MEDZIN RODN EKONOMICK VZTAHY
Download

MEDZIN RODN EKONOMICK VZTAHY

Advertisement
Download Presentation
Comments
pelham
From:
|  
(576) |   (0) |   (0)
Views: 30 | Added: 23-01-2013
Rate Presentation: 0 0
Description:
ORGANIZCIE HOSPODRSKEHO ROZVOJA OECD . OECD - medzivldna org. pre hospodrsku spoluprcu arozvojVznik -Dohovor o OECD - 30. septembra 1961zastreuje 30 najrozvinutejch ttov so silnou ekonomikou uznvaj hodnoty aprincpy demokracie atrhovej ekonomikyZkladnm znakom OECD - zdielanie
Tags
,
MEDZIN RODN EKONOMICK VZTAHY

An Image/Link below is provided (as is) to

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use only and may not be sold or licensed nor shared on other sites. SlideServe reserves the right to change this policy at anytime. While downloading, If for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.











- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -




1. MEDZIN?RODN? EKONOMICK? VZTAHY Organiz?cie hospod?rskeho rozvoja

2. ORGANIZ?CIE HOSPOD?RSKEHO ROZVOJA OECD OECD - medzivl?dna org. pre hospod?rsku spolupr?cu a?rozvoj Vznik -Dohovor o OECD - 30. septembra 1961 zastre?uje 30 najrozvinutej??ch ?t?tov so silnou ekonomikou uzn?vaj? hodnoty a?princ?py demokracie a?trhovej ekonomiky Z?kladn?m znakom OECD - zdielanie rovnak?ch hodn?t zalo?en?ch na princ?poch trhovej ekonomiky a pluralitnej demokracie ?LOHA - pom?ct budovat siln? ekonomiky svojim clensk?m ?t?tom zv??it ich efektivitu ako aj roz?irovat liberaliz?ciu medzin?rodn?ho obchodu zv??it ich efektivitu ako aj roz?irovat liberaliz?ciu medzin?rodn?ho obchodu podpora a rozvoj spolupr?ce vo v?etk?ch oblastiach hospod?rstva (ekonomika, financn?ctvo, dane, bankovn?ctvo, obchod, cl?, cezhranicn? spolupr?ca. Ako zdru?enie hospod?rsky najvyspelej??ch kraj?n sveta dostalo OECD pr?vlastok ?klub? bohat?ch. Ide o krajiny, ktor? sa vyznacuj? vysokou ?rovnou HDP, odvodenom aj od miery zapojenia do vonkaj??ch hospod?rskych vztahov: krajiny OECD reprezentuj? viac ako 2/3 svetov?ho obchodu a viac ako 3/4 celosvetov?ch invest?ci? Predchodcom Organiz?cie pre hospod?rsku spolupr?cu a rozvoj (OECD) bola Organiz?cia pre eur?psku hospod?rsku spolupr?cu (OEEC), ktor? vznikla ako odpoved na v?zvu z ?st americk?ho ministra zahranicn?ch vec? Marshalla v roku 1947 pri jeho prejave na Harvardskej univerzite. Ako zdru?enie hospod?rsky najvyspelej??ch kraj?n sveta dostalo OECD pr?vlastok ?klub? bohat?ch. Ide o krajiny, ktor? sa vyznacuj? vysokou ?rovnou HDP, odvodenom aj od miery zapojenia do vonkaj??ch hospod?rskych vztahov: krajiny OECD reprezentuj? viac ako 2/3 svetov?ho obchodu a viac ako 3/4 celosvetov?ch invest?ci? Predchodcom Organiz?cie pre hospod?rsku spolupr?cu a rozvoj (OECD) bola Organiz?cia pre eur?psku hospod?rsku spolupr?cu (OEEC), ktor? vznikla ako odpoved na v?zvu z ?st americk?ho ministra zahranicn?ch vec? Marshalla v roku 1947 pri jeho prejave na Harvardskej univerzite.

3. OECD A SLOVENSKO Pr?nos a Poslanie SR sa stala 14.12.2000 plnohodnotn?m 30-tym clenom OECD. Vstup OECD jeden z najv?znamnej??ch ?spechov hist?rie krajiny prejav? sa v?hospod?rskom ?ivote - z?skava v?znamn? kredit bezpecnej krajiny pre zahranicn? invest?cie. Vstupom do OECD dost?va SR potvrdenie, ?e vytvorilo dostatocne liberalizovan? hospod?rske prostredie umo?nuj?ce efekt?vne alokovanie kapit?lu, ktor? je motorom roz?irovania hospod?rskeho rastu Slovensko popri zaclenen? do svetov?ho hospod?rstva v??re globaliz?cie svetovej ekonomiky a coraz v?c?ej vz?jomnej z?vislosti n?rodn?ch ekonom?k z?skava v?znamn? kredit bezpecnej krajiny pre zahranicn? invest?cie. Marcela Petrekov? Vstup do OECD Slovensku prin?a: Motiv?ciu zahranicn?ch investorov cez z?bezpeku n?rodn?ho zaobch?dzania, istotu pred vyvlastnen?m a mo?nostou investovat do v?etk?ch odvetv? ekonomiky Homog?nne a liber?lne investicn? a regulacn? prostredie Tlak na makroekonomick? stabilitu a pr?spevok k moderniz?cii slovenskej ekonomiky Zv??enie konkurencieschopnosti slovensk?ho priemyslu a technologick? transfer Pr?stup k elitn?mu know-how spoc?vaj?ci v mo?nosti koordinovat hospod?rske politiky s najvyspelej??mi krajinami sveta Hlavn? z?v?zky plyn?ce pre Slovensko: Liberalizovat oblast priamych zahranicn?ch invest?ci? (odstr?nenie odvetvov?ch re?trikci? a pln? uplatnenie princ?pu n?rodn?ho zaobch?dzania) a poskytn?t v?etk?m clensk?m krajin?m v?hody z liberaliz?cie vypl?vaj?ce z Eur?pskej dohody o pridru?en? na princ?pe nediskrimin?cie Liberalizovat oblast dlho a strednodob?ch kapit?lov?ch pohybov Liberalizovat pohyby v oblasti slu?ieb a v?razne pokrocit v liberalizovan? tzv. cezhranicn?ch slu?ieb Liberalizovat v?etky oper?cie spojen? s poskytovan?m financn?ch ?verov a transakciami v medzin?rodnom obchode Vstup do OECD Slovensku prin?a: Motiv?ciu zahranicn?ch investorov cez z?bezpeku n?rodn?ho zaobch?dzania, istotu pred vyvlastnen?m a mo?nostou investovat do v?etk?ch odvetv? ekonomiky Homog?nne a liber?lne investicn? a regulacn? prostredie Tlak na makroekonomick? stabilitu a pr?spevok k moderniz?cii slovenskej ekonomiky Zv??enie konkurencieschopnosti slovensk?ho priemyslu a technologick? transfer Pr?stup k elitn?mu know-how spoc?vaj?ci v mo?nosti koordinovat hospod?rske politiky s najvyspelej??mi krajinami sveta Hlavn? z?v?zky plyn?ce pre Slovensko: Liberalizovat oblast priamych zahranicn?ch invest?ci? (odstr?nenie odvetvov?ch re?trikci? a pln? uplatnenie princ?pu n?rodn?ho zaobch?dzania) a poskytn?t v?etk?m clensk?m krajin?m v?hody z liberaliz?cie vypl?vaj?ce z Eur?pskej dohody o pridru?en? na princ?pe nediskrimin?cie Liberalizovat oblast dlho a strednodob?ch kapit?lov?ch pohybov Liberalizovat pohyby v oblasti slu?ieb a v?razne pokrocit v liberalizovan? tzv. cezhranicn?ch slu?ieb Liberalizovat v?etky oper?cie spojen? s poskytovan?m financn?ch ?verov a transakciami v medzin?rodnom obchode

