1 / 11

Zákonník práce 2011

Zákonník práce 2011. Valné zhromaždenie SAF, 12. apríla 2011. Koncept odstránenia najväčších bariér tvorby pracovných miest. RNDr. Xaver Gubáš Hlavný poradca ministra Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Najväčšie bariéry. Nepružnosť. Náklady na pracovné miesto.

umika
Download Presentation

Zákonník práce 2011

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Zákonník práce 2011 Valné zhromaždenie SAF, 12. apríla 2011 Koncept odstránenia najväčších bariér tvorby pracovných miest. RNDr. Xaver Gubáš Hlavný poradca ministra Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

  2. Najväčšie bariéry Nepružnosť Náklady na pracovné miesto Pracovné miesto je spoločným záujmom vlády, zamestnávateľov a občanov (zamestnaných či nezamestnaných) Využívané pracovné miesto prináša kladnú pridanú hodnotu každému z týchto troch záujemcov Nevyužívané alebo neexistujúce pracovné miesto predstavuje náklady vlády a zhoršenie príjmu občana (nezamestnaného) Cena za riziko zrušenia pracovného miesta v súčasnosti klesne pod 10% až po 3 rokoch ! • ZP sa snaží všetkým účastníkom trhu práce určiť rovnaké pravidlá • Pružnosť umožňuje len jednosmerne – „výhodnejšie pre zamestnanca“ • Zamestnanec nesmie súhlasiť s odchýlením od ZP ani keby to bolo v jeho záujme !

  3. Systémové problémy pružnosti Asymetria vyjednávacích pozícií Riešenie – ochrana kolektívnym vyjednávaním Zamestnanci budú podporovaní dohodami so zástupcami zamestnancov (kolektívnym vyjednávaním), čím sa významne zlepší ich vyjednávacia pozícia. • Zamestnávateľ má významné výhody pri rokovaní so zamestnancom (mnohonásobné a opakované rokovania, právna podpora rozložená na opakujúce sa rokovania, rozloženie rizika chyby v prípade veľké počtu zamestnancov, obvyklá možnosť výberu z viacerých uchádzačov, ...) Zamestnanec podporovaný odbormi alebo zamestnaneckou radou. Zamestnanec Zamestnávateľ Zamestnávateľ

  4. Podstata konceptu vyjednávania so zástupcami zamestnancov • Zamestnávateľ rokuje s odbormi o možnosti uzavrieť kolektívnu zmluvu. Tá sa po uzavretí stáva „prameňom práva“ na úrovni podniku či odvetvia a môžu sa na ňu odvolávať pracovné zmluvy. • Ak v podniku neexistujú odbory môže zamestnávateľ rokovať so zamestnaneckou radou (príp. zamestnaneckým dôverníkom) a vytvoriť „Dohodu so zástupcami zamestnancov“. Táto dohoda však nie je priamo vymožiteľným právom jednej alebo druhej strany. Umožňuje aby pracovná zmluva s konkrétnym pracovníkom bola upravená odchylne od základného nastavenia Zákonníkom práce (napr. dlhšia skúšobná doba, ktorá je štandardne na úrovni 1 mesiac ). Neumožňuje však ľubovoľné nastavenie – každý inštitút Zákonníka práce bude mať vymedzené logické minimálne a maximálne hranice jeho nastavenia (napr. u skúšobnej doby to je od 0 do 6 (resp. 9) mesiacov). • V prípade súčasnej existencie odborov aj zamestnaneckej rady majú v súlade s medzinárodnými dohodami prednosť odbory. Ak však zlyhajú rokovania s odbormi, môže zamestnávateľ rokovať so zamestnaneckou radou.

  5. § 231 • (1) Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. • (2) V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania odchylne ako podľa odseku 1 na základe a v rozsahu podľa § 39 ods. 2, § 45 ods. 5 a 6, § 62 ods. 9, § 63 ods. 3, § 83a ods. 2, § 96 ods. 9 a 10, § 97 ods. 2 a 10 a § 141a. • (3) Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, ktoré sa dohodli na základe § 45 ods. 5, § 62 ods. 9 a § 83a ods. 2 zaväzujú zamestnanca len v prípade, ak sa dohodli v pracovnej zmluve. • (4) Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. • (5) Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva. • (6) Postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný predpis. • (7) V družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, kolektívnu zmluvu podľa odseku 1 nahrádza uznesenie členskej schôdze.

  6. § 231a Dohoda so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom • (1) Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník môže uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu ako je ich možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. • (2) Ak u zamestnávateľa pôsobí popri zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckom dôverníkovi aj odborová organizácia, zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom len ak v procese kolektívneho vyjednávania využil všetky prostriedky na uzatvorenie kolektívnej zmluvy a kolektívna zmluva nebola uzatvorená;. to platí aj ak zamestnávateľa zaväzuje kolektívna zmluva. • (3) Nároky, ktoré by vznikli z dohody so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú len v rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ nemôže pri návrhu pracovnej zmluvy alebo jej zmeny zamestnancovi ponúknuť menej výhodné podmienky, aké sa dohodli v dohode so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. • (4) Na postup pri uzatváraní dohody so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúce postup pri uzatváraní kolektívnej zmluvy.

  7. Príklady rozdielov súčasného a novelizovaného Zákonníka práce § 45 Skúšobná doba (1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu. (2) Skúšobná doba môže byť najviac jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Skúšobná doba zamestnanca, ktorého základná zložka mzdy dohodnutá v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je vyššia ako 1,7 násobok minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom na rok, v ktorom začala skúšobná doba plynúť, môže byť najviac tri mesiace. (4) Skúšobná doba vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca je najviac šesť mesiacov. (5) V kolektívnej zmluve možno odchylne od odsekov 1 až 4 ustanoviť maximálnu dĺžku skúšobnej doby, ktorú je možné dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve, najviac však šesť mesiacov a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca najviac deväť mesiacov. (6) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. V kolektívnej zmluve možno odchylne od prvej vety dohodnúť, že skúšobná doba sa nepredlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, a ďalšie objektívne dôvody o ktoré sa predlžuje skúšobná doba vrátane času prekážok v práci na strane zamestnávateľa.“. • (1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. • (2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. • (3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. • (4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

  8. Výpovedná doba a odstupné (2) Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, c) štyri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej desať rokov a menej ako 20 rokov, d) päť mesiacov, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 20 rokov. • Od 3 mesiacov do 5 rokov je výpovedná doba 2 mesiace výpovedná doba + 2 mesiace odstupné • Od 5 rokov je výpovedná doba 3 mesiace výpovedná doba + 3 mesiace odstupné

  9. Zmena v nákladoch na pracovné miesto.

  10. Systémové dôvody na odstupňovanie výpovednej doby • Zatiaľ nemáme verejné zdroje schopné poskytnúť dlhodobejší a zásluhový mechanizmus príspevkov v nezamestnanosti • Skúsenosti z hľadania nového pracovného miesta pre nezamestnaného ukazujú, že tí, ktorí sú dlhšiu dobu u jedného zamestnávateľa potrebujú dlhší čas na nájdenie nového • V prípade problémov s prepúšťaním budú zamestnávatelia motivovaní udržať si dlhodobých a (z pohľadu rizika nezamestnanosti) menej prispôsobivých pracovníkov firmy • Novovznikajúce pracovné miesta budú menej nákladné v prípade, že podnikateľský zámer zlyhá, čo vyvolá zníženie motivácie na riešenie takýchto pracovných činností prostredníctvom neštandardných (až nelegálnych) zmlúv či dohôd.

  11. Ďakujem za pozornosť!

More Related