Zisťovanie názorov ohľadom Viacročného finančného rámca EÚ 2014-2020

1. Zisťovanie názorov ohľadomViacročného finančného rámca EÚ 2014-2020 • Výsledky z online prieskumu exkluzívne realizovaného pre • Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku

2. Pozadie a ciele prieskumu • Prieskum bol realizovaný za účelom zistenia názorov verejnosti SR ohľadne Viacročného finančného rámca EÚ 2014-2020. • Hlavným cieľom prieskumu je získanie relevantných postojov a názorov obyvateľov Slovenska na viacročný rozpočet a na konanie Európskeho parlamentu v súvislosti s viacročným rozpočtom. • Aký majú obyvatelia postoj na tému viacročného rozpočtu a možnosti Európskeho parlamentu rozhodovať o ňom?

3. Dizajn prieskumu • Prieskum bol realizovaný metódou online na internetovom paneli spoločnosti TNS Slovakia. • Bol použitý štandardizovaný dotazník. • Výberová vzorka mala veľkosť N=1000 respondentov a spĺňala kritéria reprezentativity z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania , veľkosti obce a regiónu vzhľadom na dospelú populáciu SR. • Respondenti boli vyberaní kvótnym výberom. • Zber dát prebehol v dňoch 22. 3– 1. 4. 2013. • Dátabolispracovanépomocouštatistického programu SPSS.

4. Hlavné zistenia • Takmer polovica, 49% respondentov, sa vyslovila za to, aby Európsky parlament súhlasil s viacročným rozpočtom, len keď budú splnené jeho podmienky, kým 17% by bolo za súhlas Európskeho parlamentu aj v prípade, že jeho podmienky nebudú splnené • Najväčšiu časť viacročného rozpočtu by podľa respondentov mala tvoriť oblasť zamestnanosti (40%), a tiež vyrovnávanie rozdielov medzi krajinami a regiónmi EÚ (32%) a poľnohospodárstvo (13%) • Najväčší podiel respondentov (32%) si myslí, že Európsky parlament by si mal v súvislosti s možnosťou meniť výšku výdavkov zachovať svoje aktuálne právomoci, no približne rovnako veľa (29%) tvrdí, že Európsky parlament by mal mať možnosť meniť výšku výdavkov • 50% respondentov podporuje vznik vlastných rozpočtových zdrojov EÚ, kým 15% vyhovuje súčasný stav a 13% je proti vlastným rozpočtovým zdrojom EÚ • Až 64% respondentov má znalosť o 1 alebo viacerých projektoch financovaných z rozpočtu EÚ vo svojom okolí

5. Takmer polovica, 49% respondentov, sa vyslovila za to, aby Európsky parlament súhlasil s viacročným rozpočtom, len keď budú splnené jeho podmienky • Q2 Európsky parlament odmieta aktuálny návrh viacročného rozpočtu EÚ a svoj súhlas podmieňuje viacerými zmenami. Jednou z nich je splatenie finančných záväzkov z predošlých rokov, tak, aby v budúcnosti nevznikol deficit. Súhlasíte s týmto postupom Európskeho parlamentu? • total (N = 1000)

6. Najväčšiu časť viacročného rozpočtu by podľa respondentov mala tvoriť oblasť zamestnanosti (40%), a tiež vyrovnávanie rozdielov medzi krajinami a regiónmi EÚ (32%) • Q4 Ktorá oblasť/politika EÚ by podľa Vás mala tvoriť najväčšiu časť viacročného rozpočtu EÚ? • total (N = 1000)

7. Respondenti sa najväčšmi zastávajú možnosti, aby si Európsky parlament v súvislosti s možnosťou meniť výšku výdavkov zachoval svoje aktuálne právomoci (32%), no približne rovnako veľa respondentov tiež tvrdí, že EP by mal mať možnosť meniť výšku výdavkov (29%) • Q5 V súčasnosti má Európsky parlament len právo veta pri schvaľovaní viacročného rozpočtu EÚ, to znamená, že môže zabrániť jeho schváleniu. Nemá ale právo meniť výšku výdavkov na jednotlivé politiky viacročného rozpočtu. • Boli by ste za to, aby mohol Európsky parlament meniť aj výšku výdavkov? • total (N = 1000)

8. 50% respondentov podporuje vznik vlastných rozpočtových zdrojov EÚ • Q6 Väčšinu príjmov do rozpočtu EÚ tvoria príspevky členských štátov. Myslíte si, že by mala mať EÚ nové vlastné rozpočtové zdroje, ktoré by znížili závislosť na príspevkoch z členských štátov? • total (N = 1000)

9. Až 64% respondentov vie o nejakých projektoch financovaných z rozpočtu EÚ vo svojom okolí • Q7 Viete o nejakých projektoch financovaných z rozpočtu EÚ (eurofondov) vo vašom okolí? • total (N = 1000)

