Poznávacia funkcia jazyka

1. Poznávacia funkcia jazyka Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

2. O čom je táto prednáška • Čím sa zaoberá kognitívna lingvistika? • Je myslenie nevyhnutne viazané na jazyk? • Sú nositelia rôznych jazykov odlišne mysliaci ľudia? • Prečo počítače nerozumejú významom viet?

3. 1. Čím sa zaoberá kognitívna lingvistika?

4. Kognitívny prístup k jazyku(kognitívnymajúci poznávací význam, a teda aj pravdivostnú hodnotu) • po komunikačno-pragmatickom obrate • presun pozornosti od langue k parole • 70. roky 20. storočia • kognitívno-kultúrny obrat • presun pozornosti k vzťahu jazyk – myslenie – kultúra • 90. roky 20. storočia • konštituovanie kognitívnych vied • transdisciplinárne pole rôznych vedných odborov, ktoré spája záujem o ľudskú myseľ a mozog

5. Kognitívne vedyčo sa deje v mysli a v mozgu človeka, keď používa prirodzený jazyk?

6. Kognitívna lingvistika • Čo môžeme prostredníctvom skúmania jazyka vypovedať o fungovaní ľudskej mysle? • jazyk ako okno do ľudskej mysle

7. psycholingvistika ako sú prvky jazykového systému organizované v mysli? produkcia a porozumenie reči bilingvizmus osvojovanie a učenie sa jazyka jazykové patológie metódy longitudinálna http://www.laboratorium.detskarec.sk/ukazka.php jazykové testy CDI, slovenská verzia Tekos I a II http://www.laboratorium.detskarec.sk/tekos1.php Lingvistika ponúka poznatky o princípoch stavby a fungovania jazyka

8. neurolingvistika biologicko-fyzikálno-chemické procesy v mozgu počas produkcie a porozumenia reči neurozobrazovacie metódy Sýkora, M.: Diagnostika cievnych mozgových príhod. Bratislava: LF UK 2011. revízia predstáv o viazanosti reči na „jazykové centrá“ v mozgu Brocovo „motorické centrum“ reči (produkcia reči) Wernickovo „senzorické centrum“ (porozumenie reči) Lingvistika ponúka poznatky o princípoch stavby a fungovania jazyka

9. 2. Je myslenie nevyhnutne viazané na jazyk?

10. základné východisko jazyk = myslenie

11. Ľudské myslenie je predovšetkým jazykovo-pojmové myslenie • pojmy • súdy • úsudky • avšak jestvujú aj iné typy myslenia

12. obrazné obsah vedomia sa vyjadruje nie slovami, ale obrazmi, čiarami, plochami; tónmi, zvukmi... technické myslenie napr. hľadanie chyby v nefungujúcom prístroji riešenie testov priestorovej predstavivosti myslenie detí Typy myslenia

13. 3. Sú nositelia rôznych jazykov odlišne mysliaci ľudia?

14. Univerzalistický prístup myslenie ľudí ako príslušníkov jedného biologického druhu je rovnaké pre ľudstvo ako celok je príznačná spoločná „psychická jednota“ existencia rozličných jazykov je vo vzťahu k mysleniu marginálna (=okrajová, zanedbateľná) psychická jednota Relativistický prístup rozdielnosť jazykov, ktoré si v detstve osvojíme, má dominantný vplyv na spôsob uvažovania spolu s materinským jazykom si osvojujeme aj istý pohľad na svet, určitú interpretáciu sveta osvojenie jazyka znamená, že si nasadíme okuliare, cez ktoré hľadíme na svet kultúra rôznorodosť Je myslenie všetkých ľudí rovnaké?

15. Univerzalistický prístup myslenie ľudí ako príslušníkov jedného biologického druhu je rovnaké pre ľudstvo ako celok je príznačná spoločná „psychická jednota“ existencia rozličných jazykov je vo vzťahu k mysleniu marginálna (=okrajová, zanedbateľná) psychická jednota Relativistický prístup rozdielnosť jazykov, ktoré si v detstve osvojíme, má dominantný vplyv na spôsob uvažovania spolu s materinským jazykom si osvojujeme aj istý pohľad na svet, určitú interpretáciu sveta osvojenie jazyka znamená, že si nasadíme okuliare, cez ktoré hľadíme na svet kultúrna rôznorodosť Je myslenie všetkých ľudí rovnaké?

16. 1. Teória jazykovej relativiy Sapira a Whorfa rozličné jazyky odlišné jazykové obrazy sveta odlišné vnímanie a hodnotenie sveta odlišný systém pojmov odlišnosti v myslení odlišnosti v správaní

17. angličtina – hopi

18. hovorenie prebieha voľne, spontánne hovoriaci nevie, podľa akých pravidiel výpovede tvorí implicitná/tichá znalosť z pozície používateľov sa jazyk javí ako pozadie, niečo čo sa „neberie na vedomie“ až porovnávanie jazykov ukazuje, že automatické, mimovoľné schémy sú v každom jazyku iné

19. Slovenčina:verbo-nominálne spojenia udrieť, otočiť, zhltnúť trvať, vyčnievať, vlastniť blesk, iskra, tep, okamih, pocit dom, strom, skala, zem, vzduch, voda

20. Hopi:kategorizuje sa na základe trvania procesu udrieť, otočiť, zhltnúť trvať, vyčnievať, vlastniť blesk, iskra, vlna, tep, okamih, pocit dom, strom, skala, zem, vzduch, voda

21. americký kognitivizmus Lakoff a Johnson nový pohľad na metaforu metafora nie je len ozvláštňujúci prostriedok s estetickou funkciou celý pojmový systém, v rámci ktorého myslíme a konáme, je metaforický základný prostriedok utvárania konceptuálneho systému štruktúra poznania sa systematicky prenáša zo zdrojovej do cieľovej oblasti Eurozónu vylieči iba šoková terapia. zdrojová oblasť: medicína cieľová oblasť: ekonómia európsky kognitivizmus teória jazykového obrazu sveta poľský, český variant do popredia nie individuálna, ale kolektívna myseľ, vzťah jazyka a národnej kultúry precedentné fenomény mená, udalosti, texty, ktoré u nositeľov jazyka vyvolávajú bohaté konotácie privatizácia od buka do buka tri prúty sú silnejšie ako jeden Kocúrkovo je dnes celé Slovensko našiel som to na stole Bin Harabin Che Guevara – Jánošík Južnej Ameriky arcibiskup s ľudskou tvárou Fico nie je Jánošík Ficko 2. Ďalšie teórie kognitívnej lingvistiky

22. 3. Realita – myslenie – jazyk(teória Jána Horeckého)

23. Každý objekt možno opísať súhrnom logických predikátov: je to potravina je to pečivo z medu, múky, vajec a voňavých korení formované do rozličných podôb slúži na jedenie, ako ozdoba, darček Logické predikáty

24. 4. Prečo počítače nerozumejú významom viet?

25. koartikulácia • prekrývanie sa jednotlivých fáz artikulácie susedných hlások • P. Menzerath a A. de Lacerdu (1933) • kontextovo podmienený význam slov • Eva si kúpila hrušku. • rozdiel medzi sémantikou a pragmatikou výpovede • rozdiel medzi tým, čo je povedané, a tým, čo sa tým myslí • Zajtra prídem zas. • oznámenie, vyhrážka, sľub... • inferencia • porozumenie je viac ako len porozumenie explicitne uvedených informácií • vyvodenie nových informácií z explicitne uvedených informácií • usudzovanie, porozumenie implicitných informácií