slovn druhy n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
SLOVNÉ DRUHY PowerPoint Presentation
Download Presentation
SLOVNÉ DRUHY

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 33

SLOVNÉ DRUHY - PowerPoint PPT Presentation


  • 555 Views
  • Uploaded on

SLOVNÉ DRUHY. Delenie Podstatné mená Slovesá. Slovný druh - definícia.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

SLOVNÉ DRUHY


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
slovn druhy

SLOVNÉ DRUHY

Delenie

Podstatné mená

Slovesá

slovn druh defin cia
Slovný druh - definícia
  • Slovný druh je trieda slov vymedzenákritériami syntaktickými, morfologickými a sémantickými, t. j. súbor slov majúcichrovnakévyužitie v stavbe vety, rovnaké gramatické kategórie a rovnaký všeobecný význam.
podstatn men
Podstatné mená
  • substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce (na rozdiel od ostatných slovných druhov) „samostatneexistujúce/chápané“ veci a javy.
  • Napr. dom, muž, písmo. Podstatné meno je základný spôsobpomenovania v jazyku. Podstatné meno je hlavným slovným druhom, ktorývovete vystupuje ako oponent slovesa.
  • V slovenčinesú podstatné mená ohybné.
  • Ohýbanie podstatných miensanazývaskloňovanie (deklinácia)
delenie1
Delenie

Konkrétne a abstraktné

V závislosti od toho, či pomenúvajúskutočnésubstancie (osoby, zvieratá, veci) alebopríznaky (statické, dynamické), ktorésmeibamyslením osamostatnili

konkrétne podstatné meno- vyjadrujeurčitú osobu, zviera, vec: chlap, lev, lipa, ihrisko...

abstraktné podstatné meno- vyjadrujeabstraktné nehmotné veci a činnosti: rozlet, chyba, dobrota, veľkosť...

delenie2
Delenie

Veľkúväčšinuabstraktnýchsubstantívtvoriaodvodenéslová, motivované slovesami a adjektívami:

  • motivované slovesami:
    • -ka: bitka, prechádzka, prehliadka,...
    • -ačka: poľovačka, oberačka, naháňačka,...
    • -nie, -tie: poznanie, stretnutie, starnutie,...
    • -ba: údržba, voľba, plavba,...
    • -ot: dupot, hrmot, chichot,...
    • -a: výzva, príprava, náhrada,...
    • -0: let, skok, stisk,...
  • motivované adjektívami:
    • -osť: tvrdosť, vlhkosť,...
    • -ota: hustota, milota,...
    • -stvo: zúfalstvo, bohatstvo,...
    • -oba: hniloba, chudoba, staroba,...
delenie3
Delenie

Všeobecné a vlastné

  • všeobecné

názvy skupínpredmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola)

  • vlastné

vlastnémená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP)

delenie4
Delenie

Životné a neživotné

  • životné podstatné meno
    • osobné podstatné meno (osoby)
    • neosobné životné podstatné meno (zvieratá)
  • neživotné podstatné meno (ostatné)
delenie5
Delenie
  • hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie)
  • látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť)
  • skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky)
  • pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)
gramatick kateg rie
Gramatické kategórie

1. rod

  • mužský, ženský, stredný

2. číslo

  • jednotné (singulár), množné (plurál)

3. pád

  • nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

4. vzor

  • chlap, hrdina, dub, stroj, kuli, žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná, mať, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

5. životnosť (v mužskom rode)

  • životné

(osoby a zvieratá v sg.)

  • neživotné

(ostatné)

vzor kuli
Vzor „kuli“

Podľa vzoru kuli saskloňujúcudzie životné všeobecné mená a vlastnémená a priezviská zakončené na -y, -i, -e, čiže:sg.- kuli, od kuliho, ku kulimu, (vidím) kuliho, o kulim, s kulim, pl.- kuliovia, (od) kuliov, (ku) kuliom, (vidím) kuliov, (o) kulioch, (s) kuliami.