10. Triedenia podľa veľkosti obce • Vo všeobecnosti, ľudí z menších obcí do 1000 obyvateľov zaujíma problematika viacročného rozpočtu menej ako obyvateľov veľkých miest • Obyvatelia menších miest do 1000 obyvateľov veľmi neschvaľujú ( 38%) možnosť, že by EÚmal vlastné rozpočtové zdroje v porovnaní s celkom (50%)

11. Triedenia podľa pohlavia • Muži sú vo všeobecnosti viac informovaní ohľadne viacročného rozpočtu, viac sa oň zaujímajú, podporujú EP rozhodnutia a prejavujú väčšiu dôveru v porovnaní so ženami • Muži (56%) sú v porovnaní so ženami (43%) výrazne častejšie oboznámení s tematikou viacročného rozpočtu a aj sa oň viac zaujímajú • Muži (57%) tiež výrazne častejšie súhlasia s postupom EP- so schválením viacročného rozpočtu v prípade, že jeho podmienky budú splnené v porovnaní so ženami (42%) • Ženy (47%) výrazne častejšie uvádzajú zamestnanosť ako oblasť, ktorá by mala tvoriť najväčšiu časť viacročného rozpočtu v porovnaní s mužmi (33%) • Muži (54%) častejšie podporujú vlastné rozpočtové zdroje pre EÚ v porovnaní so ženami (46%)

12. Triedenia podľa veku • Starší respondenti prejavujú vo všeobecnosti väčší záujem o dianie ohľadne viacročného rozpočtu, prejavujú dôveru a podporu voči EP • Starší respondenti vo veku nad 56 rokov (34%) v porovnaní s mladšími vo veku 18-25 rokov (15%) výrazne častejšie počuli o viacročnom rozpočte EÚ a zaujíma ich to, mladší respondenti sa o túto problematiku veľmi nezaujmajú • S postupom parlamentu v súvislosti s odsúhlasením viacročného rozpočtu tiež súhlasia skôr starší respondenti nad 56 rokov (58%) v porovnaní s respondentmi vo veku 18-25 rokov (38%) • Zamestnanosť by mala tvoriť najväčšiu časť viacročného rozpočtu najmä podľa názoru respondentov vo veku 18-25 rokov (51%), starší ju označili v menšej miere (39%); na druhej strane pre starších je na prvom mieste vyrovnávanie rozdielov medzi krajinami výrazne častejšie ako pre mladších respondentov • Respondenti nad 56 rokov výrazne častejšie (37%) zastávajú možnosť, aby si EP zachoval svoje aktuálne právomoci, v porovnaní s celkom (32%)

13. Triedenia podľa kraja • Kraj, v ktorom respondenti žijú nemá výrazný vplyv na ich názory ohľadne problematiky viacročného rozpočtu • Avšak, u respondentov z Bratislavského kraja je vidieť menšiu dôveru voči Európskemu parlamentu. V Bratislavskom kraji (20%) súhlasilo s možnosťou, aby mohol EP meniť výšku výdavkov výrazne menej respondentov v provnaní s celkom (29%) • Tiež sa ukázalo, že respondenti z Bratislavského kraja (49%) výrazne častejšie nevedia o žiadnom projekte financovanom z rozpočtu EÚ vo svojom okolí v porovnaní s celkom (36%)

14. Triedenia podľa vzdelania • Vo všeobecnosti má vzdelanie vplyv na oboznámenosť a názory respondentov ohľadne viacročného rozpočtu; vzdelanejší respondenti vedia o problematike viac, zaujímajú sa o ňu viac a podporujú EP viac v porovnaní s menej vzdelanými respondentmi • Responenti s vysokoškolským vzdelaním (65%) sú výrazne častejšie oboznámení s problematikou viacročného rozpočtu v porovnaní s respondentmi so základným vzdelaním (35%) • Vysokoškolsky vzdelaní respondenti (70%) tiež výrazne častejšie súhlasia s postupom EP ohľadne schvaľovania viacročného rozopočtu v porovnaní s respondentmi so základným (33%) a stredoškolským vzdelaním bez maturity (39%) • Tiež si výrazne častejšie myslia (45%), že viacročný rozpočet má veľký vplyv na Slovensko v porovnaní s respondentmi so základnou školou (20%) • Vysokoškolsky vzdelaní respodnenti výrazne častejšie vedia o nejakých projektoch financovaných z EÚ rozpočtu vo svojom okolí v porovnaní s menej vzdelanými respondentmi vo všeobecnosti; respondenti so základným vzdelaním nevedia o žiadnom takom projekte výrazne častejšie (53%) ako vysokoškolsky vzdelaní respondenti (17%)

15. Informačná kancelária EP na Slovensku • Nájdete nás na Palisádoch 29, Bratislava • Web: www.europskyparlament.sk • Facebook a Twitter

16. Ďakujeme za pozornosť