Globálne environmentálne problémy - PowerPoint PPT Presentation

glob lne environment lne probl my n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Globálne environmentálne problémy PowerPoint Presentation
Download Presentation
Globálne environmentálne problémy

play fullscreen
1 / 33
Globálne environmentálne problémy
210 Views
Download Presentation
xenos
Download Presentation

Globálne environmentálne problémy

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. Globálne environmentálne problémy Marta Nevřelová

  2. Viete.. .. aké sú najzávažnejšie environmentálne problémy vo svete? .. aké sú najzávažnejšie environmentálne problémy na Slovensku?

  3. Životné prostredie Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy. § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

  4. Prírodné zdroje .. .. sú prvky prírodného prostredia, ktoré ľudstvo využíva na uspokojenie svojich potrieb. .. sú abiotické, biotické, abioticko-biotické • nevyčerpateľné: slnečná energia, voda, ovzdušie • vyčerpateľné – obnoviteľné: pôda, krajina, recyklovateľné nerastné suroviny, biomasa • vyčerpateľné – neobnoviteľné:pôvodná krajina, genofond, nerecyklovateľné nerastné suroviny. Racionálne využívanie prírodných zdrojov je rozumné, hospodárne a účelné využívanie na základe trvalo – udržateľného rozvoja.

  5. Znečisťovanie ovzdušia Problémy: emisie, transmisie, imisie, ktoré spôsobujú • acidifikáciu prostredia (kyslý dážď) • smog • klimatické zmeny- skleníkový efekt • úbytok ozónovejvrstvy Čo sú emisie, transmisie, imisie? Emisie sú znečisťujúce látky, ktoré sa rôznymi technologickými procesmi dostávajú do ovzdušia. Transmisie sú látky pohybujúce sa v ovzduší, často meniace svoje vlastnosti. Imisie sú tie emisie a transmisie, ktoré dopadli na organické a anorganické povrchy zložiek krajiny.

  6. Zdroje znečisťovania ovzdušia a znečistujúce látky v ovzduší • Ovzdušie sa rozumie vonkajšie, okolité ovzdušie v troposfére okrem ovzdušia v pracovných priestoroch • Znečisťujúca látka je akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie • Úroveň znečistenia ovzdušia je daná koncentrácia jeho jednotlivých znečisťujúcich látok • Limitná hodnota (LH)znečistenia ovzdušia určuje prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia stanovenú s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie

  7. Zdroje znečisťovania ovzdušia Zdroje znečistenia sa delia na: • prirodzené (vulkanická činnosť, veterná erózia, požiare, rastlinné a živočíšne organizmy, organické odpady) • antropogénne (doprava, energetika, priemysel, komunálne zdroje, spaľovne...) Antropogénne zdroje znečistenia: • súhrn všetkých zariadení a činností ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie (ďalej len "stacionárny zdroj") • pohyblivé zariadenie so spaľovacím motorom, alebo iným hnacím motorom, ktoré znečisťuje ovzdušie (ďalej len "mobilný zdroj"). Stacionárne zdroje sa členia podľa miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia na: • veľký zdroj • stredný zdroj • malý zdroj

  8. Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia Limitnou hodnotou znečistenia ovzdušia sa rozumie úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. § 2 písm. e zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia Podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia je správcom centrálnej databázyNEIS(Národného emisného inventarizačného systému)SHMÚ, ktorý zabezpečuje spracovanie týchto údajov na národnej úrovni.

  9. Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší

  10. Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší –imisie Kvalita ovzdušia a jej limity: Od 1.1.2003 je v platnosti vyhláška MŽP SR č. 705/2002 Z.z. o kvalite ovzdušia, ktorou sa vykonáva zákon č. 478/2002Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v zneníneskorších predpisov (zákon o ovzduší). Táto vyhláška je plne harmonizovaná s právnymi predpismi EÚ v oblastihodnotenia a riadenia kvality ovzdušia. Sídelno-priemyselné aglomerácie a imisné typy: Sídelné regióny, kde sa nachádza špecifická skladba výrobných technológií, teda niekoľko zdrojov emisií, ktoré spolu s klimatickými prvkami tvoria v danej geografickej oblasti špecifickú imisnú klímu, tzv. imisný typ.

