peniaze v trhovej ekonomike n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Peniaze v trhovej ekonomike PowerPoint Presentation
Download Presentation
Peniaze v trhovej ekonomike

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 15

Peniaze v trhovej ekonomike - PowerPoint PPT Presentation


  • 103 Views
  • Uploaded on

Peniaze v trhovej ekonomike. Vznik, formy a funkcia peňazí v trhovej ekonomike, hodnota peňazí, peňažné agregáty, súčasné formy peňazí – kovové, papierové, bankové peniaze, skoro peniaze. Vznik a vývoj peňazí. Vznik a podstata peňazí

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Peniaze v trhovej ekonomike' - simone


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
peniaze v trhovej ekonomike

Peniaze v trhovej ekonomike

Vznik, formy a funkcia peňazí v trhovej ekonomike, hodnota peňazí, peňažné agregáty, súčasné formy peňazí – kovové, papierové, bankové peniaze, skoro peniaze.

vznik a v voj pe az
Vznik a vývoj peňazí

Vznik a podstata peňazí

Deľba práce si vyžadovala výmenu tovarov. Spočiatku sa jeden tovar vymieňal za iný. Vznikala tak naturálna výmena - barter.

Neskôr sa vyčleňovali špecifické druhy tovarov, ktoré sa stal najvhodnejším platobným prostriedkom. Vznikli prvé formy peňazí s tovarovým charakterom - tovarové peniaze (napr. kožušiny, dobytok, soľ). Slovania používali plátno, od čoho sa odvodilo aj slovo platiť. Rimania používali dobytok, v Ázii čaj.

Mali však určité nevýhody, preto ich nahradili drahé kovy – meď, zlato a striebro.

výhody: uchovávajú hodnotu, dajú sa ľahko zlievať a deliť, sú ľahko prenosné, sú vzácne – malé množstvo predstavuje veľkú hodnotu, vzácnosť je relatívne stála, pravdepodobnosť objavenia nových významných nálezísk je relatívne nízka

vznik a v voj pe az1
Vznik a vývoj peňazí

Najskôr sa používali ich úlomky a zliatky bez označenia, neskôr boli vyrazené v podobe mince – zlaté a strieborné mince (monometalizmus a bimetalizmus)

V súčasnosti existujú ako všeobecný prostriedok výmeny papierové peniaze(štátovky, bankovky)

plastové peniaze – platobné, kreditné karty

Peniaze zjednodušujú výmenu tovarov. V trhovej ekonomike majú kľúčovú úlohu - prispievajú k efektívnemu fungovaniu trhu.

.

vznik a v voj pe az2
Vznik a vývoj peňazí

Vznik peňazí má 2 príčiny - rozvoj deľby práce a rozvoj tovarovej výroby a výmeny.

Výmena tovarov = naturálna výmena – je ťažkopádna, potláča špecializáciu ľudí

Peňažná výmena – je neporovnateľne ľahšia a pružnejšia ako naturálna výmena

Peniaze uľahčujú výmenu a tým umožňujú ľuďom, aby sa špecializovali.

Peniaze vznikli spontánne.

Ľudia pri výmennom obchode prišli na to, že sú určité veci, ktoré pri obchodovaní každý rád prijíma (drahé kovy – striebro a zlato)

Keď sa ľudia špecializujú, stávajú sa závislými na výmennom obchode a potrebujú istotu, že budú môcť kedykoľvek kupovať iné tovary a služby (ktoré sami nevyrábajú).

napr. Ostrov kamenných peňazí

vznik a v voj pe az3
Vznik a vývoj peňazí

Deľba práce - proces osamostatnenia rôznych druhov prác v spoločnosti

Podstata - špecializácia na čiastkové pracovné operácie.

Pozitívne stránky - rast produktivity práce.

Negatívne stránky - monotónnosť.

Deľba práce je spôsobená rozdielmi v zručnostiach a zdrojoch (individuálnych schopnostiach). Je podmienená aj klimatickými podmienkami - jednotlivé oblasti resp. štáty sa špecializujú na výrobky, pre ktoré majú najlepšie podmienky (teória komparatívnych výhod).

V súčasnosti má deľba práce medzinárodný charakter.

vznik a v voj pe az4
Vznik a vývoj peňazí

Za peniaze teda považujeme všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo.

Špecifickou vlastnosťou peňazí je likvidita - schopnosť vymieňať sa za akýkoľvek iný tovar.

Likvidita - platobná schopnosť; solventnosť (u firiem a bánk). Opak likvidity - insolventnosť.

Likvidita je vlastne odpoveď na otázku "Máme čím zaplatiť?"

Peniaze majú najvyššiu likviditu. Tá je meraná časom, rýchlosťou úhrady záväzkov, stupňom istoty a ľahkosti jej uskutočňovania.

funkcie pe az
Funkcie peňazí
  • prostriedok výmeny - obeživo (kúpa, predaj tovarov a služieb). Hotovostné peniaze, depozitné peniaze. Čím je peňažný systém rozvinutejší, tým je väčšia časť výmeny tovarov uskutočňovaná bezhotovostne. Pomocou peňazí môžeme vyjadriť hodnotu ktoréhokoľvek iného tovaru.
  • miera hodnoty - zúčtovacia jednotka – pomocou peňazí môžeme vyjadriť hodnotu ktoréhokoľvek iného tovaru. Cez peniaze sa vyjadruje cena tovarov, pohľadávky a záväzky subjektov, zisk, aj výška mzdy.
  • uchovávateľ (nositeľ) hodnôt – peniaze uchovávajú hodnotu v čase medzi predajom toho, čo ľudia vlastnia a kúpou toho, čo budú potrebovať v budúcnosti. Peniaze možno hromadiť ako formu majetku. Túto funkciu peniaze plnia len vtedy, ak je ich hodnota stabilná.
  • .
formy a funkcie pe az
Formy a funkcie peňazí

Motívy hromadenia peňazí

transakčný - domácnosti a podniky chcú uskutočňovať transakcie (nákup tovarov a služieb),

majetkový (špekulačný) - ľudia sa rozhodujú v akej forme budú držať peniaze (hotovostné, nákup nehnuteľností, cenných papierov).

Formy peňazí

drobné kovové mince

papierové peniaze (bankovky)

Drobné kovové mince a bankovky spolu tvoria obeživo alebo hotovostné peniaze.

bankové (depozitné, bezhotovostné) peniaze - účty v bankách bez výpovednej lehoty, ktorými môžeme okamžite platiť.

kvázi peniaze ("skoro" peniaze) - vklady s výpovednými lehotami (terminované depozity), depozitné certifikáty, štátne obligácie. S kvázi peniazmi nemožno vykonávať bežné peňažné operácie.

Jednotlivé formy peňazí sa odlišujú mierou likvidity.

formy a funkcie pe az1
Formy a funkcie peňazí

Peňažné agregáty

Rôzne formy peňazí majú aj rôznu likviditu, vznikajú tak peňažné agregáty.

M1 - najdôležitejší peňažný agregát. Agregát M1 tvoria peniaze v užšom slova zmysle.

Patria sem transakčné peniaze (takmer všetky transakcie obyvateľstva), obeživo, neterminované vklady, bankové depozity na požiadanie (šekové účty, cestovné šeky).

Všetky tieto peniaze sú v každom okamihu použiteľné na platby.

formy a funkcie pe az2
Formy a funkcie peňazí

Peňažné agregáty

.

M2 - predstavuje peniaze v širšom zmysle slova. Zahŕňa sa sem peňažný agregát M1, terminované vklady, vkladové certifikáty, štátne obligácie, stavebné sporenie. Tieto nemožno použiť okamžite na platby. V prípade potreby ich možno za určitý čas zameniť za hotovosť.

Národná banka Slovenska pracuje s peňažnými agregátmi M1 a M2.

M3 - predstavuje ešte menej likvidné aktíva ako M2. Patria sem investičné fondy, špecializované formy sporenia, trhy cenných papierov a krátkodobé eurodolárové vklady v zahraničí.

