1 / 31

Kurikulum - z lat. currere = bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cieľu

Plánovanie vo vyučovaní. Plánovanie pre školu. Kurikulum, formy kurikula, tvorba kurikula školy. Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľom. Dlhodobá a krátkodobá príprava na vyučovaciu jednotku. Kurikulum - z lat. currere = bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cieľu.

tanek-vega
Download Presentation

Kurikulum - z lat. currere = bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cieľu

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Plánovanie vo vyučovaní. Plánovanie pre školu. Kurikulum, formy kurikula, tvorba kurikula školy. Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľom. Dlhodobá a krátkodobá príprava na vyučovaciu jednotku. Kurikulum - z lat. currere = bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cieľu

  2. Kurikulum: - je vymedzené otázkami • Prečo – zmysel, hodnoty, funkcie a ciele vzdelávania; • Koho – ktorú časť populácie; • V čom – s akým obsahom (učivo); • Ako – pomocou akých vyučovacích stratégií;

  3. Kedy – v ktorých časových obdobiach života, v akých časových úsekoch a s akými časovými dotáciami; • Za akých podmienok – v akom prostredí (legislatívny rámec, riadenie, finacovanie vzdelávania a pod.); • S akým efektom – očakávané výsledky a efekty vzdelávania a ako sa budú kontrolovať a hodnotiť; • v z d e l á v a ť ?

  4. Kurikulum možno definovať ako obsah všetkej skúsenosti, ktorú žiaci získavajú v škole a v činnostiach, ktoré sa k škole vzťahujú, ale aj jej plánovanie a hodnotenie.

  5. Obsah vzdelávania (kurikulum) má niekoľko foriem svojej existencie: • Koncepčná forma – koncepcie, vízie, plány toho, čo má byť v školách obsahom vzdelávania. Produktom sú dokumenty školskej politiky, národných priorít vzdelávania. • Projektová forma – konkrétne plánované projekty obsahu vzdelávania. Produktom sú vzdelávacie projekty, učebné plány a osnovy, štandardy vzdelávania a pod.

  6. Realizačná forma – obsah vzdelávania prezentovaný subjektami edukácie. Produktom sú konkrétne akty prezentácie učiva realizované učiteľom či výučbovými médiami. • Rezultátová forma – obsah vzdelávania percipovaný subjektami edukácie. Produktom sú vzdelávacie výsledky (osvojené učivo). • Efektová forma – obsah vzdelávania fungujúci na strane subjektov edukácie. Produkty – efekty obsahu vzdelávania v profesnej kariére, v politických a iných postojoch edukandov a pod.

  7. Formálne kurikulum – komplexný projekt cieľov, obsahov, prostriedkov a organizácie vzdelávania, realizácia projektovaného kurikula vo vzdelávacom procese (vo výučbe) a spôsob kontroly a hodnotenia výsledkov vzdelávacieho procesu (výučby). • Neformálne kurikulum – zahŕňa aktivity a skúsenosti vzťahujúce sa k škole (mimotriedne, mimoškolské aktivity organizované školou, napr. exkurzie, výlety, súťaže, záujmové činnosti) i domáce štúdium, úlohy a prípravu žiaka na vyučovanie.

  8. Skryté kurikulum – postihuje ďalšie súvislosti života školy, ktoré nie sú zvyčajne explicitne vyjadrené v programoch a sú obtiažne postihnuteľné: étos a klíma školy, vzdelávacie hodnoty, vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, vzťahy medzi školou a rodičmi i ďalšími zdrojmi vzdelávania, spôsoby diferenciácie žiakov, pravidlá správania sa v triede, sociálna štruktúra triedy, charakter školského prostredia a pod. • Metakurikulum – spojenie dvoch typov kurikula; kurikula určitého predmetu s kurikulom typu učiť, ako sa učiť.

  9. Obsah vzdelávania • Poznatky plánované pre školskú výučbu, ale aj zručnosti, postoje, hodnoty, záujmy; • Formy a prostriedky výučby, plánované ciele a štandardy vzdelávania a pod. - to, čo je obsahom vzdelávania v školách je vymedzované zvyčajne v kurikulárnych dokumentoch

  10. Kurikulárne dokumenty Vzdelávací štandard = znamená normu, žiaduci stupeň, stupeň dokonalosti či akceptovaný a odsúhlasený model (vzor, norma, miera) s ktorou sú reálne objekty a procesy rovnakého druhu porovnávané alebo merané. • Obsahový štandard – mal by obsahovať kmeňové učivo a v jeho rámci by malo byť zdôraznené základné učivo. • Výkonový štandard – mal by obsahovať špecifické – konkrétne ciele vyučovacieho procesu. Nazýva sa aj cieľový štandard.

