medzin rodn menov vz ahy n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Medzinárodné menové vz?ahy PowerPoint Presentation
Download Presentation
Medzinárodné menové vz?ahy

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 13

Medzinárodné menové vz?ahy - PowerPoint PPT Presentation


  • 163 Views
  • Uploaded on

Medzinárodné menové vzťahy. Medzinárodná menová sústava a jej vývoj, medzinárodný menový systém. Medzinárodný menový fond a Svetová banka, európsky menový systém a európska menová jednotka. Medzinárodné menové vzťahy.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Medzinárodné menové vz?ahy' - pink


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
medzin rodn menov vz ahy

Medzinárodné menové vzťahy

Medzinárodná menová sústava a jej vývoj, medzinárodný menový systém. Medzinárodný menový fond a Svetová banka, európsky menový systém a európska menová jednotka.

medzin rodn menov vz ahy1
Medzinárodné menové vzťahy

Medzinárodné menové vzťahy súvisia s medzinárodnými obchodnými vzťahmi. Predstavujú vydávanie peňazí a ich obeh vo vnútroštátnom a medzinárodnom rámci. Sú však aj systémom národných mien, menových pravidiel a inštitúcií, ktorý umožňuje medzinárodný platobný styk.

Vývoj medzinárodných menových vzťahov:

18. stor. - peňažný systém je založený na bimetalizme - v obehu sú súčasne 2 kovy - zlato a striebro.

Koniec 19. stor. - zlatý monometalizmus - v obehu iba zlato. Pripúšťa sa už aj vymeniteľnosť papierových peňazí za zlato a naopak. Vymieňať sa však nemôžu všetky meny.

1880 - 1913 - klasický zlatý štandard. Menové kurzy (nazývané tiiež parity) boli určené medzi jednotlivými menami na základe zlatého obsahu, a teda všetky krajiny mali fixné menové kurzy. Zlato fungovalo ako spoločná svetová mena.

Po 1. svetovej vojne nastala kríza, ktorá bola najväčšia počas svetovej hospodárskej krízy.

medzin rodn menov vz ahy2
Medzinárodné menové vzťahy

Po páde zlatého štandardu sa postupne prešlo od systému voľne plávajúcich menových kurzov k systému regulovane plávajúcich menových kurzov.

V tomto systéme vlády intervenujú na devízovom trhu – kupujú a predávjú devízy, aby zabránili veľkým výkyvom v menových kurzoch, teda aby udržali paritu.

2. sv. vojna – ekonomcký chaos, živelnosť, devalvácie – neprispievali k rozvoju a stabilizácii ekonomických vzťahov medzi krajinami, preto sa odborníci a politici v r. 1944 pod vedením J. M. Keynesa rozhodli uskutočniť konferenciu v Bretton Woods.

medzin rodn menov vz ahy3
Medzinárodné menové vzťahy

Bretton - woodsky menový systém

Predstavoval sústavu pravidiel, pričom v sebe spájal pozitíva oboch dovtedy známychmenových systémov – stabilitu zlatého štandardu ne jednej strane a adaptabilitu pružných menových kurzov, pri ktorých sa trvalé rozdiely relatívnych cien medzi krajinami riešia zmenami menových kurzov.

Medzi členskými krajinami existovali pevné menové kurzy (s kolísaním max. 1%, neskôr 2,25 %) založené na vzťahu hmotnosti zlata dvoch rôznych mien - tzv. zlatá parita.

Jedna mena - americký dolár - bola vymeniteľná za zlato - zlatodolárový štandard (štandard zlatej devízy). 1 trójska unca (31,103 g) zlata má hodnotu 35 USD. Zlato ako svetové peniaze sa využívalo na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií.

Pomocou bretton-woodského systému sa podarilo udržať fixné menové kurzy počas väčšiny obdobia 1945-71. Ak sa niektorá mena príiš vzďaľovala od svojej základnej hodnoty, bolo možné parity upraviť.

medzin rodn menov vz ahy4
Medzinárodné menové vzťahy

Medzi 4 hlavné medzinárodné ekonomické inštitúcie založené v ľtyridsiatych rokoch patrí tiež Medzinárodným menovým fond (International Monetary Fund – IMF, ), GATT a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová banka; International Bank for Reconstruction and Development – IBRD

Medzinárodný menový fond (1945)

- vznikol na základe uznesenia konferencie

- ústredná inštitúcia medzinárodného menového systému

- funguje ako ústredná banka ústredných bánk

- koordinuje menovú politiku a riadi kurzový režim

Hlavné ciele:

- posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu

- podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu

- pomôcť členským štátom riešiť deficity platobných bilancií

- podporiť stabilitu menových kurzov

medzin rodn menov vz ahy5
Medzinárodné menové vzťahy
  • Medzinárodný menový fond má regulovať medzinárodné obchodné vzťahy v 2 oblastiach:
  • poskytovanie úverov na odstránenie nerovnováhy v platobnej bilancii,
  • poskytovanie úverov na udržanie stabilnej meny.
  • Zdroje sú čerpané z členských podielov. (Členský podiel mal byť z 25 % v zlate a zo 75 % v národnej mene; neskôr z 25 % v národnej a zo 75 % vo voľne vymeniteľnej mene.) Krajina má možnosť pôžičky do 200 % členského vkladu. Hlasovanie je podľa výšky kvóty + 250 hlasov na krajinu.
  • Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (svetová banka)
  • (1945) – dopĺňa činnosť MMF poskytovaním dlhodobých investičných úverov
  • .
medzin rodn menov vz ahy6
Medzinárodné menové vzťahy

Kingstonský menový systém

začiatkom 70. rokov kríza Bretton-woodskeho menového systému (otrasenie pozície $ - devalvácia, výkyvy menových kurzov, ...)