  11. Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší – imisie Sídelno-priemyselné aglomerácie a imisné typy: A – kyslý imisný typ (A1-s popolčekom, A2-s popolčekom a zlúčeninami F, CL, A3-s prachom z hutí, A4-s výrazným vplyvom organických látok): Žiar nad Hronom, Žilina, Poltár, Lednické Rovne, Istebné, Sereď, Krompachy, Slovenská Ľupča, Bukóza Vranov, Gumárne Púchov, Chemosvit Svit... B – zásaditý (alkalický) imisný typ (B1-magnezitový, B2-cementárenský, B3-dopravný): Jelšava, Lubeník, Hačava, Ťahanovce, Lovinobaňa, Ladce, vápenky v Tisovci, Žiranoch... C – čpavkový (amoniakálny) imisný typ: Chemko Strážske, Duslo Šaľa, veľkofarmy (ošípárne, hydinárne)

  12. Acidifikácia Acidifikácia je proces, pri ktorom sa zvyšuje kyslosť abiotických zložiek životného prostredia. Znečisťujúce látky,predovšetkým oxidy síry a dusíka vypúšťané do ovzdušia zo stacionárnych a mobilných zdrojov: • sú v atmosfére transformovanéna kyselinu sírovú a kyselinu dusičnú • spôsobujú kyslosť zrážok • následne okysľujú pôdu, vodu • vedú k zhoršeniu zdravotného stavuorganizmov • poškodzovaniu lesov • k narušeniu stavebno - technického stavu budov. Vplyvom kyslých zrážok sa z pôdyvylúhovávajú a strácajú niektoré výživné látky (vápnik, mangán, sodík, draslík) a korene rastlín v kyslom prostredí ľahšievstrebávajú toxické kovy. Závažným problémom je prekyslenie jazier a následný úhyn rýb (najmä lososov a pstruhov).

  13. Acidifikácia Prirodzená kyslosť zrážkovej vody:pH= 5,65. Atmosférické zrážky sapovažujú za kyslé • ak celkový náboj kyslých aniónov je väčší ako náboj katiónov,hodnota pH <5,65. Síranysa na kyslosti zrážkových vôd podieľajú asi 60 - 70 % a dusičnany 25 - 30 %. Acidifikácia povrchových vôd sa prejavuje zvyšovaním koncentrácie kyselinotvorných látok vo vodách. Acidifikácia povrchových vôd kolíše podľa sezóny, zvlášťv tečúcej vode. Voda povrchových tokov a jazier je najkyslejšia na jar. V súčasnosti vďaka právne stanoveným normám platným pre vypúšťané acidifikačné zmesi sa obsah síranov a dusičnanovv atmosfére a v zrážkach znížil a súčasne sa znížilo ohrozenie povrchových a podzemných vôd acidifikáciou.

  14. Acidifikácia Acidifikácia pôd: • na jednej strane je dôsledkom prirodzených procesov prebiehajúcich v terestriálnom ekosystéme, • nadruhej strane acidifikáciu výrazne ovplyvňujú antropogénne vplyvy, predovšetkým fyziologicky kyslo pôsobiace hnojivá akyslé atmosférické znečisťujúce látky (SOx, NOx). Tento proces sa výraznejšie neprejavuje v morfológii pôd, môže sa prejavovať v zmene niektorých chemickýchvlastností, ako je: • zníženie hodnoty pôdnej reakcie • zvýšenie hodnoty aktívneho hliníka • zmena katiónovejvýmennej kapacity. Informácie o stave a vývoji acidifikácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu poskytuje ČMS (čiastkový monitorovací systém) Pôda.

  15. Acidifikácia ŽenevskýDohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (r.1979,SR je jeho sukcesorom od mája 1993). Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry: Prijatý v Oslo v roku 1994. Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosťv auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu (vzhľadom k vzťažnému roku 1980) bolo zníženie emisií SO2o 60% (výsledok v r. 2000: o 85% menej ako v roku 1980) . Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu: Protokol bol prijatý v Göteborgu v roku 1999. Slovenská republika protokol podpísala v roku 1999. Záväzok SRje zredukovať emisie SO2 do 2010 o 80 %, emisie NO2 do 2010 o 42 %, emisie NH3 do 2010 o 37 % v porovnaní s rokom 1990.

  16. Príčiny a dôsledky klimatických zmien Prirodzený skleníkový efekt atmosféry udržuje teplotu vzduchu v prízemnej vrstve vyššiu o 33°C, ako by bola bez pôsobeniatohto efektu. Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O, freóny a iné) v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt,čo následne vyvoláva zmenu klímy. Na Slovensku bol za posledných 100 rokov zaznamenaný trend rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 °Ca pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok o 5,6 % v priemere. Na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) bol prijatý Rámcový dohovor o zmene klímy- základný medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy. Dohovor v Slovenskej republike vstúpil do platnosti23. novembra 1994. Na konferencii strán Rámcového dohovoru o zmene klímy v japonskomKjóte v decembri 1997 sa SR zaviazala znížiť produkciu skleníkových plynov do roku 2008 o 8 % oproti roku 1990.

  17. Príčiny a dôsledky klimatických zmien SOI vypracovala novú príručku o spotrebe palív a emisiách CO2 nových osobných automobilov. Príručka obsahuje aktuálny zoznam všetkých modelov automobilov dostupných v SR. Predajcovia áut sú povinní úplne a pravdivo informovať spotrebiteľa pred kúpou auta o spotrebe paliva a emisiách CO2.

  18. Následky skleníkového efektu

  19. Následky skleníkového efektu • bráni tepelnej výmene medzi povrchom Zemea kozmickým priestorom • zadržiava teplo atmosfére • zvýšenie globálnej teploty atmosféry • zmeny zrážkového režimu • roztápanie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu

  20. Úbytok ozónovej vrstvy Vo výške 15-50 km sa nachádza vrstva atmosféry so zvýšeným obsahom ozónu, jeho koncentrácia je najvyššia v rozpätí 20 až 25 km nad Zemou (ozónosféra – meria sa v DU - Dobson Unit, v SR sa meria na meracej stanici Poprad-Gánovce) Látky rozkladajúce ozón: Cl, ClO, BrO, NOx. Vplyvom týchto látok môže dôjsť k narušeniu rovnováhy medzi vznikom a rozkladom ozónu, narušenie rovnováhy vedie k zníženiu koncentrácie ozónu v stratosfére (tzv. ozónová diera) Vplyv na živé organizmy: Rakovina kože, DNA mutácie, oslabenie imunity, poškodenie zraku, tlmenie fotosyntézy (negatívny vplyv na poľnohospodársku produkciu)

  21. Úbytok ozónovej vrstvy 18. september 1979 21. september 1988 10.september 2000

  22. Úbytok ozónovej vrstvy • 1985 Viedenský dohovor (ČSFR pristúpenie v r. 1990, SR sukcesia v r. 1993) - Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy: krajiny sa zaviazali spolupracovať pri výmene informácií a podporovať výskum týkajúci sa ozónosféry • 1987 Montrealský protokol – určenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, stanovenie presného harmonogramu útlmu ich výroby a spotreby • 1990 Londýnsky protokol – zvýšenie ochranných opatrení vzhľadom na nepriaznivý vývoj (SR pristúpilo v r. 1994) • 1992 Kodaňský protokol – zákaz výroby a spotreby väčšiny látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (SR pristúpilo v r. 2000) • SR- plnenie protokolov na 100%