Goethe, (od) Goetheho, (ku) Goethemu, (vidím) Goetheho, (o) Goethem, (s) Goethem,

vzor ma
Vzor „mať“

Slovo mať/mati/mater sa skloňuje tak, že sa základ slova v nepriamychpádochrozširuje:

V singulári: mať- matere – materi – mať/mater – o materi – materou,

V pluráli: matere – materí – materiam – matere – o materiach - materami.

vzor gazdin
Vzor „gazdiná“

sg.- gazdiná, (od) gazdinej, (ku) gazdinej, (vidím) gazdinú, (o) gazdinej, (s) gazdinou,

pl. - gazdiné, (od) gazdín, (ku) gazdinám, (vidím) gazdiné, (o) gazdinách, (s) gazdinami,

problematika slova pani
Problematika slova „pani“

Ak podstatné meno pani stojí bez iného podstatného mena, skloňuje sa takto:

sg. - pani, (od) panej, (k) panej, (vidím) paniu, (o) panej, (s) paňou,

pl.- panie, (od) paní, (k) paniam, (vidím) panie, (o) paniach, (s) paniami,

Ak podstatné meno pani stojí s iným podstatným menom, neskloňuje sa:

sg. - pani suseda, (od) pani susedy, (k) pani susede, (vidím) pani susedu, (o) pani susede,(s) pani susedou,

pl.- pani susedy, (od) pani susied, (k) pani susedám, (vidím) pani susedy, (o) pani susedách, (s) pani susedami..

zvieracie podstatn men
Zvieracie podstatné mená
  • chlap

všetky v jednotnom čísle

  • dub

v množnom čísle tie, ktorésú zakončené na tvrdúaleboobojakú spoluhlásku (holuby, orly) – výnimky: komár (e), somár (e)

  • stroj

v množnom čísle tie, ktorésú zakončené na mäkkú spoluhlásku (ježe, medvede)

p.m. vlk, pes, vták

v množnom čísle samôžuskloňovaťako životné (chlap) alebo neživotné (dub) (napr. poľovnícke psy, poľovnícki psi)

POZOR! Aksazosobňujezvieraciep.m. na človeka, skloňuje saakoživotné (Štúrovci bolismelí orli.)

cudzie podstatn men
Cudzie podstatné mená
  • chlap

grécke a latinské p.m. (životné) s príponami-as, -os, -es, -us, -is (Sofokles- od Sofokla) a cudziepriezviská s príponami-o, -ó, -u, -ú, a nemé -e (Galileo-od Galilea, Moliére-od Moliéra)

  • dub

cudziep.m. (neživotné) s príponami-us, -os, -es (realizmus-o realizme)

  • kuli

všeobecné p.m. (životné) a priezviská s príponami-i, -í, -y, -ü, -e, -é, -ö, -ä, -ě (Pálfy-od Pálfyho-Pálfyovia)

  • žena

p.m. (ženského rodu) s príponami-ea, -oa, -ua (idea- dve idey) !!!

  • ulica

p.m. (ženského rodu) s príponami-ia, -ya (Mária-od Márie) !!!

  • mesto

p.m. (stredného rodu) s príponami-um, -on (gymnázium-z gymnázia, epiteton-dveepitetá)

v nimky deklin cie v sloven ine
Výnimky deklinácie v slovenčine

Zvieracia podstatné mená: sg. – chlap, pl. – dub, stroj

Vzor chlap (i – ia – ovia): dedo (dedovia), Mišo (Mišovia), archeológ, duch, vrah, sok, syn, otec, šéf, človek (ľudia), Boh, priateľ, podnikateľ, Slovan, rodič, brat, hosť, manžel, sused, ...

Vzor hrdina: domáce priezviská na –o: Krasko (a/u), Botto, Klimo, Krno, Fico...

prípona –i: husita (husiti), komunista,

v nimky deklin cie v sloven ine1
Výnimky deklinácie v slovenčine

Vzor dub (prípona -u v Gsg): prevažne pri prevzatých slovách, abstraktných a látkových podstatných menách: výsledku, hnevu, dojmu, cukru, hrachu, bôbu, medu...

dvojtvar a/u v Gsg: rok (roka/roku), prívesok, medailón, revír...

