každá jednotka má už volne k dispozícii, tj. k tzv. disponibilnému dôchodku. Platí, že: disponibilný dôchodok = pridaná hodnota + saldo dôchodkových vzťahov s ostatnými subjektmi. Disponibilný dôchodok jednotky ako výsledok procesu rozdeľovania a prerozdeľovania je pre sledované obdobie časťou vytvorenej hodnoty, ktorú má jednotka k dispozícii na konečnú spotrebu, alebo úspory.

16. Súčet disponibilných dôchodkov jednotiek tvoriacich NH sa nazýva národný disponibilný dôchodok. Ten môze byť vyjadrený ako hrubý, resp. ako čistý po odpočte spotreby fixného kapitálu. Ak je domáci produkt (hrubý, resp. čistý) dôchodkom pochádzajúcim z produkcie na úrovni NH, potom rozdielom medzi domácim produktom (hrubým, resp. čistým) a narodným disponibilným dôchodkom (hrubým, resp. čistým) je saldo dôchodkových vzťahov so zahraničím (tj. dôchodky prijaté zo zahraničia - dôchodky vyplatené do zahraničia). Platí, že: hrubý (resp. čistý) národný disponibilný dôchodok = hrubý (resp. čistý) domáci produkt + saldo dôchodkových vzťahov so zahraničím. Vzhľadom k tomu, že jedinym subjektem, s ktorým vstupuje NH do ekonomických vzťahov, je zahraničie, v národnom účtovníctve nazývame nerezidenti (zbytok sveta, ostatný svet), je v uzatvorenej ekonomike národný disponibilniý dôchodok rovný domácemu produktu.

17. Úspora a akumulácia Disponibilný dôchodok je určený predovšetkým k pokrytiu konečnej spotreby. To, čo zostáva po jej úhrade, sú úspory. Disponibilný dôchodok má teda dva smery použitia: • konečna spotreba, tj. použitie tovarov a služieb k iným ako výrobným účelom, • úspory, tj. časť disponibilného dôchodku, ktorá nebola použitá na konečnú spotrebu a ktorá slúži k pokrytiu akumulácie, tj. predovšetkým investícií do fixného kapitálu a do zásob. Úspory predstavujú objem prostriedkov, které si každá jednotka (tj. i NH) dokáže z dôchodku pochádzajúceho z produkcie udržať pre seba. Tvoria teda zdroj samofinancovania investícií. Určitý subjekt ale môže investovať väčší objem prostriedkov ako predstavujú jeho úspory. Tento prebytok investičnej činnosti musí byť financovaný ostatnými subjektmi, ktorých úspory naopak presahujú ich investície. Na úrovni národného hospodárstva platia medzi veľkosťou investícií a národnými úsporami rovnaké vzťahy. Jediným subjektom, ktorý môže pokryť investičné požiadavky národného hospodárstva presahujúce jeho národné úspory a naopak jediným subjektom, ktorému národné hospodárstvo môže ponúknuť prebytok svojich prostriedkov, je ostatný svet (nerezidenti).

18. Subjekt, ktorý chce investovať viac, ako predstavujú jeho úspory, musí financovať požiadavku z voľných zdrojov ostatných subjektov. U nich se zadĺžuje, alebo zníži voči ním svoje pohľadávky. Subjekt, ktorému chýbajú voľné zdroje k financovaniu investícií, vyjadruje teda voči ostatným subjektom potrebu byt financovaný, tzv. potrebu financovania. Naopak subjekt, ktorý má voľné zdroje na krytie požiadaviek ostatných subjektov, ktorých úspory presahujú ich investičné požiadavky, vyjadruje schopnosť financovať ostatné subjekty. Vysvetlili sme, že produkcia je v národnom účtovníctve sledovaná z hľadiska tvorby hodnoty výrobku a z hľadiska tvorby dôchodku pochádzajúceho z produkcie. Tieto dva smery určujú aj dva smery analýzy v národnom účtovníctve. Sú to ako sme už uviedli: • analýza pôvodu a použitia tovarov a služieb, • analýza tvorby, rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodku pochádzúceho z produkcie a zmien majetku.