4. WORLD TRADE ORGANIZATION WTO ? SVETOV? OBCHODN? ORGANIZ?CIA WTO je medzin?rodn? organiz?cia zaoberaj?ca sa pravidlami obchodu medzi clensk?mi krajinami za ?celom odstranovania tarifn?ch a?netarifn?ch prek?ok v?obchode. Od 1.?septembra 2005 je gener?lnym riaditelom Pascal Lamy ?politick? poradca a obchodn?k a b?val? eurokomis?r pre obchod. Org?ny WTO - Ministersk? konferencia, Gener?lna rada, V?bor pre obchodn? rokovania, Sekretari?t WTO Poslanie a ?loha WTO v medzin?rodn?ch ekonomick?ch vztahoch - zv?c?it objem medzin?rodn?ho obchodu podporou odstranovania prek?ok, a takisto sa sna?? vytvorit miesto pre diskusiu. Na rokovaniach v?r?mci WTO vystupuje st?ly predstavitel Eur?pska komisia a?clensk? ?t?ty Eur?pskej ?nie zast?vaj? len poz?cie pozorovatelov. Ministersk? konferencia: je najvy???m org?nom WTO. M? v?hradn? pr?vo prij?mat rozhodnutia ku v?etk?m ot?zkam multilater?lneho obchodn?ho syst?mu a?k?dohod?m, ktor? s? z?v?zn? pre clenov tejto organiz?cie. Gener?lna rada: m? na starosti chod WTO v?case medzi ministersk?mi konferenciami. Jej?s?dlo je v??eneve a?stret?va sa niekolkokr?t do roka. V?bor pre obchodn? rokovania-Trade Negotiations Committee ? TNC: m? na starosti rokovania v?r?mci nov?ho kola rokovan?, tzv. rozvojovej agendy z?Dohy. TNC rokuje na z?klade pr?vomoc? gener?lnej rady Sekretari?t WTO: s?dli v??eneve. Jeho ?lohou je poskytovat technick? a?profesion?lnu pomoc jednotliv?m v?borom a?rad?m WTO, technick? asistenciu rozvojov?m krajin?m, monitorovat v?voj svetov?ho obchodu, poskytovat inform?cie verejnosti a?organizovat ministersk? konferencie. Princ?py Obchodn?ho Syst?mu: 1.Obchodovanie by malo byt bez diskrimin?cie, tj. clen WTO by nemal uprednostnovat jednu krajinu, ale so v?etk?mi by mal zaobch?dzat rovnako. ?iadna krajina by nemala diskriminovat dovozov? produkty. 2.Obchodn? syst?m by mal byt voln?, malo by sa v nom vyskytovat c?m menej bari?r, napr?klad ciel, ale aj in?ch. 3.Obchodn? syst?m by mal byt predv?dateln?, zahranicn? spolocnosti a vl?dy by si mali byt ist?, ?e nikto nebude vytv?rat bari?ry tak ako sa mu za?iada , ale ?e obchod ostane voln?. 4.Obchodn? syst?m by mal smerovat k v?c?ej konkurencii. 5.Obchodn? syst?m by mal byt menej striktn? na menej rozvinut? krajiny, mal by im dat viac casu na prisp?sobenie, v?c?iu flexibilitu a viac privil?gi?. Ministersk? konferencia: je najvy???m org?nom WTO. M? v?hradn? pr?vo prij?mat rozhodnutia ku v?etk?m ot?zkam multilater?lneho obchodn?ho syst?mu a?k?dohod?m, ktor? s? z?v?zn? pre clenov tejto organiz?cie. Gener?lna rada: m? na starosti chod WTO v?case medzi ministersk?mi konferenciami. Jej?s?dlo je v??eneve a?stret?va sa niekolkokr?t do roka. V?bor pre obchodn? rokovania-Trade Negotiations Committee ? TNC: m? na starosti rokovania v?r?mci nov?ho kola rokovan?, tzv. rozvojovej agendy z?Dohy. TNC rokuje na z?klade pr?vomoc? gener?lnej rady Sekretari?t WTO: s?dli v??eneve. Jeho ?lohou je poskytovat technick? a?profesion?lnu pomoc jednotliv?m v?borom a?rad?m WTO, technick? asistenciu rozvojov?m krajin?m, monitorovat v?voj svetov?ho obchodu, poskytovat inform?cie verejnosti a?organizovat ministersk? konferencie. Princ?py Obchodn?ho Syst?mu: 1.Obchodovanie by malo byt bez diskrimin?cie, tj. clen WTO by nemal uprednostnovat jednu krajinu, ale so v?etk?mi by mal zaobch?dzat rovnako. ?iadna krajina by nemala diskriminovat dovozov? produkty. 2.Obchodn? syst?m by mal byt voln?, malo by sa v nom vyskytovat c?m menej bari?r, napr?klad ciel, ale aj in?ch. 3.Obchodn? syst?m by mal byt predv?dateln?, zahranicn? spolocnosti a vl?dy by si mali byt ist?, ?e nikto nebude vytv?rat bari?ry tak ako sa mu za?iada , ale ?e obchod ostane voln?. 4.Obchodn? syst?m by mal smerovat k v?c?ej konkurencii. 5.Obchodn? syst?m by mal byt menej striktn? na menej rozvinut? krajiny, mal by im dat viac casu na prisp?sobenie, v?c?iu flexibilitu a viac privil?gi?.