  23. Voda • Nedostatok zdrojov pitnej vody (dusičnany vo vode –redukcia na dusitany a ich vstrebávanie do krvi – nedostatočné okysličovanie) • Látky znečisťujúce vodu: dusík a fosfor (hnojivá– eutrofizácia) • Ropa a ropné látky (pri ťažbe, pri preprave a spracovávaní a spotrebe)–upchatie dýchacích otvorov, vtákom sa zlepí perie a utopia sa • Fenoly – prchavé aromatické látky (odpadové vody z rafinérií, spracovanie dreva, farbiarenstvo, výroba pesticídov) • Chlórované uhľovodíky – v pesticídoch • Detergenty a tenzidy (čistiace prostriedky, pracie prášky) • Ťažké kovy – Cd, Hg, As, Pb, Ni, Cr • Znečisťovanie podzemných vôd (z pôdy infiltráciou znečistených povrchových vôd)

  24. Voda MŽP SR: Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica (SVP) Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava - VV Hydroconsult š.p. Bratislava- HYCO Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava – VÚVH Zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách (vodný zákon) RSV – Rámcová smernica o vode: vodohospodárska politika EÚ, ktorá má cieľ chrániť fyzickú a biologickú integritu vodných systémov a znížiť tlak ľudskej populácie na vodné zdroje (dosiahnutie dobrého stavu pre všetky vody EÚ do roku 2015) Dohovor o ochrane a využívaní hraničných tokov a medzinárodných jazier (SR: 1999) Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja (SR:1998)

  25. Voda CHÚ v zmysle zákona o vodách: • chránené vodohospodárske oblasti (významná oblasť akumulácie vôd) • ochranné pásma vodárenských zdrojov (ochrana ich výdatnosti, kvality..) • citlivé oblasti (vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiadúcemu stavu kvality vôd) • zraniteľné oblasti (poľnohospodársky využívané územia, z ktorých zrážkové vody odtekajú do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50mg.l-1, alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť Monitorovací a informačný systém: ČMS – Voda: kvalita a kvantita povrchových a podzemných vôd, termálne a minerálne vody, závlahové vody a rekreačné vody www.shmu.sk/cms/voda

  26. Pôda „Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a vyžaduje si, aby členskéštáty vykonávali k tomu národnú a aj medzinárodne relevantnú politiku.“Stratégia ochrany pôdy: Európska ekonomická komisia, Brusel 16.4. 2002 • Mechanické poškodzovanie:výstavba obytných, priemyselných súborov, cestných komunikácií, zhutňovanie pôdy, erózia a odnos pôdy • Znečisťovanie: výluhy zo skládok, kontaminácia prostredníctvom znečistenej vody a vzduchu – okyseľovanie pôdy, čo zapríčiňuje pohyblivosť kadmia a hliníka a spôsobuje tým intoxikáciu do rastlín • nadmerné hnojenie spôsobuje tzv.fyziologické sucho: rastliny neprijímajú dostatok vody aj keď pôda je vlhká, ale je v nej vysoká koncentrácia minerálnych látok, ktoré vodu z rastlín odčerpávajú • Živočíšne veľkochovy: produkcia infekčného hnoja, trusu – zdroj patogénnych mikroorganizmov a baktérií

  27. Pôda VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy ČIASTKOVÝ MONITOROVACÍ SYSTÉM – PÔDA (ČMS-P): ·   základná sieť na poľnohospodárskych, lesných pôdach i pôdach nad hornou hranicou lesa (zahŕňa 318 monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych pôdach a pôdach nad hornou hranicou lesa – VÚPOP Bratislava a 112 monitorovacích lokalít na lesných pôdach – LVÚ Zvolen) – periodicita 5 rokov Sieťkľúčových monitorovacích lokalít (zahŕňa 21 monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych pôdach i na pôdach vyšších polôh – VÚPOP Bratislava) – periodicita každoročne Plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd (realizuje sa vo vybraných katastrálnych územiach – ÚKSUP Bratislava) – periodicita 5 rokov Bližšie: www.vupu.sk

  28. Ďakujem za pozornosť