Neohybné slovné druhy

1. Neohybné slovné druhy Slovenský jazyk, 8. ročník

2. Príslovky • vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja • poznáme príslovky: • miesta – kde? kam? kade? skade? • odkiaľ? pokiaľ? • času – kedy? odkedy? dokedy? • ako dlho? ako často? • spôsobu – ako? akým spôsobom? • príčiny – prečo? načo? pre akú príčinu? • - neohybné • plnovýznamové • - sú vetným členom

3. Tvorba prísloviek 1. Odvodzovaním • Odvodzovaním • 2. Zmeravením • - z prídavných mien príponami- e, -o, -y • veselý – veselo • šťastný – šťastne • priateľský - priateľsky

4. Tvorba prísloviek • 2. Zmeravením • z podstatného mena • večer, náhoda – náhodou • z predložky + podstatného mena • z pamäti – spamäti • z rána – zrána • na oko – naoko • z predložky + prídavného mena • na bielo/nabielo • zo slovesa • ležať – ležmo, ísť - idúcky 1. Odvodzovaním 2. Zmeravením

5. Stupňovanie prísloviek Stupňujeme len príslovky utvorené z akostných prídavných mien. tvrdo – tvrdšie – najtvrdšie múdro – múdrejšie – najmúdrejšie Nepravidelne stupňujeme: dobre – lepšie – najlepšie zle – horšie – najhoršie veľmi – väčšmi- najväčšmi málo – menej – najmenej veľa – viac - najviac Stupňovanie

6. Pravopis prísloviek • Spolu píšeme • zmeravené tvary z predložky a mena: • vtom, načas, naoko • Oddelene píšeme • - príslovky s predložkou po: • po slovensky, po nemecky • Spolu aj oddelene píšeme • - príslovky farby: • na červeno/načerveno • do čista/dočista Spolu a oddelene

7. Precvičte sa! Určite druh príslovky: trocha, poniže, súčasne, zámerne, stále, omylom, hlasnejšie, zriedkakedy, zdravo, doluznačky, naprostriedku, dennodenne Určujte!

8. Riešenie Ako ste určili?

9. Doplňte! Doplňte chýbajúcu hlásku: Viete doplniť? _čista, _pamäti, _chuti, _ľava, _prava, _hlboka, _večera, _ľahka, _plna, _hruba

10. Riešenie sčista, spamäti, schuti, zľava, sprava, zhlboka, zvečera, zľahka, splna, zhruba Ako ste doplnili?

11. Predložky • neohybné, neplnovýznamové slová, nie sú vetnými členmi • stoja pred podstatným menom/zámenom, ktoré je v predložkovom páde • pomáhajú presnejšie vyjadriť význam podstatného mena/zámena vo vete a jeho vzťah k iným slovám • neohybné • neplnovýznamové • nie sú vetným • členom

12. Delenie predložiek • prvotné • druhotné • 1. Prvotné – sú vždy iba predložkami • jednoduché: bez, cez, o, na, v, z, pri ... • zložené: ponad, popod, spomedzi, spoza ... • 2. Druhotné – vznikli: • z podstatných mien: vďaka, zásluhou ... • z prísloviek: blízko, mimo, povyše ... • - zo slovies: začínajúc, v porovnaní s ...

13. Vokalizácia predložiek Kvôli plynulej výslovnosti sa k predložkám, ktoré sa končia spoluhláskou ( z, s, k, v, pod, nad, ...), niekedy pridáva samohláska –o alebo –u (vokál): zo záhrady, so sestrou, ku kinu, vo vode, podo dvermi ... Vokál = = samohláska

14. Väzba predložiek s pádmi Genitív do, za, bez, u, od, okrem, z (zo) Datív k (ku), proti, voči Akuzatív cez, na, nad, za, po, pred, pre, medzi, pod, o, v Lokál v, o, pri, na, po Inštrumentál za, s (so), medzi, pod, pred, nad Nominatív je bezpredložkový pád!

15. Precvičte sa! Určite predložkový pád: oproti škole __ spoza buka __ nad posteľ __ medzi budovami __ za otcom __ po brata __ pod lavicu __ okrem Jana __ popri soche __ voči sestre __ Viete určiť pád?

16. Riešenie oproti škole - D spoza buka - G nad posteľ - A medzi budovami - I za otcom - I po brata - A pod lavicu - A okrem Jana - G popri soche - L voči sestre - D Určili ste správne?