5. WTO A SLOVENSKO Slovensk? republika sa stala od 1.1.1995 p?vodn?m clenom WTO SR sa stala zmluvnou stranou V?eobecnej dohody o cl?ch a obchode od 1.1.1993, Protokolom o pr?stupe SR ku GATT. Z?clenstva Slovenska vo WTO vypl?va povinnost dodr?iavat princ?py, postupy a?z?v?zky uveden? v?dohod?ch a?dohovoroch platn?ch v?r?mci WTO SR ako clensk? krajina WTO prijala z?v?zok v ekonomicko-obchodnej i politickej rovine. Spolupr?cu s?WTO zastre?uje Ministerstvo hospod?rstva Slovenskej republiky, spolupracuje s?Ministerstvom financi? Slovenskej republiky, ktor? je zasa zodpovedn? za financn? slu?by a voln? politiku. Zast?penie Slovenskej republiky vo WTO: ?Slovensk? republiku vo WTO zastupuje St?la misia Slovenska pri ?radovni OSN a?dal??ch medzin?rodn?ch organiz?ci?ch v ?eneve. Marcela Petrekov?

6. G 8 Skupina G8 je skupina siedmich najvyspelej??ch kraj?n sveta a Ruska. G8 ? pod touto skratkou nie je ?iadna organiz?cia ani medzin?rodn? zmluva. Jednanie skupiny G8 je nez?v?zn? ? neform?lne diskusie o glob?lnych ot?zkach a globalizacn?ch procesoch. Krajiny G8 sa podielaj? 60% na svetovej ekonomike. Jednan? sa z?castnuj? hlavy ?t?tov a vl?d. Clensk? ?t?ty ? Franc?zko ? Japonsko ? Nemecko ? Spojen? kr?lovstvo ? Spojen? ?t?ty ? Taliansko ? Kanada a Rusko. Jadrom summitov G8 s? ekonomick? ot?zky, makroekonomika, medzin?rodn? obchod, rozvoj chudobn?ch kraj?n, ochrana ?ivotn?ho prostredia, migr?cia. ?loha G8 v medzin?rodn?ch ot?zkach ? rie?enie glob?lnych ot?zok, probl?my najchudobnej??ch kraj?n, spolupr?ce s africk?mi krajinami. Stela Cvikov? Clensk? ?t?ty: Jedn? sa konkr?tne o tieto ?t?ty: Franc?zsko - Japonsko - Nemecko - Spojen? kr?lovstvo - Spojen? ?t?ty - Taliansko- Kanada a Rusko Ministri financi? G8 sa dohodli na okam?itom zru?en? dlhov 18 najzadl?enej??ch chudobn?ch kraj?n v celkovej sume 40 mili?rd dol?rov. O mimoriadnej dani na leteck? dopravu, z ktorej by mala byt financovan? rozvojov? pomoc, sa v?ak zatial nerozhodlo. Na stretnut? ministrov financi? v Lond?ne (11. j?n 2005), ktor? sa konalo pred summitom G8 v ?k?tskom Gleneagles (6.-8. j?l 2005) sa podarilo n?jst dohodu o ?plnom odpusten? dlhov najzadl?enej??ch chudobn?ch kraj?n sveta v celkovej v??ke 55 mili?rd dol?rov - 44 mili?rd voci Svetovej banke, 6 mili?rd voci Medzin?rodn?mu menov?mu fondu a 5 mili?rd voci Africkej rozvojovej banke. Zmyslom G8 nie je nahradit ostatn? medzin?rodn? organiz?cie, ako je OSN, Svetov? banka, Medzin?rodn? menov? fond, WTO ci OECD. V?etky tieto organiz?cie maj? svoju vlastn? rolu, ich predstavitelia s? casto poz?van? na summity G8 ako pozorovatelia a tak ci onak s G8 spolupracuj?. V poslednej dobe s? na summity st?le castej?ie poz?van? taktie? z?stupcovia v?znamn?ch rozvojov?ch kraj?n (C?na, Braz?lia, India a dal?ie), i ked o form?lnom roz??ren? G8 sa zatial neuva?uje. Clensk? ?t?ty: Jedn? sa konkr?tne o tieto ?t?ty: Franc?zsko - Japonsko - Nemecko - Spojen? kr?lovstvo - Spojen? ?t?ty - Taliansko- Kanada a Rusko Ministri financi? G8 sa dohodli na okam?itom zru?en? dlhov 18 najzadl?enej??ch chudobn?ch kraj?n v celkovej sume 40 mili?rd dol?rov. O mimoriadnej dani na leteck? dopravu, z ktorej by mala byt financovan? rozvojov? pomoc, sa v?ak zatial nerozhodlo. Na stretnut? ministrov financi? v Lond?ne (11. j?n 2005), ktor? sa konalo pred summitom G8 v ?k?tskom Gleneagles (6.-8. j?l 2005) sa podarilo n?jst dohodu o ?plnom odpusten? dlhov najzadl?enej??ch chudobn?ch kraj?n sveta v celkovej v??ke 55 mili?rd dol?rov - 44 mili?rd voci Svetovej banke, 6 mili?rd voci Medzin?rodn?mu menov?mu fondu a 5 mili?rd voci Africkej rozvojovej banke. Zmyslom G8 nie je nahradit ostatn? medzin?rodn? organiz?cie, ako je OSN, Svetov? banka, Medzin?rodn? menov? fond, WTO ci OECD. V?etky tieto organiz?cie maj? svoju vlastn? rolu, ich predstavitelia s? casto poz?van? na summity G8 ako pozorovatelia a tak ci onak s G8 spolupracuj?. V poslednej dobe s? na summity st?le castej?ie poz?van? taktie? z?stupcovia v?znamn?ch rozvojov?ch kraj?n (C?na, Braz?lia, India a dal?ie), i ked o form?lnom roz??ren? G8 sa zatial neuva?uje.