Peniaze plnia svoje funkcie len vtedy, keď majú hodnotu a keď slúžia pravidelne na nákup tovarov a služieb.

hodnota pe az
Hodnota peňazí
  • Hodnota (kúpna sila) peňazí zodpovedá množstvu tovarov a služieb, ktoré si možno kúpiť za peňažnú jednotku. Cieľom ekonomiky je stála hodnota peňazí.
  • Ak je stabilná cenová hladina, nastáva ekonomická rovnováha. Dôsledkom ekonomickej nerovnováhy je inflácia (objem peňazí je väčší ako objem vyrobených tovarov a služieb) alebo deflácia (objem peňazí je menší ako objem tovarov a služieb).
  • Podmienky stability:
  • - objem peňazí v obehu zodpovedá HDP,
  • rýchlosť obehu peňazí je konštantná,
  • Rýchlosť obehu peňazí ukazuje:
  • koľko aktov kúpy a predaja sprostredkuje peňažná jednotka za rok,
  • frekvenciu, akou peňažná jednotka mení majiteľa v priebehu roka.
  • existujúce peňažné prostriedky nesmú unikať mimo obeh (peniaze nesmú byť uložené v pančuche), inakšie klesá účinné množstvo peňazí a tým aj rýchlosť peňazí v obehu.
  • .
kvantitat vna te ria pe az
Kvantitatívna teória peňazí

Táto teória je najznámejšia teória o vplyve peňazí v ekonomickom systéme. Vznikla v 16. storočí ako dôsledok cenovej revolúcie zapríčinenej zámorskými objavmi, zvýšením ceny tovarov a poklesom ceny drahých kovov.

Čím je viac peňazí v obehu, tým sú ceny vyššie (to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí).

Rovnica výmeny

M . V = P . Q

M - celkové množstvo peňazí v obehu

V - rýchlosť obehu peňazí

P - cena (priemerná úroveň cien)

Q - hrubý domáci produkt (reálny)

,

Z tejto rovnice sa dá vyjadriť množstvo peňazí v obehu alebo úroveň cenovej hladiny:

Z kvantitatívnej teórie peňazí vychádza teória monetarizmu.

slide13

MonetArISTICKÁ teória

Predstaviteľom je MiltonFriedman.

Peniaze zohrávajú aktívnu, ba až rozhodujúcu úlohu. Celkový dopyt po peniazoch je stabilný, závisí od reálneho bohatstva štátu (peniaze, obligácie, akcie, fyzický kapitál, ľudský kapitál) a očakávaných výnosov z bohatstva štátu. Ak sa dopyt zvyšuje alebo znižuje, ponuka peňazí sa mu prispôsobuje.

Na dopyt po peniazoch reaguje emisná banka. Štát však prírastok peňazí v obehu reguluje, dodržiava "peňažné pravidlo".

Peňažné pravidlo:

Množstvo peňazí v obehu má rásť takým tempom, akým rastie HDP v danom období. Vtedy nemôžu nadmerným alebo nedostatočným množstvom vyvolávať poruchy.

Hlavným zdrojom porúch sú podľa monetaristickej teórie vonkajšie vplyvy - zásahy štátu.

keynesovsk te ria pe az
Keynesovská teória peňazí

Podľa nej je význam peňazí v ekonomike pomerne malý.

Peniaze neovplyvňujú úroveň cien (rozdiel oproti kvantitatívnej teórii). Zmena množstva peňazí sa prejaví neskôr v úrovni celkovej výroby a zamestnanosti. Rozhodujúcim činiteľom je fiškálna politika.

Teória preferencie likvidity (vznik v 30. rokoch 20. storočia) vzniká protipól kvantitatívnej teórie peňazí.

Snaží sa nájsť odpoveď na tieto otázky "Prečo ľudia držia peniaze v hotovosti?", "Prečo existuje dopyt po peniazoch?"

Odpoveď sa snaží nájsť v troch motívoch:

slide15

Odpoveď sa snaží nájsť v troch motívoch:

motív obehu (transakčný) - domácnosti a firmy sa snažia riešiť problém časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami. Preto si vytvárajú hotovostné peňažné zásoby. Veľkosť dopytu po peniazoch závisí od dĺžky časového intervalu a výšky dôchodkov.

motív opatrnosti - domácnosti a firmy sa snaží vyhnúť nebezpečenstvu insolventnosti (napr. v nepredvídaných udalostiach), preto si vytvárajú zásoby. Čím je dôchodok vyšší, tým je vyššia aj poistná zásoba.

špekulačný motív - subjekty sa usilujú udržať peniaze v likvidnej podobe, aby s nimi špekulovali a dosiahli zisk. Najčastejšie špekulujú s cennými papiermi na burze. Pri poklese úrokovej miery nakupujú cenné papiere v najnižšom kurze.