19. Jednotky národného účtovníctva. Národné účtovníctvo popisuje ekonomické javy, ktoré sa odohrali za určité obdobie v NH. Východiskovou kategóriou k pochopeniu údajov, ktoré národné účtovníctvo prezentuje, je národné hospodárstvo. NH je súhrnom elementárnych jednotiek (inštitucionálnych jednotiek, činnostných jednotiek ). V národnom účtovníctve je národné hospodárstvo definované ako súhrn rezidentských jednotiek, tj. jednotiek, ktorých centrum záujmu leží na ekonomickom území štátu. Určitá jednotka má centrum záujmu na danom uzemi, ak tu vykonáva Ekonomickú činnosť po dobu aspoň jedného roku. Z toho vyplýva , že ak jednotka vykonáva ekonomické transakcie na ekonomickom území niekolkých štátov po uvedenú dobu, potom má centrum záujmu v kazdom z nich. Každá jednotka, rezidentska na danom území, prispieva do produktu vytvoreného na tomto území, tj. do hrubého domáceho produktu. Medzi úrovňou NH a inštitucionálnymi jednotkami, resp. činnostnými jednotkami je však z hľadiska charakteru prezentovaných údajov príliš veľká vzdialenosť, Inštitucionálne jednotky, resp. činnostné jednotky sú preto združované do väčších celkov, ktoré sa nazývajú inštitucionálne sektory, resp. odvetvia.

20. Inštitucionálne sektory predstavujú základné subjekty (okrem národného hospodárstva a odvetvia), za ktoré národné učtovníctvo publikuje svoje údaje. Inštitucionálnysektor jesúhrnom inštitucionálnych jednotiek, ktoré majú rovnaké ekonomické chovanie. Ekonomické chovanie každej inštitucionálnej jednotky je jednoznačne daná jej hlavnou ekonomickou funkciou a povahou jej činnosti. V národnom účtovníctve rozlišujeme päť základných rezidentských sektorov: • nefinančné podniky, • finančné inštitúcie, • vládne inštitúcie, • domácnosti, • neziskové inštitúcie poskytujúce služby domácnostiam.

21. ÚČTY NÁRODNÉHO ÚČTOVNÍCTVA A MAKROAGREGÁTY Systém národných účtov pozostáva z konzistentného, integrovaného a vzájomne prepojeného súboru makroekonomických účtov, súvahových účtov a tabuliek, ktoré sú konštruované na základe odsúhlasených medzinárodných konceptov, definícií, klasifikácií a účtovných pravidiel. Ide o súhrnný účtovný rámec, v ktorom sa môžu zostavovať a prezentovať ekonomické údaje vo forme, ktorá je vhodný pre ekonomické analýzy, hospodárske a politické rozhodnutia.

22. Štruktúra systému národných účtov

26. ÚČTY ZAHRANIČIA Účty zahraničia zaznamenávajú transakcie medzi rezidentskými a nerezidentskými jednotkami. Zahraničie nevytvára inštitucionálny sektor ako taký, ale v štruktúre systému má podobné postavenie. Postupnosť účtov zahraničia má rovnakú štruktúru ako účty inštitucionálnych sektorov t.j.: – bežné účty – účty akumulácie – súvahy Tieto účty sú zostavené z hľadiska zahraničia. To znamená, čo je zdrojom pre zahraničie to je použitím pre celú ekonomiku, a naopak. Z rovnakého dôvodu finančné aktívum vo vlastníctve zahraničia je pasívum pre celú ekonomiku a naopak (s výnimkou zlata a zvláštnych práv čerpania).

29. Postupnosť účtov Bežné účty I. Účet produkcie II.1.1. Účet tvorby dôchodkov II.1.2.Účet rozdelenia prvotných dôchodkov II.1.2.1. Účet podnikateľských dôchodkov II.1.2.2. Účet rozdelenie ostatných prvotných dôchodkov II.2. Účet druhotného rozdelenia dôchodkov II.3. Účet znovurozdelenia naturálnych dôchodkov II.4.1. Účet použitia disponibilného dôchodku II.4.2. Účet použitia upraveného disponibilného dôchodku Účty akumulácie III.1. Účet kapitálu III.1.1. Účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov. III.1.2. Účet nadobudnutia finančných aktív III.2.Finančný účet III.3.1. Účet ostatných zmien objemu aktív III.3.2. Účet preceňovania III.3.2.1. Účet naturálnych ziskov a strát III.3.2.2 Účet reálnych ziskov a strát na majetku

30. Súvahové účty IV.1. Počiatočná súvaha IV.2. Zmeny v súvahe IV.3. Konečná súvaha 0. Účet tovarov a služieb. Účty zahraničia Bežné účty Účty akumulácie Súvahové účty

31. Účet výrobkov a služieb Účet výrobkov a služieb (0) Použitie Zdroje Produkcia Medzispotreba Dane z produktov Výdavky na konečnú spotrebu Hrubá tvorba fixného kapitálu Subvencie na produkty Zmena stavu zásob Nadobudnutie mínus úbytok cenností Dovoz výrobkov a služieb Vývoz výrobkov a služieb