  11. Učebný plán – školský dokument, ktorý obsahuje zoznam predmetov v jednotlivých ročníkoch s vymedzením počtu týždenných hodín pre daný predmet. • Učebné osnovy – obsahujú rozpracovanie učiva jednotlivých predmetov v príslušných ročníkoch. Obsah každého predmetu je rozpracovaný na tematické celky a časti. Učebné osnovy informujú o cieli predmetu, obsahu a rozsahu poznatkov, zručností a návykov, ktoré si majú žiaci osvojiť. Orientačne sa uvádza aj počet hodín pre jednotlivé tematické celky. Učebné osnovy môžu byť osnované: lineárne (postupne) – k učivu, ktoré už bolo vo vyučovacom predmete prebrané, sa viac nevraciame, pretože nie je nutné pre pochopenie ďalšieho učiva; špirálovito – učivo sa zopakuje a zároveň kvantitatívne aj kvalitatívne rozšíri (preberie na vyššom stupni).

  12. Časovo-tematické plány - sú zväčša výsledkom tvorivej práce učiteľa. Stanoví si tematické celky i počty hodín, ktoré im venuje. Formuluje hlavné výučbové ciele, prípadne aj prostriedky na ich dosiahnutie. Učebnica je jednou z foriem školských kníh, ktoré podľa funkcie delíme na: vlastné učebnice (obsahujú učivo, poučky, pravidlá, úlohy); cvičebnice (prevládajú v nich úlohy a cvičenia); čítanky; osobitné druhy školských kníh (slovníky, atlasy, encyklopédie, zbierky úloh). • funkcie: vzdelávacia; motivačná; komunikačná; regulačná; aplikačná (vedie k využitiu poznatkov v praxi); integračná (vedie ku komplexnému poznávaniu vecí a javov); inovačná (poskytuje najnovšie poznatky vedy a techniky); kontrolná a usmerňujúca (poskytuje spätnú väzbu, kontrolné otázky na sebakontrolu).

  13. Tvorba kurikula • participačná kurikulárna politika, tzv. dvojúrovňový systém kurikula → škola si dotvára svoje kurikulum sama, vychádzajúc zo zmapovania regionálnych podmienok, potrieb klientov, vlastných silných a slabých stránok, možností a rizík

  14. Etapy tvorby kurikula školy • Diagnóza potrieb. • Formulácia cieľov (profil absolventa). • Návrh učebného plánu. • Vypracovanie učebných osnov (tvorba kurikula predmetu). • Procesuálna stránka. • Experimentálne overenie kurikula. • Permanentná úprava kurikula na základe zmenených podmienok.

  15. Štruktúra školského vzdelávacieho programu • Úvodné identifikačné údaje – poskytujú informácie o názve vzdelávacieho programu, konkrétny názov študijného/učebného odboru, jeho relevantný číselný kód a názov, názov a adresa školy. • Profil absolventa – obsahuje:pracovné uplatnenie absolventov, príklady pracovných pozícií, výsledky vzdelávania, kompetencie absolventa (kľúčové, všeobecné a odborné).

  16. Charakteristika školského vzdelávacieho programu – poskytuje základné informácie o školskom vzdelávacom programe. Popisuje cieľ a zámer vzdelávania, charakter pedagogickej koncepcie, ktorú si škola vypracovala a obhájila, vnútorný popis štruktúry obsahu výučby, ktorá sa odvodzuje od vzdelávacích oblastí a premieta sa do konkrétnych učebných predmetov, metodických prístupov a postupov uplatňovaných pri vyučovaní a hodnotení, spôsob rozvoja kľúčových kompetencií, začleňovanie účelového učiva a ďalších informácií do vzdelávacieho procesu z hľadiska realizácie a splnenia vytýčených cieľov a zámerov.

  17. Učebný plán – je obsahovým a časovým rozpisom jednotlivých zložiek vzdelávania. • Učebné osnovy/moduly – uvádzajú výsledky vzdelávania vo vzťahu k obsahu výučby v jednotlivých vyučovacích predmetov. Vyjadrujú formy, spôsob a obsah činností, ktoré si má žiak v súvislosti s daným odborom osvojiť. Súčasťou učebných osnov/modulov je aj časová dotácia vymedzená na daný predmet/modul, cieľ výučby, funkcia predmetu/modulu, špecifické postupy, formy a organizácia výučby, medzipredmetové vzťahy a učebné zdroje.

  18. Učebné zdroje – predstavujú zdroj informácií a vytvárania zručností a návykov žiakov, cestu ich motivácie, upevňovania a kontroly nadobudnutých vedomostí, zručností a postojov. Majú funkciu motivačnú, spätnoväzobnú, informačnú, precvičovaciu, aplikačnú a kontrolnú. • Základné podmienky na realizáciu vzdelávacieho programu - Okrem základných materiálnych, personálnych, organizačných podmienok, podmienok bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci a vzdelávaní, zdravotných požiadaviek, je ich súčasťou aj prehľad základného vybavenia na odborný výcvik.

