ktoré časom neprávom zanikli . Takto bola v rámci liturgickej reformy

2. Pred Druhým vatikánskym koncilom- obrad prinášania obetných darov sa nepoužíval. V prvotnej Cirkvi bol však známy. Tertulián(155-230) spomína, že veriaci „obetujú dary“. UCypriána (210-258) -veriaci obetujú dary na slávenie Eucharistie. Sv. Ambróz z Milána (340-397) dosvedčuje, že pri každej slávnosti priniesli obetné dary vo forme chleba a vína, ktoré kládli priamo na oltár.

3. OrdoRomanus I., ktoré popisuje pápežskú štáciovú bohoslužbu z konca 7. st., dosvedčuje sprievod s chlebom a vínom. Chlieb prijal od veriacich samotný pápež. Od 11. storočia sa konali sprievody len na veľké sviatky. Zároveň sa namiesto obetných darov začínajú prinášať peniaze.

4. Druhý vatikánsky koncil si želal, aby sa v omšovom poriadku obnovili, podľa prvotného vzoru svätých otcov, niektoré prvky, ktoré časom neprávom zanikli. Takto bola v rámci liturgickej reformy obnovená v omšovom poriadku aj procesia veriacich s obetnými darmi.

5. V našich krajoch sa pod obetnými darmi rozumelo iba chlieb a víno a tie boli vždy pripravené v blízkosti oltára. Miništrant ich v patričnom čase priniesol na obetný stôl a ďalej už s nimi pracoval kňaz. Dnes sa prinášanie obetných darov stáva čím ďalej tým viac používaným zvykom.

6. Obetné dary sa prinášajú z obetného stolíka, ktorý býva umiestnený v strede kostola alebo až v zadnej časti pod chórom. Spolu s chlebom a vínom sa niekedy prinášajú omšové sviece alebo kvety, prípadne plody z úrody a iné veci. Pri slávnostných svätých omšiach, ktoré slávi biskup alebo Svätý Otec, môže tých darov byť aj viac.

7. Čo môže byť použité ako obetný dar? Rozhodnúť o tom má kňaz, pán farár alebo pán kaplán. Nikdy však ako obetný dar nemá byť prinášané niečo, čo si dotyční obetujúci chcú opäť vziať pre seba späť, ako napr. futbalová lopta či horolezecké lano a iné. Teda obetný dar nie je len nejaký symbol obety, ale skutočné darovanie niečoho, čoho sa zriekam.

8. Kto môže prinášať obetné dary Obetné dary môže prakticky prinášať ktokoľvek. Majú to však byť také osoby, ktoré na príslušných sláveniach majú nejakú výraznejšiu účasť, napr. je za nich obetovaná sv. omša alebo za niekoho z rodiny a pod.

9. Pre prinášanie obetných darov sa nutne nevyžaduje posväcujúca milosť, ale iste by – vzhľadom na ostatných prítomných veriacich v kostole – nebolo dobré, keby obetné dary prinášal nejaký človek, ktorý nežije príkladným kresťanským životom alebo je to verejný hriešnik a pod.

10. Tu zrejme nie je dobré také stanovisko, že keď niekto nepristupuje k sviatostiam, nech aspoň prináša obetné dary... Obetné dary môžu prinášať aj deti, najmä keď je to vo svätej omši pre deti.

11. Ako sa majú prinášať obetné dary Obetné dary sa prinášajú zo stolíka na to určeného. Na prinášanie obetných darov majú byť vopred určení ľudia. Ich počet závisí od toho, koľko darov je pripravených. Obetujúci to majú vždy prerokovať s kňazom zodpovedným za liturgiu.

12. V sakristii kňaz určí miništranta zodpovedného za prinášanie darov. Tento miništrant sa po skončení spoločných modlitieb veriacich odoberie k stolíku, pri ktorom sú už zhromaždení tí, ktorí ponesú dary. Osoby prinášajúce dary sa stavajú do dvojíc, posledná dvojica prináša obetnú misku s hostiami a víno s vodou.

13. Keď je všetko pripravené, zodpovedný miništrant dá pokyn, aby sa sprievod pohol. Pri pápežských alebo biskupských bohoslužbách sa sprievod bez pokľaknutia a bez úklonu presúva až k sédesu. Tam po dvojiciach predstúpia pred biskupa, pred ním kľaknú na obe kolená a odovzdajú mu dary. Prijmú pritom jeho požehnanie alebo prípadne nejakú jeho pozornosť (napr. sv. ruženec, svätý obrázok), potom sa postavia, uklonia sa pred ním a odchádzajú sami na svoje miesta.

14. Ak je hlavným celebrantom kňaz, ten zostúpi po stupňoch pred oltár a tam prijíma obetné dary, ktoré mu prinášajúci odovzdávajú. Pritom nekľakajú, ani sa neukláňajú. Po odovzdaní darov môžu ukloniť smerom k oltáru a tak odísť na svoje miesta.

15. Obetné dary sa majú – bez ohľadu na to, či ich prinášame my alebo iní – prinášať vždy s povedomím, že procesia s ich prinášaním je v duchovnom zmysle slova procesom ich zbierania a sústreďovania v tých daroch, ktoré sú prinášané.

16. Počas prinášania a odovzdávania darov má mať každý prítomný veriaci na mysli, že pri odovzdávaní darov sa odovzdáva každý človek Ježišovi Kristovi so všetkými radosťami a trápeniami ako Bohu milá obeta.

17. Uživotnenie Prinášanie obetných darov je dôležitá chvíľa svätej omše. Budem ju prežívať sústredene. Pomyslím si vtedy aj na všetkých trpiacich a chorých, ktorí sa nemôžu priamo zúčastniť na sv. omši. Ich utrpenie si Pán Ježiš cení najviac. Pri odovzdávaní obetných darov si pomyslím, že aj ja sa chcem obetovať Ježišovi Kristovi ako jemu milá obeta.