písanie koncovky –i v Lsg: najmä slová zakončené na –ál, -ár, -ér, -iar, -ier: kalamár, ateliér, pohár, materiál, lokál, kalendár, halier, papier, konár, stožiar, tanier, apríl, klavír, tunel, hotel, bicykel, liter, semester, kufor...

písanie koncovky –e v Npl: najmä slová zakončené na -ár, -iar, -ier: hektár, dolár, požiar, tanier, liter, kufor, bicykel, luster, fascikel, meter, pedál

POZOR NA PRAVOPIS

  • v I pl. píšeme vždy -mi, -ami (dubmi, ženami)
  • v L píšeme vždy -i, -í nie –y, -ý (na papieri, na tanieri, v hoteli)
  • príponu -ovpoužívame v mužskom rode, -ou v ženskom rode
v nimky deklin cie v sloven ine2
Výnimky deklinácie v slovenčine

Vzor žena

Dvojité skloňovanie: zora, žiara, žiabre majú väčšinu tvarov podľa vzoru žena, ale v N a Apl. majú tvary podľa vzoru ulica: zore, žiare, žiabre

Teda v G pl. - nie zorí, žiarí, žiabrí!!! ale zôr, žiar, žiabier – teda vzor žena

Vzor ulica

Cudzie mená ženského rodu zakončené na –ia, -ya:

Mária, demokracia, ľalia, harpya, funkcia a pod.

POZOR NA PRAVOPIS

Soňa (od Sone!!!), Aďa (od Ade!!!), Táňa (od Táne!!!)

v nimky deklin cie v sloven ine3
Výnimky deklinácie v slovenčine

Vzor kosť

Dvojité skloňovanie:

Pamäť (schopnosť uchovávať vnemy): Gsg – pamäti

Pamäť (zariadenie na zápis a uchovávanie info): Gsg a Npl- pamäte

Chuť (zmyslový vnem, chcenie): Gsg – chuti

Chuť (vlastnosť látok): Npl – chute

Hrsť (dlaň s ohnutými psrtami): Gsg – hrsti

Hrsť (množstvo): Npl – hrste (dve hrste niečoho)

Zver (ženský rod, zverina): vzor kosť (veľa zveri)

Zver (mužský rod, jedno zviera): vzor dub (dva zvery)

Dvojtvary

Myseľ – v Gsg dvojtvar mysle/mysli

Raž – v Gsg dvojtvar raži/raže

Tvár – v Gsg dvojtvar tváre/tvári

zauj mavosti zo sklo ovania
Zaujímavosti zo skloňovania

G pl

šaty (šiat), kauza (káuz), rifle (rifieľ/riflí), mäso (mias), päta (piat), pošta (pôšt), pocta (pôct), slnce (sĺnc), bieda (bied), sova (sov), potvora (potvor), jota (jot), metla (metiel), panna (panien), zlo (ziel), citoslovce (citosloviec), sukňa (sukieň/sukní), višňa (višieň/višní), mandarínka (mandarínok), čiapka (čiapok), čielko (čielok), lýtko (lýtok), salónka (Salónok), kovbojka (kovbojok), výhra (výher), sídlo (sídel), vlákno (vláken), krídlo (krídel), pásmo (pásem), osídlo (osídel), euro (eur), metafora (metafor), paralela (paralel), rezerva (rezerv),...

POZOR na tvorenie genitívu tvarovo podobných slov!!!

hračka (hračiek) – hráčka (hráčok), plávka (plávok) – plavky (plaviek), látka (látok) – latka (latiek) a i.

slide24
ÚLOHY

Vytvorte vety, v ktorých použijete uvedené slováako:

  • a) podst. m.: chudák, vstupné, účinkujúci
  • b) príd. m.:nočná, osviežujúci, pletený
  • c) predložku:nehľadiac na, počínajúc
  • d) časticu:rozhodne, tuším, našťastie
  • e)citoslovce: počúvaj, vitaj, hybaj

Určte slovný druh zvýraznených slov v dvojiciachviet.