  19. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. • Hodnotenie vzdelávacích výstupov – podrobný popis hodnotenia jednotlivých vzdelávacích výstupov (priebežné, sumatívne).

  20. Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľom Príprava učiteľa na výchovno-vzdelávací proces: • dlhodobá: tvorba (úprava) kurikula predmetu, tvorba časovo-tematického plánu; • krátkodobá príprava: - príprava na konkrétnu vyučovaciu jednotku.

  21. Učivo - to, čo sa žiak má a čo je potrebné ho v škole naučiť. Učivo je istá sústava poznatkov a činností, ktoré si má žiak osvojiť v priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu a učenia sa a ktoré sa majú prejaviť v jeho vedomostiach, zručnostiach, návykoch. Základné prvky učiva: • poznatky o prírode, spoločnosti, technike, človeku a o spôsoboch činnosti. Ich osvojením človek nadobúda vedomosti. • skúsenosti z realizácie už známych spôsobov činnosti intelektuálneho alebo praktického charakteru; v pedagogike tieto skúsenosti nazývame zručnosti a návyky. • skúsenosti z tvorivej činnosti. • emocionálno-citové skúsenosti.

  22. Kmeňové učivo vyjadruje obsahové jadro určitého stupňa vzdelávania, jeho podstatné prvky, ktoré sú predmetom vzdelávania všetkých žiakov absolvujúcich daný stupeň školy. Zahŕňa kľúčové okruhy poznatkov, činností i emocionálno-citových skúseností. V rámci kmeňového učiva sa zdôrazňuje tzv.: - Základné učivo vytvárajú tie prvky učiva, ktoré podmieňujú osvojenie si ďalšieho učiva a ktoré musí povinne si osvojiť aspoň na minimálnej požadovanej úrovni každý žiak. - Rozširujúce učivoslúži na prehĺbenie základného učiva a jeho rozšírenie o ďalšie prvky. Fakultatívne učivo (ktoré ale nie je záväzné pre ostatné školy tohto typu).

  23. Práca učiteľa s učivom: • tvorba kurikula predmetu • Tvorba časovo-tematických plánov; • Tvorba kurikula vyučovacej jednotky Dôležitá súčasť – didaktická analýza učiva

  24. Príprava na vyučovaciu jednotku • premyslený postup realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu na príslušnej vyučovacej hodine • Rozlišujeme tri typy príprav: • typ - blesková príprava – odpovedá na otázky: Čo? A Ako? • typ – odpovedá na otázky: Čo už bolo?, Čo chcem dosiahnuť?, Ako a čím to dosiahnuť? Aké bude mať táto hodina pokračovanie?

  25. 3. typ (najnáročnejší) – odpovedá na nasledovné otázky: Prečo budem vyučovať? (ciele) Čo budem vyučovať? (učivo) Ako získam žiakov pre učenie, ako udržím ich pozornosť, aktivitu? (motivácia) Ako budem vyučovať? (metódy, formy) Pomocou čoho budem vyučovať? (učebné pomôcky y didaktická technika) Ako zistím, či vyučujem tak, ako som si naplánoval? (spätná väzba)

  26. Didaktická analýza učiva Skladá sa z troch typov analýz: • Pojmová analýza: • vytvorenie logickej pojmovej štruktúry v danom učive; • predpokladá dobrú orientáciu v základnom učive; • výsledkom môže byť pojmová mapa, vymedzenie kľúčových pojmov a vzťahov medzi nimi.

  27. 2. Operačná analýza: • analýza činností a operácií, ktoré musia učiteľ a žiaci s učivom uskutočniť, aby si ho žiaci osvojili, alebo aby sa dosiahol cieľ výučby • výsledkom je formulovanie špecifických merateľných cieľov vyučovacej jednotky a učebných úloh.

  28. 3. Medzipredmetová analýza: • zistenie a vymedzenie prirodzených nadväzností učiva ako celku; • Rozbor časovej i obsahovej nadväznosti učiva v rámci učebného plánu i učebných osnov tak v ročníku (horizontálne), ako aj v priebehu celého štúdia (vertikálne)

  29. Kroky: • ujasniť si tému ako súčasť tematického celku (časovú dotáciu a obsahovú súvislosť); • formulácia cieľa vyučovacej jednotky; • pedagogická, resp. didaktická diagnóza triedy; • uskutočniť pojmovú analýzu – pojmová mapa; • uskutočniť operačnú analýzu – formulovanie špecifických cieľov vyučovania a učebných úloh; • uskutočňiť medzipredmetovú analýzu; • výber metód, foriem, prostriedkov; • zvážiť výchovné využitie učiva.

  30. Ročník: Dátum: Tematický celok, téma: Kľúčové slová: Ciele: Medzipredmetové vzťahy: ---------------------------------------------------------------- • Obsah učiva • Pomôcky • Metodický postup:

  31. 3. Metodický postup: Čas: • Motivácia • Expozícia • Fixácia • Kontrola a hodnotenie

More Related