1976 - konferencia v Kingstone (Jamajka). Vzniká Kingstonský menový systém.

Dochádza k demonetizácii zlata – zlato prestáva plniť menové funkcie, stáva sa tovarom

Ruší sa zlatý štandard a pevné menové kurzy. Namiesto nich sa zavádzajú pohyblivé menové kurzy. Vytvára sa nová nadnárodná jednotka, cez ktorú sa budú vyrovnávať schodky medzi centrálnymi bankami členských krajín - SDR (SpecialDrawingRights; ; zvláštne práva čerpania - ZPČ). Táto jednotka je tvorená z koša spočiatku 16 hlavných mien, neskôr z koša 5 hlavných mien (USD - 40 %, DEM - 21 %, JPY - 17 %, GBP - 11 %, FFR - 11 %) a v súčasnosti z koša 4 hl. mien USD, JPY, EUR, GBP)

eur psky menov syst m
Európsky menový systém

- začal fungovať od 13. 3. 1979

- členskými krajinami sa stali všetky členské krajiny ES (VB až v roku 1990)

Podstata:

1) vytvorenie vlastnej samostatnej zúčtovacej menovej jednotky

ECU (European Currency Unit) – Európska menová jednotka

funkcie - rezervná mena

- fiktívna devíza – nadnárodná menová jednotka

- slúži na vzájomné zúčtovanie obchodných a finančných operácií

(vyrovnávanie platieb medzi centrálnymi bankami jednotlivých

štátov)

ECU – je daná košom mien všetkých členských krajín

- oficiálne ovplyvňuje určenie ich menových kurzov

eur psky menov syst m1
Európsky menový systém

2) fond európskej menovej kooperácie – emitent ECU

- doň vložili centrálne banky ES 20% svojich zlatých a dolárových rezerv, za ktoré dostali ECU

- poskytoval členským krajinám úvery určené na intervenčné účely na devízových trhoch členských krajín, aby sa udržiaval kurz mien v stanovených hraniciach

3) Koordinácia menovej politiky voči tretím krajinám

Hlavný cieľ EMS:

- stabilizovať menové vzťahy obnovou pevných kurzových vzťahov medzi členskými

krajinami

- vytvoriť nadnárodnú jednotku a postupne EMÚ

eur pska menov nia
Európska menová únia

(od 1. 1. 1999)

- 12 členských krajín: Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Rakúsko, Nemecko, Fínsko, Grécko (od 1. 1. 2001)

(zo starých krajín EÚ nie sú členmi VB, Dánsko, Švédsko)

- spoločná mena – euro (EUR)

- euro nahradilo ECU v pomere: 1EUR = 1 ECU

- pevné výmenné kurzy členských krajín k euro

- používanie v medzibankových transakciách (do 31. 12. 2001)

(v hotovostnom styku sa používali národné meny)

- od 1. 1. 2002 EURO v hotovostnom aj bezhotovostnom styku, od 1.7. bez národných mien

- Európska centrálna banka (ECB) [so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom] spravuje európsku menu (banka centrálnych bánk)

- prezident ECB má 8-ročné funkčné obdobie

- kurz slovenskej koruny a euro k 1. 1. 1999 – 43,097 SKK/EUR

kurz amerického dolára a euro k 1. 1. 1999 – 1,167 USD/EUR

eur pska menov nia1
Európska menová únia

MAASTRICHTSKÉ DOHODY (apríl 1992)

(konferencia členských krajín EÚ v holandskom meste Maastricht, nepodpísala VB)

- stanovili etapy prechodu k menovej únii a

5 základných podmienok vstupu do EMÚ:

1) miera inflácie môže byť max. 1,5% vyššia, ako je priemerná miery inflácie 3 krajín

s najnižšou infláciou

2) deficit ŠR nesmie byť vyšší ako 3% HDP

3) objem verejného dlhu nesmie byť vyšší ako 60% HDP

4) nominálna úroková miera pre dlhodobý úver môže byť max. o 2% vyššia, ako je Æ 3

krajín s najnižšou úrokovou mierou

5) stabilita meny

- devalvácia nesmie byť posledné 2 roky pred vstupom do EMÚ

- kurz krajiny sa nesmie odchyľovať viac ako 2,25% od stredného kurzu

euro na slovensku
Euro na Slovensku

Slovensko zaviedlo euro 1. januára 2009 a stalo sa tak súčasťou eurozóny. Eurozónu v súčasnosti tvorí 17 krajín Európskej únie, ktoré používajú spoločnú menu euro. (Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko).

Konverzný kurz 1 € =30,1260 Sk stanovila dňa 8. júla 2008 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), ktorú tvoria ministri financií členských štátov Európskej únie.

Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v Madride v decembri 1995. Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa.

.

euro na slovensku1
Euro na Slovensku

Euro je zákonnou menou, so súhlasom Európskeho spoločenstva, aj v niektorých krajinách, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Na základe dohody s Európskym spoločenstvom tieto tri krajiny razia mince so svojou vlastnou národnou stranou.

Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna Hora a Andorra.

Centrálnou bankou pre spoločnú európsku menu je Európska centrálna banka (ECB), ktorá určuje menovú politiku pre krajiny eurozóny. Hlavným cieľom ECB je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu - nízku infláciu. ECB sídli vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku.