1 / 27

Vymedzenie verejného sektora prostredníctvom funkcií štátu v ekonomike

Vymedzenie verejného sektora prostredníctvom funkcií štátu v ekonomike. Verejný sektor 3. Príklad Robinsona a Piatka. Spoločnosť - Robinson + Piatok Spotrebúvajú len jeden statok – pomaranče Majú 10 pomarančov Ako ich rozdeliť, tak aby spoločnosť dosahovala max. užitočnosť?.

stu
Download Presentation

Vymedzenie verejného sektora prostredníctvom funkcií štátu v ekonomike

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vymedzenie verejného sektora prostredníctvom funkcií štátu v ekonomike Verejný sektor 3.

  2. Príklad Robinsona a Piatka • Spoločnosť - Robinson + Piatok • Spotrebúvajú len jeden statok – pomaranče • Majú 10 pomarančov • Ako ich rozdeliť, tak aby spoločnosť dosahovala max. užitočnosť?

  3. Analýza redistribúcie podľa ekonómie blahobytu • analýza individuálneho blahobytu - princíp klesajúcej hraničnej užitočnosti vyjadrený prostredníctvom individuálnej funkcie hraničnej užitočnosti, ktorá má pre obidva subjekty (Robinsona a Piatka) rovnaký priebeh. • Hraničná užitočnosť zo spotreby prvého pomaranča je 14, druhého 12, ďalej 10, 7, 5, 4, 3, 2, 1, 0,

  4. celkový individuálny úžitok/blahobyt jednotlivca dosahuje postupne hodnoty 0, 14, 26, 36, 43, 48, 52, 55, 57, 58, 58.

  5. Analýza spoločenského blahobytu - nájsť najefektívnejšiu kombináciu rozdelenia pomarančov, zvoliť takú distribúciu pomarančov, ktorá znamená maximálnu hodnotu zvolenej funkcie spoločenského blahobytu. Ak prijmeme utilitaristickú koncepciu spoločenského blahobytu, tj . (W = U1 + U2 +....+ Un), potom budeme sčítavať individuálny blahobyt Piatka a Robinsona

  6. V spoločnosti tvorenej Robinsonom a Piatkom dosiahne maximálny spoločenský blahobyt vtedy, keď je súčet blahobytov obidvoch jednotlivcov maximálny, t. j. pri rozdelení, kedy každému jednotlivcovi pripadne päť pomarančov (stav, ktorý je možný, ak nedošlo k žiadnym stratám efektívnosti – nie sú žiadne náklady spojené s redistribúciou).

  7. V realite ale rozdelenie pomarančov 5:5 nebude možné • Predpokladajme, že Robinson má 8 (U=57) a Piatok 2 (U=26) pomaranče, potom W=83 • Ako najefektívnejšie prerozdeliť pomaranče medzi Robinsona a Piatka, ak polovicu pomarančov odobratých Robinsonovi musíme obetovať na N redistribúcie? Je to vôbec možné vzhľadom k N redistribúcie urobiť, tak aby W vzrástol, ak áno v akom pomere prerozdeliť? • Redistribúcia je spojená s vysokými nákladmi • Nepriamoúmerný vzťah medzi rovnosťou a efektívnosťou

  8. Chceme sa priblížiť ideálnemu rozdeleniu 5:5. Ak by sme Robinsonovi vzali 3 pomaranče, 1,5 pomaranča by boli náklady redistribúcie. 1,5 pomaranča predstavujú pre Robinsona v tomto prípade pokles užitočnosti z 57 na 48 (užitočnosť pri 5 pomarančoch) t.j. 9 – to sú náklady redistribúcie. • Piatok by dostal 1,5 pomaranča. Jeho užitočnosť by narástla o 13,5 jednotiek – to je prínos redistribúcie, čistý prínos redistribúcie je 4,5 tj. spoločenský blahobyt by bol pri takomto rozdelení 87,5 • Existuje ale ešte efektívnejšie rozdelenie pomarančov, kedy je nárast spoločenského blahobytu vyšší.