17. Spojky • neohybné, neplnovýznamové slová, nemajú vetnočlenskú platnosť • spájajú slová alebo vety • v podraďovacom súvetí funkciu spájacieho • výrazu plnia vzťažné zámená – aký, ktorý ... • neohybné • neplnovýznamové • nie sú vetným • členom

18. Delenie spojok 1. - primárne: a, i, že, ba, len, aby... - sekundárne: najskôr, potom, sčasti... 2. - priraďovacie: - zlučovacie: a, i, aj, najprv - potom... - odporovacie: ale, no, a = ale... - vylučovacie: alebo, buď, či... - stupňovacie: ba, nielen - ale aj... - podrad'ovacie: že, aby, keď, čo, ako, až, keďže... • priraďovacie • - podraďovacie

19. Pravopis • Čiarku nepíšeme: • - pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či • pred porovnávacími spojkami ako, než, sťa, ani v jednoduchej vete • ak je spojka pred neurčitkom: Viem čo priniesť • Čiarku píšeme: • pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ak sa vo vete alebo v súvetí opakujú • - pred spojkami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a pritom, a to (pozor na spojenie spojky a ukazovacieho zámena) Písanie čiarky!

20. Precvičte sa! Roztrieď spojky na priraďovacie a podraďovacie: buď, ba aj, keďže, ani, ale, a preto, no, i keď, ako keby, teda, lebo, jednako, i, že, aby, žeby, veď, či, alebo, aj keď Poznáte spojky?

21. Riešenie Priraďovacie: buď, ba aj, ani, ale, a preto, no, teda, jednako Podraďovacie: keďže, i keď, ako keby, lebo Priraďovacie spojky spájajú rovnocenné slová alebo vety. Podraďovacie spojky spájajú nadradenú a podradenú vetu v podraďovacom súvetí. Ako sa vám darilo?

22. Častice • neohybné, neplnovýznamové slová, nemajú vetnočlenskú platnosť • vyjadrujú osobný postoj k výpovedi alebo jej časti, ak ich v texte vynecháme, jeho význam sa nezmení • Delíme ich na: • uvádzacie – stoja na začiatku vety • - vytyčovacie – zdôrazňujú slovo alebo časť vety, pred ktorou stoja • neohybné • neplnovýznamové • nie sú vetným • členom

23. Pravopis • Vyčleňujeme čiarkami: • častice, ktoré môžu stáť ako samostatná výpoveď: Ukázal sa, bohužiaľ, ako nevzdelaný. • častice, ktorými spresňujeme časť výpovede: Donesiem ti tú knihu, respektíve ju pošlem. • Nevyčleňujeme čiarkami: • - častice, ktorými zdôrazňujeme vetný člen: Obed hádam uvaríš. • - častice na začiatku viet: Nuž príď k nám. Kde píšeme čiarku?

24. Precvičte sa! Použite častice! Utvorte štyri vety, v ktorých použijete štyri častice – okolo, práve, ani, ale!

25. Citoslovcia - neohybné, neplnovýznamové slová, výnimočne môžu mať vetnočlenskú platnosť (podmet, prísudok), - vyjadrujú prejavy citu, vôle, napodobňujú zvuky Delenie: - vlastné:- citové: au, fuj, haha... - vôľové: hej, ahoj, čau, haló... - zvukomalebné [onomatopoje]:čľup, prásk, bác... • neohybné • neplnovýznamové

26. Pravopis • - v slovách vytvorených zo zvukomalebných citosloviec píšeme zvyčajne aj po tvrdých spoluhláskach „i“: tik-tak, chi-chi-chi, kikirikí • - POZOR! : šibi - ryby ( šibať ryby ) • ryp do neho ( rýpať do neho ) • píšeme za nimi výkričník: Dobrý deň!, Fuj! • zložené z rovnakých častí píšeme dvojako: cha-cha-cha alebo chachacha • - zmeravené tvary slov v platnosti citosloviec sa píšu dovedna: božemôj, dajsamisvete... • - citoslovcia z pôvodných predložkových tvarov píšeme dovedna i osobitne: dočerta - do čerta, dovidenia - do videnia Píšeme správne?

27. Precvičte sa! Roztrieďte citoslovcia na vlastné a zvukomalebné: aha, tra-ta-ta, fuj, cink, žblnk, ahoj, pst, och, ťuk-ťuk, heš, ej, hurá, cup-cup Trieďte citoslovcia!

28. Riešenie • Vlastné: • aha, fuj, ahoj, pst, och,heš, ej, hurá, • Zvukomalebné: • tra-ta-ta, cink, žblnk,ťuk-ťuk, • cup-cup • Citoslovcia môžeme deliť na: • Prvotné - nevznikli z iného slovného druhu – • juj, hej, ohó, pch, ... • Odvodené – vznikli z iných slovných druhov- • zo slovies – hybaj, čľup, tresk ... • z podstatných mien – beda, bože, dočerta ... Ako sa vám darilo? Prvotné a odvodené citoslovcia

29. Ďakujem za pozornosť! Autor: Mgr. Daniela Vystrčilová ZŠ, Škultétyho, Topoľčany Zdroj: www.google.sk www.zborovna.sk učebnica SJ pre 8. ročník