32. Účet produkcie I. účet produkcie Použitie Zdroje Medzispotreba Produkcia Hrubá pridaná hodnota / Hrubý domáci produkt Produkcia pre vlastné konečné použitie Trhová produkcia Ostatná netrhová produkcia Spotreba fixného kapitálu Čistá pridaná hodnota / Čistý domáci produkt

33. II. Rozdelenie a použitie dôchodkov II.1 . Prvotné rozdelenie dôchodkov II.1.1: Účet tvorby dôchodkov Použitie Zdroje Odmeny zamestnancov Odmeny zamestnancov Domáci produkt Dane z produkcie a dovozu Subvencie Prevádzkový prebytok Zmiešané dôchodky

34. Účet rozdelenia prvotných dôchodkov II. 1.2: Účet rozdelenia prvotných dôchodkov Použitie Zdroje Dôchodky z majetku Hrubý / čistý prevádzkový prebytok Hrubé / čisté zmiešané dôchodky Hrubý / Čistý národný dôchodok Odmeny zamestnancov Dane z produkcie a dovozu Subvencie Dôchodky z majetku

35. Účet druhotného rozdelenia dôchodkov II. 2: Účet druhotného rozdelenia dôchodkov Použitie Zdroje Hrubé / čisté saldo prvotných dôchodkov Hrubý / čistý národný dôchodok Hrubý / čistý disponibilný dôchodok Bežné dane z dôchodkov, majetku Sociálne príspevky Ostatné bežné transfery Bežné dane z dôchodkov, majetku Sociálne príspevky Ostatné bežné transfery

36. Účet použitia disponibilneho dôchodkov II. 4.1: Účet použitia disponibilnehodôchodkov Použitie Zdroje Výdavky na konečnú spotrebu Hrubé / čisté úspory Hrubý /čistý disponibilný dôchodok

37. Vzťahy medzi makroagregátmi Ekonomická vyspelosť každej krajiny hodnotená ukazovateľom hrubého domáceho produktu. Hrubý domáci produkt informuje o celkovom výsledku produktívnej činnosti rezidentských ekonomických subjektov, je ukazovateľom vyjadrujúcim na úrovni národného hospodárstva dôchodok pochadzajúci z produkcie, ktorého rozdeľovanie a prerozdeľovanie popisuje národné účtovníctvo. Z hľadiska vzťahov, ktoré v NH platia a ktoré národné účtovníctvo popisuje, je možné HDP interpretovať ako hodnotu výrobkov a služieb domáceho pôvodu určených ku konečnému použitiu, nebo ako súčet hrubých pridaných hodnôt ekonomických subjektov (inštitucionálnych sektorov alebo odvetví). HDP môžeme vyjadriť (a zároveň určiť) tromi spôsobmi: výdavkovou metódou HDP = KP + HTK + V - D výrobnou - produkčnou metódou HDP = PH + (dane - subvencie na produkty) dôchodkovou metódou HDP = odmeny zamestnancov + hrubý prevádzkový prebytok + (dane – subvencie na produkciu)

38. Zosúladenie: Rozdiel objemu HDP vypočítaného výrobnou, výdavkovou a dôchodkovou metódou vyplýva z rozdielnych zdrojov údajov využívaných pri zostavovaní HDP ako aj z nižšej dostupnosti údajov na štvrťročnej báze. Rozdiel medzi výrobnou a výdavkovou metódou HDP sa v predbežných výsledkoch zo štvrťročných účtov vyjadruje osobitne ako štatistická diskrepancia. Dôchodková metóda slúži na porovnanie výsledkov HDP zostavených výrobnou a výdavkovou metódou. 

40. Čistý domáci produkt získame po odpočte spotreby fixného kapitálu. ČDP sa nachádza na účte produkcienárodného hospodárstva. Jeho hodnota je teda k dispozícii vtedy, keď je známa hodnota spotreby fixného kapitálu. Jeho použitie k analýzam vývoja národného hospodárstva je preto v porovnaní s hrubým domácim produktom obmedzené. Spotrebafixného kapitálu je špecifickým termínom národného účtovníctva, ktorý číselne vyjadruje amortizáciu, t.j. úbytok hodnoty fixného kapitálu v dôsledku fyzického opotrebovania a morálneho zastarávania. Jej výpočet vychádza z odhadu stavu fixných aktív (hmotných i nehmotných) a odhadu priemernej doby životnosti pri použití lineárnej sadzby. Spotreba fixného kapitálu je teda ukazovateľ, ktorého hodnota nezávisí na veľkosti podnikových odpisov, ani na spôsobe ich výpočtu. Ďalším významným agregátom je (hrubý, čistý) národný disponibilný dôchodok (NDD): Jeho hodnotu je možné určiť dvomi spôsobmi, ktoré vychádzajú z účtov NH: 1. na základe jeho použitia na konečnú spotrebu a úspory: NDD = Konečná spotreba + Úspory, 2. na základe ukazovateľa (hrubého, čistého) domáceho produktu: NDD = DP + Saldo bežných dôchodkov so zahraničím,