  9. Ak Robinsonovi odoberieme len 2 pomaranče, pokles jeho blahobytu bude nižší a bude síce nižší aj nárast blahobytu Piatka, ale čo je dôležité budú nižšie aj náklady redistribúcie. Z dvoch pomarančov, ktoré sa odoberú Robinsonovi, dostane Piatok len jeden (jeden pomaranč sa stráca ako dôsledok nákladov redistribúcie), bude spoločensky optimálna distribúcia podľa utilitaristickej funkcie spoločenského blahobytu (6, 3), tj. W=52+36=88

  10. To čo sa teórii ekonómie blahobytu vyčíta: • teória je založená na interpersonálnom porovnávaní blahobytu, ktoré v spoločnosti s miliónmi jednotlivcov nie je možné • nie je možné reálne odvodiť skutočný priebeh funkcie spoločenského blahobytu • Ale napriek tomu sa nepochybuje o tom, že spoločnosť by mala pomáhať tým, ktorí nie sú schopní dosiahnuť potrebnú úroveň životného štandardu individuálnym spôsobom – otázka neznie, či prerozdeľovať, ale ako a v akej miere

  11. Problémy redistribúcie • demotivácia: na strane prijímateľa dávky, aj na strane subjektu, ktorý musíme zdaniť, aby sme vytvorili zdroje pre poskytnutie tejto dávky – vzniká otázka, či je vhodné poskytovať sociálne dávky tým, ktorí sú schopní zarobiť si potrebné prostriedky individuálne. • náklady: redistribúcia je drahá a preto musíme zvážiť ako do akej miery vzhľadom k nákladom na ňu je vhodné ju realizovať (kompromis „trade off“) a akým najefektívnejším spôsobom  ju realizovať (napr. sociálne poistenie verzus priame dávky, vecné dávky, či bezplatné poskytovanie verejných služieb verzus finančné dávky).

  12. 2. Alokačná funkcia • Rieši zlyhania trhového mechanizmu, narušenie podmienok Paretovej efektívnosti

  13. Paretovo optimum • stav, kedy nemožno presunúť prostriedky v záujme zlepšenia situácie jedného jednotlivca bez toho, aby sa situácia iného jednotlivca zhoršila

  14. Na problém efektívnosti alokácie zdrojov v ekonomike možno nazerať z pohľadu: • Podmienok všeobecnej ekonomickej rovnováhy (všetky trhy a vzájomné vzťahy medzi nimi) • Podmienok parciálnej rovnováhy (jeden trh)

  15. Paretovu optimalitu určujú teda podmienky: I. všeobecnej ekonomickej rovnováhy: • efektívnosť vo výrobe • MRTxkl = MRTykl • efektívnosť v spotrebe • MRSAxy = MRSBxy • rovnováha medzi výrobou a spotrebou • MRS =MRT II. parciálnej ekonomickej rovnováhy: rovnováha na parciálnom trhu MB =MC

  16. Ak nie sú uvedené podmienky maximalizácie blahobytu definované Paretovým optimom v oblasti všeobecnej a parciálnej rovnováhy dosiahnuté, hovoríme zlyhaní trhového mechanizmu, ktoré je potrebné korigovať štátnymi intervencia, tj. plnením alokačnej funkcie štátu v ekonomike.

  17. Podmienky dosiahnutia trhovej rovnováhy: • Maximalizácia užitočnosti na strane výrobcov aj spotrebiteľov • Dokonalá informovanosť • Konkurenčné prostredie • Neexistencia kolektívnych statkov • Neexistencia externalít • Neexistencia nekomplexných trhov

  18. 3.MAKROEKONOMICKÁ REGULÁCIA

  19. Realizovaná prostredníctvom hospodárskej politiky štátu v záujme dosiahnutia štyroch cieľov: • Vyrovnaný ekonomický rast • Stabilná cenová hladina • Čo možno najnižšia miera nezamestnanosti • Vyrovnaná platobná bilancia

  20. 4.LEGISLATÍVNA FUNKCIA

  21. Regulácia ekonomiky prostredníctvom právnych predpisov je nevyhnutná, nesmie ňou byť však narušená motivácia slobodného podnikania Tvorba legislatívneho prostredia

  22. II.Vymedzenie verejného sektora z pohľadu: • verejnej voľby, • verejnej správy, • verejných financií, • verejného vlastníctva • a verejnej kontroly

  23. Verejný sektor ako časť národného hospodárstva, ktorá: • ktorá zabezpečuje verejné statky kolektívnej spotreby pre obyvateľstvo na neziskovom princípe, o ktorých produkcii sa rozhoduje verejnou voľbou • ktorá je riadená verejnou správou (štátnou správou a územnou samosprávou), • ktorá je financovaná z finančných prostriedkov sústredených v rozpočtovej sústave verejných rozpočtov, • ktorá podlieha verejnej kontrole

  24. Verejná voľba • taký druh rozhodovania, ktoré sa uskutočňuje vo verejnom sektore, predmetom a kritériom rozhodovania je verejný záujem, • pri verejnej voľbe dochádza k vyjednávaniu medzi jednotlivými subjektmi podľa vybraných pravidiel, pričom o probléme sa rozhoduje v rámci tzv. politického trhu

More Related