7. OSN - ORGANIZ?CIA SPOJEN?CH N?RODOV D?vod vytvorenia OSN ? zachovanie mieru a bezpecnosti vybudovanej na z?klade zvrchovanej rovnosti v?etk?ch mierumilovn?ch kraj?n. Clensk? ?t?ty ? OSN tvoria jednotliv? clensk? ?t?ty, z?stupcovia zasadaj? na Valnom zhroma?den? OSN. OSN m? 192 clensk?ch ?t?tov. Poslanie OSN ? ?Mier predstavuje najvy??ie poslanie OSN? Prvorad?m cielom je zachovanie medzin?rodn?ho mieru a bezpecnosti. OSN podnecuje ?t?ty na spolupr?cu v oblasti vedy, kult?ry, ?portu, ochrane ?ivotn?ho prostredia, spolocn? v?skum zdrojov energie... OSN vypracov?va z?v?zn? medzin?rodn? dohody k zastaveniu zbrojenia OSN vy?aduje dodr?iavanie z?kladn?ch ludsk?ch pr?v a mierov? spoluna??vanie. ?loha OSN v medzin?rodn?ch eko. vztahoch ? 1. vybudovat stabiln? podmienky a blaho, 2. podpora a rozvoj globaliz?cie svetovej ekonomiky, 3. prehlbovanie vn?tornej z?vislosti medzi n?rodmi, 4. politick? vedenie v glob?lnych rozvojov?ch ot?zkach, 5. ochrana ?ivotn?ho prostredia, 6. humanit?rna pomoc, 7. podpora soci?lnych pr?v Viera van Heiningen Rozhoduj?cim krokom k?vytvoreniu OSN bola Moskovsk? konferencia ministrov zahranicn?ch vec? USA, Velkej Brit?nie a?ZSSR, ktor? sa konala od 19. do 30. okt?bra 1943. K?z?verom tejto konferencie sa pripojila C?na a?1. novembra 1943 bola uverejnen? deklar?cia ?tyroch velmoc? o?v?eobecnej bezpecnosti. V?deklar?ci? velmoci prv?kr?t jasne a?konkr?tne uzn?vaj? nevyhnutnost vytvorenia v?eobecnej medzin?rodnej organiz?cie pre zachovanie medzin?rodn?ho mieru a?bezpecnosti, vybudovanej na z?klade zvrchovanej rovnosti v?etk?ch mierumilovn?ch kraj?n, ktorej clenmi sa bud? m?ct stat v?etky tak?to ?t?ty, mal? aj velk?. Poslanie OSN:idea kolekt?vnej bezpecnosti, rie?enie sporov mierov?mi prostriedkami a tak predch?dzat mo?nosti vzniku vojensk?ho konfliktu. Osobitnou sf?rou OSN s? jej mierov? sily, t.j. vojensk? jednotky, zostaven? dobrovolne viacer?mi ?t?tmi. S? umiestnovan? v oblastiach, ktor? si vy?aduj? dozor nad presaden?m a dodr?iavan?m mierov?ho usporiadania po znicuj?cich ozbrojen?ch konfliktoch. Tieto jednotky popul?rne naz?van? ?modr? prilby? s? v pocte zhruba 27 tis?c vojakov. Podobne neoceniteln? slu?bu vykon?va OSN pri likvid?cii d?sledkov vojnov?ch konfliktov v mnoh?ch krajin?ch prostredn?ctvom ?radu vysok?ho komis?ra pre utecencov. Rozhoduj?cim krokom k?vytvoreniu OSN bola Moskovsk? konferencia ministrov zahranicn?ch vec? USA, Velkej Brit?nie a?ZSSR, ktor? sa konala od 19. do 30. okt?bra 1943. K?z?verom tejto konferencie sa pripojila C?na a?1. novembra 1943 bola uverejnen? deklar?cia ?tyroch velmoc? o?v?eobecnej bezpecnosti. V?deklar?ci? velmoci prv?kr?t jasne a?konkr?tne uzn?vaj? nevyhnutnost vytvorenia v?eobecnej medzin?rodnej organiz?cie pre zachovanie medzin?rodn?ho mieru a?bezpecnosti, vybudovanej na z?klade zvrchovanej rovnosti v?etk?ch mierumilovn?ch kraj?n, ktorej clenmi sa bud? m?ct stat v?etky tak?to ?t?ty, mal? aj velk?. Poslanie OSN:idea kolekt?vnej bezpecnosti, rie?enie sporov mierov?mi prostriedkami a tak predch?dzat mo?nosti vzniku vojensk?ho konfliktu. Osobitnou sf?rou OSN s? jej mierov? sily, t.j. vojensk? jednotky, zostaven? dobrovolne viacer?mi ?t?tmi. S? umiestnovan? v oblastiach, ktor? si vy?aduj? dozor nad presaden?m a dodr?iavan?m mierov?ho usporiadania po znicuj?cich ozbrojen?ch konfliktoch. Tieto jednotky popul?rne naz?van? ?modr? prilby? s? v pocte zhruba 27 tis?c vojakov. Podobne neoceniteln? slu?bu vykon?va OSN pri likvid?cii d?sledkov vojnov?ch konfliktov v mnoh?ch krajin?ch prostredn?ctvom ?radu vysok?ho komis?ra pre utecencov.

8. SVETOV? BANKA WORLD BANK ? (WB) WB je ?pecializovanou in?tit?ciou OSN, m? nez?visl? vedenie a ?trukt?ru. Ofici?lnu cinnost zacala 27.12.1945, 29 kraj?n podp?salo Cl?nky dohody. Tvoria ju dve in?tit?cie ? Medzin?rodn? banka pre obnovu a rozvoj a Medzin?rodn? asoci?cia pre rozvoj. Poslanie SB ? prvotn?m cielom bola rekon?trukcia vojnou znicenej Eur?py a JPN. V s?casnosti podporuje rozvojov? snahy ?irok?ho okruhu kraj?n. Patr? medzi najv?c??ch poskytovatelov rozvojovej pomoci. SB je in?tit?cia ? zabezpecuje financn? a technick? pomoc rozv?jaj?cim sa krajin?m. Ciel SB ? zn?it chudobu a zlep?it ?tandardy na celom svete. ?loha SB ? poskytuje p??icky a fondy s n?zkymi ?rokmi krajin?m, ktor? maj? znev?hodnen? pr?stup k medzin?rodn?mu ?verov?mu trhu. ?celom nie je dosahovanie zisku ? je zalo?en? na trhov?ch princ?poch a vyu??va svoj vysok? ?verov? rating, aby posunula svoj n?zky ?rok, za ktor? po?iciava peniaze rozvojov?m krajin?m Jana Pigozzi Medzin?rodn? banka pre obnovu a?rozvoj (International Bank for Reconstruction and Development - IBRD): pom?ha v ekonomickom raste stredne bohat?m a ?veruschopn?m chudobnej??m krajin?m. Medzin?rodn? asoci?cia pre rozvoj (International Development Association ? IDA): sna?? sa zabezpecit dostupnost financn?ch prostriedkov pre najchudobnej?ie krajiny sveta. Svetov? banka sa postupne roz??rila o dal?ie tri in?tit?cie, ktor?mi s?: 1.Medzin?rodn? financn? korpor?cia (International Finance Corporation - IFC), 2.Mnohostrann? agent?ra pre investicn? z?ruky (Multilateral Investment Guarantee Agency - MIGA) a 3.Medzin?rodn? centrum pre rie?enie investicn?ch sporov (Interantional Centre for Settlement of Investment Disputes). Spolu tvoria zoskupenie naz?van? Skupina Svetovej banky (anglicky The World Bank Group). Prezidentom Svetovej banky je tradicne z?stupca z?USA, od j?la 2007 je prezidentom Robert. B. Zoellick. S?dlo Svetovej banky sa nach?dza v hlavnom meste USA, vo Washingtone D.C. Slovensk? republika a?Svetov? banka Dna 20. septembra 1990 prist?pila CSFR k?dohode s?in?tit?ciami Skupiny Svetovej banky. V?s?vislosti s?rozdelen?m CSFR Slovensk? republika 1. janu?ra 1993 sukcedovala na clenstvo v?IBRD, IDA, IFC a?MIGA a?v roku 1994 podp?san?m Konvencie o?rie?en? investicn?ch sporov medzi clensk?ch ?t?tmi a?s?kromn?mi investormi in?ch clensk?ch ?t?tov sa stala aj clenom ICSID.Medzin?rodn? banka pre obnovu a?rozvoj (International Bank for Reconstruction and Development - IBRD): pom?ha v ekonomickom raste stredne bohat?m a ?veruschopn?m chudobnej??m krajin?m. Medzin?rodn? asoci?cia pre rozvoj (International Development Association ? IDA): sna?? sa zabezpecit dostupnost financn?ch prostriedkov pre najchudobnej?ie krajiny sveta. Svetov? banka sa postupne roz??rila o dal?ie tri in?tit?cie, ktor?mi s?: 1.Medzin?rodn? financn? korpor?cia (International Finance Corporation - IFC), 2.Mnohostrann? agent?ra pre investicn? z?ruky (Multilateral Investment Guarantee Agency - MIGA) a 3.Medzin?rodn? centrum pre rie?enie investicn?ch sporov (Interantional Centre for Settlement of Investment Disputes). Spolu tvoria zoskupenie naz?van? Skupina Svetovej banky (anglicky The World Bank Group). Prezidentom Svetovej banky je tradicne z?stupca z?USA, od j?la 2007 je prezidentom Robert. B. Zoellick. S?dlo Svetovej banky sa nach?dza v hlavnom meste USA, vo Washingtone D.C. Slovensk? republika a?Svetov? banka Dna 20. septembra 1990 prist?pila CSFR k?dohode s?in?tit?ciami Skupiny Svetovej banky. V?s?vislosti s?rozdelen?m CSFR Slovensk? republika 1. janu?ra 1993 sukcedovala na clenstvo v?IBRD, IDA, IFC a?MIGA a?v roku 1994 podp?san?m Konvencie o?rie?en? investicn?ch sporov medzi clensk?ch ?t?tmi a?s?kromn?mi investormi in?ch clensk?ch ?t?tov sa stala aj clenom ICSID.

9. MEDZIN?RODN? MENOV? FOND INTERNATIONAL MONETARY FUND MMF ? je medzin?rodn? organiz?cia zodpovedn? za glob?lny financn? syst?m a v?pomoc jej clenom na udr?anie financnej rovnov?hy. Platnost od 27.12.1945. Zacal cinnost v m?ji 1946, m? 185 clenov. Poslanie ? podporovat medzin?rodn? menov? spolupr?cu, ulahcovat rozmach a vyrovnan? rast medzin?rodn?ho obchodu, podporovat stabilitu v?menn?ch kurzov. ?loha MMF v medzin?r. ekonomick?ch vztahoch ? poskytuje docasn? prostriedky na prekonanie probl?mov spojen?ch s nerovnov?hou platobnej bilancie. Ciel MMF v MEV ? odstr?nit pr?ciny a ta?kost?, aby dan? krajina potrebovala financn? pomoc zo strany MMF docasne. SR a MMF ? Slovensko patr? do belgickej skupiny clensk?ch ?t?tov MMF. Krajiny s? viazan? kon?tituencnou dohodou z r.1994, ktor? upravuje vn?torn? vztahy a rozdelenie funkcn?ch miest v r?mci kon?tit?cie. SR m? na jej z?klade pridelen? miesto poradcu v?konn?ho riaditela MMF. Podla celkovej v??ky clensk?ch kv?t jej patr? ?tvrt? miesto za USA, JPN a DE. Zamenitelnost SK v r?mci oper?ci? na be?nom ?cte PB podla cl?nku VIII Dohody, dosiahla SR 1.10.1995. Jana Pigozzi Najvy???m riadiacim org?nom MMF je zbor guvern?rov (Board of Governors). V s?casnosti patr? medzi hlavn? ciele MMF najm? podpora medzin?rodnej menovej spolupr?ce, dev?zovej stability, pomoc pri vytv?ran? mnohostrann?ch platobn?ch syst?mov, zni?ovanie nerovnov?hy v medzin?rodnej platobnej bilancii clenov MMF, ako aj expertn? a konzultacn? cinnost. ?loha Medzin?rodn?ho menov?ho fondu v?medzin?rodn?ch ekonomick?ch vztahoch: Medzin?rodn? menov? fond na rozdiel od Svetovej banky neposkytuje p??icky na financovanie r?znych rozvojov?ch projektov a?invest?ci?, ale len docasn? prostriedky na prekonanie probl?mov spojen?ch s?nerovnov?hou platobnej bilancie. Tieto probl?my s? casto v?sledkom r?znych deform?ci? v?ekonomickom syst?me ci u? ?trukt?rneho charakteru alebo chybnej makroekonomickej politiky. Preto sa pomoc poskytuje v?dy s?cielom odstr?nit pr?ciny ta?kost?, aby dan? krajina potrebovala financn? pomoc zo strany MMF iba docasne. Slovensk? republika a MMF: Dna 20. septembra 1990 prist?pila CSFR k?Dohode o?MMF a?t?m obnovila svoje clenstvo v?Brettton-Woodsk?ch in?tit?ciach. V s?vislosti s?rozdelen?m CSFR na Cesk? republiku a?Slovensk? republiku bolo od 1.?janu?ra 1993 zabezpecen? clenstvo v?MMF pre obidve krajiny. Slovensk? republika prevzala pr?va a?z?v?zky vypl?vaj?ce z?n?stupn?ctva v?plnom rozsahu. Slovensko patr? do belgickej skupiny clensk?ch ?t?tov MMF spolu s?Rak?skom, Belgickom, Bieloruskom, Ceskou republikou, Kazachstanom, Luxemburskom, Madarskom, Slovinskom a?Tureckom. Krajiny s? viazan? kon?tituencnou dohodou z?roku 1994, ktor? okrem in?ho upravuje vn?torn? vztahy a?rozdelenie funkcn?ch miest v?r?mci kon?tituencie. Slovensk? republika m? na jej z?klade pridelen? jedno miesto poradcu v?konn?ho riaditela MMF. Dna 8. okt?bra 2003 bola podp?san? nov? kon?tituencn? dohoda s?platnostou na desat rokov. V?konn?m riaditelom tejto skupiny je Willy Kiekens (Belgicko). Podla celkovej v??ky clensk?ch kv?t jej patr? ?tvrt? miesto za USA, Japonskom a?Nemeckom. Clensk? kv?ta SR je 357,5 mil. SDR. Na z?klade jej v??ky pripad? SR v?MMF 3?825 hlasov, co predstavuje 0,18?% celkov?ho poctu hlasov. Zamenitelnost slovenskej koruny v?r?mci oper?ci? na be?nom ?cte platobnej bilancie podla cl?nku VIII Dohody o?MMF dosiahla Slovensk? republika dna 1.?okt?bra 1995. Najvy???m riadiacim org?nom MMF je zbor guvern?rov (Board of Governors). V s?casnosti patr? medzi hlavn? ciele MMF najm? podpora medzin?rodnej menovej spolupr?ce, dev?zovej stability, pomoc pri vytv?ran? mnohostrann?ch platobn?ch syst?mov, zni?ovanie nerovnov?hy v medzin?rodnej platobnej bilancii clenov MMF, ako aj expertn? a konzultacn? cinnost. ?loha Medzin?rodn?ho menov?ho fondu v?medzin?rodn?ch ekonomick?ch vztahoch: Medzin?rodn? menov? fond na rozdiel od Svetovej banky neposkytuje p??icky na financovanie r?znych rozvojov?ch projektov a?invest?ci?, ale len docasn? prostriedky na prekonanie probl?mov spojen?ch s?nerovnov?hou platobnej bilancie. Tieto probl?my s? casto v?sledkom r?znych deform?ci? v?ekonomickom syst?me ci u? ?trukt?rneho charakteru alebo chybnej makroekonomickej politiky. Preto sa pomoc poskytuje v?dy s?cielom odstr?nit pr?ciny ta?kost?, aby dan? krajina potrebovala financn? pomoc zo strany MMF iba docasne. Slovensk? republika a MMF: Dna 20. septembra 1990 prist?pila CSFR k?Dohode o?MMF a?t?m obnovila svoje clenstvo v?Brettton-Woodsk?ch in?tit?ciach. V s?vislosti s?rozdelen?m CSFR na Cesk? republiku a?Slovensk? republiku bolo od 1.?janu?ra 1993 zabezpecen? clenstvo v?MMF pre obidve krajiny. Slovensk? republika prevzala pr?va a?z?v?zky vypl?vaj?ce z?n?stupn?ctva v?plnom rozsahu. Slovensko patr? do belgickej skupiny clensk?ch ?t?tov MMF spolu s?Rak?skom, Belgickom, Bieloruskom, Ceskou republikou, Kazachstanom, Luxemburskom, Madarskom, Slovinskom a?Tureckom. Krajiny s? viazan? kon?tituencnou dohodou z?roku 1994, ktor? okrem in?ho upravuje vn?torn? vztahy a?rozdelenie funkcn?ch miest v?r?mci kon?tituencie. Slovensk? republika m? na jej z?klade pridelen? jedno miesto poradcu v?konn?ho riaditela MMF. Dna 8. okt?bra 2003 bola podp?san? nov? kon?tituencn? dohoda s?platnostou na desat rokov. V?konn?m riaditelom tejto skupiny je Willy Kiekens (Belgicko). Podla celkovej v??ky clensk?ch kv?t jej patr? ?tvrt? miesto za USA, Japonskom a?Nemeckom. Clensk? kv?ta SR je 357,5 mil. SDR. Na z?klade jej v??ky pripad? SR v?MMF 3?825 hlasov, co predstavuje 0,18?% celkov?ho poctu hlasov. Zamenitelnost slovenskej koruny v?r?mci oper?ci? na be?nom ?cte platobnej bilancie podla cl?nku VIII Dohody o?MMF dosiahla Slovensk? republika dna 1.?okt?bra 1995.

10. STREDOEUR?PSKE ZDRU?ENIE VOLN?HO OBCHODU CENTRAL EUROPIAN FREE TRADE AGREEMENT - CEFTA CEFTA ? medzin?rodn? ekonomick? organiz?cia, upravuje obchodn? vztahy medzi jednotliv?mi jej clenmi. Ustanoven? 21.12.1992 v Krakove, platnost od j?la 1994. Hlavn? org?ny ? Spolocn? v?bor CEFTA ? pozost?va z ministrov zodpovedn?ch za zahranicn? obchod kraj?n CEFTA. Ciel ? 1.Vytvorit oblast voln?ho obchodu, 2.Liberaliz?cia obchodu, 3.Odstr?nit prek?ky vz?jomn?ho obchodu, 4.Rozvoj obchodnej a hospod?rskej spolupr?ce medzi clenmi... Poslanie ? ?silie o integr?ciu do in?tit?ci? z?padnej Eur?py, pripojit sa k eur?pskym politick?m, ekonomick?m, bezpecnostn?m, pr?vnym syst?mom, upevnit demokraciu a slobodn? trh. ?loha ? podporit rozvoj vz?jomn?ch obchodn?ch vztahov, poskytn?t spravodliv? podmienky konkurencie pre obchod medzi krajinami a v priebehu prechodn?ho obdobia vytvorit z?nu voln?ho obchodu. Dlhodob? z?mer CEFTA ? liberaliz?cia obchodn?ch vztahov v regi?ne S a Jhv Eur?py bol zrealizovan?. Vz?jomn? obchodn? v?mena s priem. V?robkami sa od 1.1.2002 v celom rozsahu uskutocnuje na b?ze nulov?ch sadzieb. Val?ria Kalatov? Stredoeur?pske zdru?enie voln?ho obchodu alebo CEFTA (z angl. Central European Free Trade Agreement) je medzin?rodn? ekonomick? organiz?cia (dohoda), ktor? upravuje obchodn? vztahy medzi jednotliv?mi jej clenmi. Bola ustanoven? podp?san?m dohody 21. decembra 1992 v?Krakove a?do platnosti vst?pila v j?li 1994. Nasledovali dohody v Brne (11. 9. 1995) a v Blede (4. 7. 2003). T?to dohoda upravuje podmienky medzi z?castnen?mi krajinami t?kaj?ce sa v?vozu, dovozu a reciprocnej v?meny koncesi?. Hlavn? org?ny: 1. Spolocn? v?bor CEFTA - najvy???m org?nom CEFTA - v s?lade s Procedur?lnymi pravidlami Spolocn?ho v?boru sa Spolocn? v?bor sch?dza na svoje riadne zasadnutie ka?d? rok a je organizovan? v krajine, ktor? predsed? Spolocn?mu v?boru. Spolocn? v?bor pozost?va z ministrov zodpovedn?ch za zahranicn? obchod kraj?n CEFTA. 2. Predsedn?ctvo spolocn?ho v?boru CEFTA - najvy???m predstavitelom CEFTA Ciele organiz?cie: - vytvorit medzi clensk?mi ?t?tmi oblast voln?ho obchodu - liberaliz?cia obchodu - odstr?nit prek?ky vz?jomn?ho obchodu pomocou elimin?cie ciel napom?hat maxim?lnemu rozvoju transparentnej obchodnej a?hospod?rskej spolupr?ce medzi clenmi - v dlh?om casovom horizonte vytvorit vhodn? podmienky pre: - voln? pohyb kapit?lu a pr?ce - priamu spolupr?cu podnikov a priame zahranicn? invest?cie - zlep?enie dopravn?ho syst?mu a infra?trukt?ry - koordin?ciu n?rodn?ch energetick?ch a telekomunikacn?ch syst?movStredoeur?pske zdru?enie voln?ho obchodu alebo CEFTA (z angl. Central European Free Trade Agreement) je medzin?rodn? ekonomick? organiz?cia (dohoda), ktor? upravuje obchodn? vztahy medzi jednotliv?mi jej clenmi. Bola ustanoven? podp?san?m dohody 21. decembra 1992 v?Krakove a?do platnosti vst?pila v j?li 1994. Nasledovali dohody v Brne (11. 9. 1995) a v Blede (4. 7. 2003). T?to dohoda upravuje podmienky medzi z?castnen?mi krajinami t?kaj?ce sa v?vozu, dovozu a reciprocnej v?meny koncesi?. Hlavn? org?ny: 1. Spolocn? v?bor CEFTA - najvy???m org?nom CEFTA - v s?lade s Procedur?lnymi pravidlami Spolocn?ho v?boru sa Spolocn? v?bor sch?dza na svoje riadne zasadnutie ka?d? rok a je organizovan? v krajine, ktor? predsed? Spolocn?mu v?boru. Spolocn? v?bor pozost?va z ministrov zodpovedn?ch za zahranicn? obchod kraj?n CEFTA. 2. Predsedn?ctvo spolocn?ho v?boru CEFTA - najvy???m predstavitelom CEFTA Ciele organiz?cie: - vytvorit medzi clensk?mi ?t?tmi oblast voln?ho obchodu - liberaliz?cia obchodu - odstr?nit prek?ky vz?jomn?ho obchodu pomocou elimin?cie ciel napom?hat maxim?lnemu rozvoju transparentnej obchodnej a?hospod?rskej spolupr?ce medzi clenmi - v dlh?om casovom horizonte vytvorit vhodn? podmienky pre: - voln? pohyb kapit?lu a pr?ce - priamu spolupr?cu podnikov a priame zahranicn? invest?cie - zlep?enie dopravn?ho syst?mu a infra?trukt?ry - koordin?ciu n?rodn?ch energetick?ch a telekomunikacn?ch syst?mov

