Učenie ako cieľavedomý proces

1. Učenie ako cieľavedomý proces Učenie je forma činnosti, prostredníctvom ktorej jedinec mení svoje .................a svoje ................, a to pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov svojho konania. Dva základné odlišné prístupy k učeniu povrchový hĺbkový POVRCHOVÝ PRÍSTUP – pasívne prijímanie poznatkov a memorovanie faktov, výsledkom sú iba formálne vedomosti. Snaží sa zapamätať si učivo bez toho, aby mu porozumel. Jeho motiváciou je snaha niekomu vyhovieť -napr. rodičom, alebo splniť nejaké požiadavky – napr. zmaturovať. HĹBKOVÝ PRÍSTUP – predpokladá aktívny postoj študenta, študent sa snaží porozumieť tomu, čo sa učí, triedi info na podstatné, nepodstatné, je tvorivý, hľadá logické súvislosti. Výsledkom je nielen zapamätanie, ale aj pochopenie učiva.

2. Učíte sa správne? • Prieskum realizovaný na 48 stredných školách v SR na vzorke 3387 žiakov • až 59,1 %žiakov sa nikdy alebo len málokedy učí s radosťou, • 42,5 % žiakov učivo vôbec nezaujíma, • 40,9 % žiakov sa nudí na vyučovacích hodinách, • až 62,7% žiakov sa začína učiť, keď sú unavení, necítia sa byť svieži • väčšina žiakov sa učí v podvečer, • 58,1 % žiakov tvrdí, že im pri učení vôbec neprekáža vonkajší hluk, 42,7% žiakov má počas učenia zapnutý magnetofón, rádio alebo televízor, 32,4% žiakov tvrdí, že ich pri učení vyrušujú rodinní príslušníci, • prevažná väčšina žiakov – 90,4% sa pripravuje iba na nasledujúci deň a len 32, 2 % žiakov si vypracuje všetky úlohy, ktoré boli zadané ešte v ten istý deň, • hlavné myšlienky učiva dokáže vystihnúť až 74,8 % žiakov, ale 49,9 % sa naučí aj to, čomu nerozumie, • pri písacom stole sa učí iba 46, 7 % žiakov,31,5 % si pred učením neurobí poriadok okolo seba a 23, 6 % žiakov sa nestará ani o dobré osvetlenie pracovnej plochy • 54,8% žiakov sa bojí skúšania • Záver: Veľa študentov sa nevie racionálne a efektívne učiť!

3. Faktory ovplyvňujúce učenie • 1. optimalizácia podmienok (dostatočné osvetlenie(denné svetlo je najlepšie na učenie), primeraná teplota(časté vetranie), rovnaké prostredie- tá istá miestnosť, stôl, stolička(signál pre telo, že je čas na štúdium), pohodlné oblečenie, sediaca poloha pri učení, resp. prechádzanie sa, neležíme!! je to signál pre telo, aby oddychovalo. • 2. racionálne plánovanie (rozvrhnutie činností počas dňa, dlhšieho obdobia, dôležitá je kontrola • 3.zefektívnenie učenia (pozitívna motivácia – chcem sa učiť,užsnaha zapamätať si učivo aktivizuje pamäť, koncentrovanosť- sústredenie sa na učenie, čítanie nahlas, ako keby sme to čítali 2x, snažiť sa pochopiť učivo, zdôrazniť si kľúčové slová, pojmy, poznámky, sformulovanie otázok k textu, zopakovanie učiva vlastnými slovami

4. HRA – skladanie slov • Určte dve trojpísmenkové slová, ktoré možno doplniť na začiatok všetkých nasledujúcich slov tak, aby vznikli zmysluplné zložené slová. • a) -doly, -pár, -tina, -povala, -čia, -žiar • b) -čo, -kedy, -len, -ktorý, -kam

5. MYSLENIE A UČENIE Myslenie = proces poznania skutočnosti, myslieť znamená uvažovať, premýšľať, uskutočňovať vedomé myšlienkové operácie, medzi ktoré patria napr.: • Analýza- rozčlenenie celku na časti • Syntéza- spája časti do celku, je náročnejšia ako analýza • Komparácia- porovnávanie, zisťujeme zhody a rozdiely • Indukcia- postup od jednotlivých faktov k zovšeobecneniu • Dedukcia- opačný postup, postupujeme od poučky k príkladom • Abstrahovanie- oddeľujeme podstatné vlastnosti od nepodstatných • Konkretizácia- dokážeme pojmy doložiť príkladmi • Generalizácia – zovšeobecňovanie jednotlivých znakov, vytvorenie pojmu

6. Prší, prší... Prší, prší jednotvárne... Jak to líce zeme starne, vädne, bledne mladou ženou, oklamanou opustenou! Prší, prší, neprestáva... Trudnou mysľou plná hlava v chladné dlane kloní čelo- tak by sa jej plakať chcelo...! Prší, prší neustále... kebych mohol v hmlisté diale, tam na jednom mokrom hrobe zaplakal bych vo žalobe... Prší, prší...Až prestane, mrazom skvitnú pusté stráne: nič si nič nevyberiete- tak je smutno, clivo v svete. Chladný dáždik Chladný dáždik prší, prší. Po doline, po návrší zziabla jeseň žltosť znáša, rozsieva ju z pôl rubáša. Mojím lícom slza padá- srdce východ bôľu hľadá., znášala ho, hej, tá ruka, preplnila, srdce puká

7. Využite logické postupy myslenia pri rozbore oboch básní • Rozdeľte básne na časti a vysvetlite ich význam (analýza básní). • Rozlíšte dôležité a nedôležité slová v básňach, napr. podľa motívov,kt. sa opakovali (abstrakcia). • Nájdite zhody a rozdiely v básňach (komparácia). • Zovšeobecnite spoločné znaky Kraskovej poézie. • Uveďte konkrétne príklady na dva symboly v uvedených básňach (konkretizácia).