  • Večerneprídem. Bol to večerako každý iný. Dostal sabezpečne až domov. Bezpečne tam je. Faktsa bojím. Na tento faktsapozabudlo. Hádamsa s ním už týždeň. Hádam to prejde. Išielhore. Išielhorededinou. Na základerozhodnutia začali konať. Stavia na dobromzáklade.Najprv nechápal, čochcú. Najprvpráca, potompláca. Povedal jej, abyprišla. Aby si sa mi vrátil! Veľasa učil. Malveľapeňazí. Bolo (veľmi) zima. – Bola (veľká) zima. Peniaze začali posielaťzačínajúcjanuárom – Zakýval jej, začínajúcdlhú cestu.Mali smesasenzačne. – Senzačne, už je tu! A prečo si prišiel? – Prišiela zvíťazil. Prosím, tu je to. – Prosím si vodu. Prišielčonajskôr. – Čosa stalo?
slide25
ÚLOHY

Použiteslová v dvojiciachviet tak, aby stedodržali slovný druh v zátvorke:

  • vyšetrujúci(1.sloveso, 2. podst. meno) b) moja(1. zámeno, 2. podst. meno) c) hnusoba(1.príd. meno, 2. podst. meno) d) uhladený(1.sloveso, 2. príd. meno) e) v mene(1. predložka+podst. meno, 2. viacslovnápredložka) f) myslím (1. sloveso, 2. častica)

Nájdite v texte všetky podstatné mená a určteich gramatické kategórie:

Koncom júna bolo už teplo. Mala síce veľa lások, ale tuším málo lásky. V rámci tejto problematiky budeme hovoriť viac o prvých láskach. Nakoniec prišiel aj on. Hádam sa s ním od rána do večera. Hádam to bolo len nedorozumenie. Chodil stále okolo. Vrátil sa ráno okolo tretej. Vždy sa vracal okolo nášho domu. Ráno bolo celkom krásne. Celkom ma poplietol. Práve prišla domov. Práve tu by sa to nemalo vyskytovať. Zostali sme tam do konca. Povedali naši vašim, aby prišli vaši k našim. Tá tvoja nám pomohla. Nech je po tvojom. Idem domov. To je môj domov. Bola zima. Bolo zima. Je veľmi teplo. Je tu veľké teplo. Dosť sa tam musel narobiť. Dosť dobre neviem, čo chcel. Má už asi dosť. Chlapec je celý otec. Kúpil celý chlieb. Nepovedal ani ň. A to už ako?! Vstal dnes skôr. Ide skôr o názor než o fakty. Skôr než odídeš, aspoň mi zbohom daj. No zbohom! Príďte čo najskôr. Môžeme prísť najskôr zajtra. Najskôr to bude tak. Nemá mi čo rozkazovať. Nebolo čo jesť. Čo ja viem čo ešte. Po prednáške už hovorili po slovensky, nie po nemecky. Poď ďalej. Kúpila potraviny, ďalej ošatenie a zaplatila za byt. Postavil sa ďalej od okna. Ďalej ho už nezaujímala. Prosím o prepáčenie. Prepáčte, prosím. Ešte je tma, ale už neprší. Ešte aj ty ma hnevaj!

sloves
Slovesá
  • alebo verbum je slovný druh, ktorým sa pomenúvajú deje (ako činnosti alebo stavy)Sloveso môže vyjadrovať:* činnosť, napr. 'robiť'* stav, napr. 'zelenieť sa' (vrátane vlastnosti, napr. 'voňať' alebo schopnosti, napr. 'horieť').
  • V slovenčine je sloveso ohybné.
  • Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.
delenie6
Delenie

plnovýznamové 1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony     a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu        (vlastniť, vziať, stratiť...)     b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu         (kráčať, cestovať...) 2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli        (šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)

delenie7
Delenie

pomocné-nemajú úplný, samostatný význam, pretosavovetespájajú s iným, plnovýznamovým slovom 1. modálne (spôsobové)  - vyjadrujúvôľu, chcenie, povinnosť, možnosťuskutočniť dejchcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si eštenapísať úlohu.), smieť, daťsa 2. fázové  - vyjadrujúfázu, koniec, začiatokdejazačať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začínapršať. Prestalapracovať.) 3. limitné  - vyjadrujú blízky začiatokdejaísť, mať (Išlomaporaziť. Vyzerá, akoby ho malšľaktrafiť.) 4. sponové  - fungujúakospojenie (spona) v mennomprísudku, spájajúsa s plnovýznamovými slovnými druhmibyť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane salekárom. Kedysa stala takou?)