11. SEVEROAMERICK? DOHODA O VOLNOM OBCHODE NORTH AMERICAN FREE TRADE AGREEMENT - NAFTA NAFTA ? severoamerick? dohoda o volnom obchode medzi USA, Kanadou a Mexikom. Dohoda podp?san? 17.12.1992, ?cinnost nadobudla 1.1.1994 Hlavn? org?n ? Komisia pre voln? obchod ? dohliada na implement?ciu a roz?irovanie dohody, zodpoved? za urovn?vanie obch. sporov. Poslanie ? 1.Obchod s tovarom, 2.Pravidl? o p?vode tovarov, 3.Invest?cie, 4.Obchod so slu?bami, 5.Ochrana du?evn?ho vlastn?ctva, 6.Rie?enie sporov. Ciele - odstr?nenie bari?r voln?ho obchodu, ulahcenie cezhranicn?ho pohybu tovarov medzi clensk?mi ?t?tmi, zv??enie investicn?ch pr?le?itost? na ?zem? clensk?ch ?t?tov, vytvorenie r?mca na dal?iu trilater?lnu, region?lnu a multilater?lnu spolupr?cu, ktor? prispeje k dal?iemu roz??reniu dohody. ?loha ? vytvorenie z?ny voln?ho obchodu, odstr?nenie prek?ok ? cl?, kv?ty a in? obmedzenia v obchode s tovarom. Zvl?tnosti ? okrem voln?ho obchodu predpoklad? aj voln? pohyb slu?ieb a kapit?lu, neobsahuje voln? pohyb pracovn?ch s?l je pova?ovan? za obmedzen? spolocn? trh. Jana Olej?rov? Hlavn?m org?nom, ktor? si NAFTA vytvorila, je Komisia pre voln? obchod, ktor? zahrna predstavitelov vl?d v?etk?ch z?castnen?ch kraj?n. Je ?stredn?m org?nom NAFTA, ale nie je org?nom v?pravom zmysle slova. Komisia sa sch?dza iba v pr?pade potreby, resp. na pravideln?ch v?rocn?ch zasadnutiach. Dohliada na implement?ciu a dal?ie roz?irovanie dohody, zodpovedn? aj za urovn?vanie obchodn?ch sporov, a dohliada na cinnost v?borov, pracovn?ch skup?n a dal??ch org?nov, ktor? si NAFTA m??e vytvorit. Hlavn? zvl?tnosti NAFTA-y: nezahrna trilater?lne pravidl? pre sektor polnohospod?rstva - namiesto toho boli dohodnut? popri CUFTA dve samostatn? bilater?lne dohody medzi USA a Mexikom. Na z?klade t?chto doh?d by sa mal vytvorit voln? obchod s polnohospod?rskymi produktmi v priebehu 15 rokov; okrem voln?ho tovaru dohoda predpoklad? aj voln? pohyb slu?ieb a kapit?lu, c?m sa odli?uje od klasickej dohody o volnom obchode, a ked?e neobsahuje voln? pohyb pracovn?ch s?l, je niekedy pova?ovan? za tzv. obmedzen? spolocn? trh.Hlavn?m org?nom, ktor? si NAFTA vytvorila, je Komisia pre voln? obchod, ktor? zahrna predstavitelov vl?d v?etk?ch z?castnen?ch kraj?n. Je ?stredn?m org?nom NAFTA, ale nie je org?nom v?pravom zmysle slova. Komisia sa sch?dza iba v pr?pade potreby, resp. na pravideln?ch v?rocn?ch zasadnutiach. Dohliada na implement?ciu a dal?ie roz?irovanie dohody, zodpovedn? aj za urovn?vanie obchodn?ch sporov, a dohliada na cinnost v?borov, pracovn?ch skup?n a dal??ch org?nov, ktor? si NAFTA m??e vytvorit. Hlavn? zvl?tnosti NAFTA-y: nezahrna trilater?lne pravidl? pre sektor polnohospod?rstva - namiesto toho boli dohodnut? popri CUFTA dve samostatn? bilater?lne dohody medzi USA a Mexikom. Na z?klade t?chto doh?d by sa mal vytvorit voln? obchod s polnohospod?rskymi produktmi v priebehu 15 rokov; okrem voln?ho tovaru dohoda predpoklad? aj voln? pohyb slu?ieb a kapit?lu, c?m sa odli?uje od klasickej dohody o volnom obchode, a ked?e neobsahuje voln? pohyb pracovn?ch s?l, je niekedy pova?ovan? za tzv. obmedzen? spolocn? trh.


Other Related Presentations

Copyright © 2014 SlideServe. All rights reserved | Powered By DigitalOfficePro