41. Hrubý alebo čistý národný dôchodok je (hrubým, čistým) národným produktom a zaroveň prvotným dôchodkom národného hospodárstva, resp. výsledkom prvotného rozdelenia. Vďaka oddeleniu prvotných dôchodkov a dôchodkov z prerozdelenia v peňažnej forme je možné národný dôchodok (čistý) najsť priamo ako saldo učtu rozdelenia prvotných dôchodkov NH, resp. určiť: 1. ako súčet prvotných dôchodkov získaných vyrobnými činiteľmi: ND = Náhrady zamestnancom + + Čisté dane z produkce + + Saldo vlastníckych dôchodkov + + Prevádzkový prebytok + +Zmiešaný dôchodok, kde príslušné údaje zjistíme na učte rozdelenia prvotných dôchodkov NH. 2. na základe (hrubého, čistého) domáceho produktu: ND = DP + Saldo prvotných dôchodkov so zahraničím kde prislušné saldo určíme z údajov na účte rozdelenia prvotných dôchodkov NH.

42. Ďalším makroagregátom, který môžeme určiť na základe údajov na účtoch NH sú hrubé domáce výdavky (HDV). Tento agregát vyjadruje hodnotu výrobkov a služieb domáceho i zahraničného pôvodu použitých na danom území. HDV môžeme určiť dvoma spôsobmi: 1. na základe použitia: HDV= Konečná spotreba + Hrubá tvorba kapitálu, 2. na základe ukazovateľa hrubého domáceho produktu: HDV = HDP + Dovoz - Vývoz,

43. Schopnosť / potreba financovania NH vyjadruje v prípade kladného znamienka objem prostriedkov, ktoré dáva NH k dispozícii ostatnému svetu, v prípade zápornej hodnoty potom objem prostriedkov, ktoré príjma zo zahraničia. Je súčtom schopnosti alebo potreby financovania inštitucionálnych sektorov. Z údajov na účtoch NH vyplýva, že schopnosť, resp. potreba financovania musí byť výsledkom salda nefinančných transakcii so zahraničím, ktoré je možné zhrnúť do nasledujúcich položiek: S(+)/P(-) NH = saldo zahraničného obchodu + + saldo bežných dôchodkov so zahraničím + + saldo kapitálových transferov so zahraničím - - Čisté prírastky nevýrobných nefinančných aktív, kde saldá zistíme na príslušných účtoch NH.

44. Ukážka analýzy - Príspevky faktorov k rastu HPD. Pre potreby analýzy prírastku HDP využijeme základnú rovnicu zobrazujúcu štruktúru použitia hrubého domáceho produktu, pretože nás zaujíma, aký je prínos každého z faktorov domáceho dopytu (konečnej spotreby, hrubej tvorby kapitálu a čistého vývozu) k rastu HDP. Tak môžeme hlbšie analyzovať faktory, ktoré na celkovú dynamiku HDP pôsobili. Pre určitý interval t (štvrťrok, rok) je príspevok každého z týchto prvkov rovný súčinu jeho tempa rastu (toto tempo porovnáva intervaly t a t-1) a podielu tohto prvku na HDP v intervale t-1 . Celkové agregátne tempo rastu HDP je potom rovné súčtu príspevku každého z uvedených prvkov. . HDP = KSD + KSVNI + HTK + V – D Príspevok výdavkov na konečnú spotrebu domácností (KSD) k rastu HDP medzi intervalmi t-1 a t je možné vyjadriť vzťahom:

45. Analogicky sa určí i príspevok výdavkov na konečnú spotrebu vládnych a neziskových inštitúcii KSVNI k rastu HDP: príspevok hrubej tvorby kapitálu HTK k rastu HDP príspevok vývozu V k rasu HDP

46. a konečne (negatívny) príspevok dovozu D k rastu HDP Ak sčítame tieto jednotlivé príspevky v intervale t, dostaneme celkové tempo rastu (ročného, štvrťročného) HDP. výdavková metóda: HDP = KP - Dovoz = = Konečná spotreba domácností + Konečná spotreba vládnych a neziskových inštitúcii + Hrubá tvorba kapitálu + Vývoz – Dovoz HDP = KSD + KSVNI + HTK + V – D

47. HDP = KSD + KSVNI + HTK + V – D