gramatick kateg rie1
Gramatické kategórie

1. osobaprvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony)2. číslojednotné (singulár), množné (plurál)3. časa. minulý :: čítal som, prečítalsomb. prítomný :: čítamc. budúci :: budemčítať, prečítam4. spôsoba. oznamovacíb. rozkazovacíc. podmieňovací  - v prítomnom čase pomocouBY (Ak by smemali knihu, čítali by sme.)  - v minulom čase pomocouBOL/A/O/I BY (Ak by smebolimali knihu, boli by sme čítali.)POZOR! Neexistuje opytovacíspôsob.

gramatick kateg rie2
Gramatické kategórie

5. vida. dokonavý   - vyjadruje ukončený dej, už neprebieha (nakúpiť, prepísať, urobiť)   - budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom    (odpíšem,     prepracujem, zakryjem)POZOR! Dokonavé slovesánemajúprítomný čas. b. nedokonavý   - dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať, robiť)   - budúci čas sa u nich zväčšatvorízloženým slovesným tvarom     (budempracovať, budemprepisovať)POZOR! Sloveso zostáva dokonavé alebo nedokonavé v ktoromkoľvek tvare.

Vid sa teda dá určiť aj pri neurčitku.* Nepomýľte si -napr. prepísať a prepisovať: sú to dverôzneslovesá (prepíšem - budemprepisovať)* Nedajtesapomýliťčasmi. Ak je sloveso v minulom čase, neznamená to, že je dokonavé (Písal som -nedokonavý vid). To isté platí aj o budúcom čase. (Prečítam -dokonavý vid).

gramatick kateg rie3
Gramatické kategórie

6. slovesný roda. činný   - podmet vykonáva dej     (Mama varíobed. Kosci kosili lúku).b. trpný   - podmet nevykonáva dej, je ním zasiahnutý 1. zvratný trpný rod (sa)     (Obedsavarí. Lúkasa kosila.) 2. opisný trpný rod (byť + trpné príčastie)     (Obed je varený. Lúka bola kosená.)

gramatick tvar slovesa
Gramatický tvar slovesa
  • Gramatický tvar
  • jednoduchý- píšem, píš!
  • zložený – budem písať, písal by som, bol by som písal
  • Slovesný tvar
  • určitý – môžeme určiť gramatické kategórie (píšem, píšeš, píše...)
  • neurčitý – nemôžeme určiť gramatické kategórie
  • neurčitok –ť (písať)
  • slovesné podstatné meno -ie(písanie)
  • prechodník -úc/-uc, -iac(píšuc)
  • trpné príčastie -ný, -ený, -tý(písaný)
  • činné príčastie prítomné -úci/ -uci, -iaci(píšuci)
  • činné príčastie minulé –vší (písavší)
slide33
ÚLOHY

Odlíšte plnovýznamové a neplnovýznamové slovesá a bližšiešpecifikujte, o aký druh ide:

  • Leží a číta. Bratislava leží na Dunaji. Armáda obkolesilanepriateľa. Dedinuobkolesujú lesy. Právehrá tenis. Od detstvahrá tenis. Matka starostlivooddeľujebielok od žĺtka. Kanál oddeľujeAnglicko od pevniny. Cesto saleje rovno na plech. Vonkusaleje. Ťažko chorý pacient ešte žije. Žije v Prahe. Schôdzasa začala slovenskou hymnou. Začal sa nový rok. Začala písať. Myslím, teda som. Som doma. Somučiteľom. Spievalsom. Mám upratané. Mám auto. Mám strach. Mám ešteupratať. Na čele mala hviezdu. Stojí na čele vlády. Celúminútu stál na hlave. Stojí to iba 20 korún.

Určtepredmetové a bezpredmetovéslovesá:

  • Pretlieskanie v pravý čas je potrebnépoznať program.
  • Aj prinávšteve opery alebo baletu je najlepšiezakúpiť si bulletin.
  • Stretávamesa s takými víchricami, akésa v našich podmienkach nevyskytovali.