ZUR394a a ZUR594a Tvorba akademického textu 29. 4. 2013

1. Záverečná správa z výskumu ZUR394a a ZUR594a Tvorba akademického textu 29. 4. 2013

2. Pozitivizmus hlavné východisko: skúmanie sociálneho a kultúrneho života sa v princípe nelíši od skúmania prírodného sveta metodologická výbava: zbieranie použiteľných „faktov“, odstup od skúmaného subjektu veda musí byť postavená na empirických dátach získaných priamym pozorovaním 2

3. Pozitivizmus cieľ vedeckého skúmania: vzťahy medzi sociálnymi faktami, príčina a následok verifikovanie/falzifikovanie hypotéz deterministická filozofia redukcionistický prístup 3

4. Dizajn empirického výskumu formulácia témy výskumu a výskumného problému prehľad literatúry(teoretický kontext výskumu) formulácia cieľa výskumu formulácia výskumných otázok a hypotéz rozhodnutie o výskumnej stratégii, metóde a technike zberu dát rozhodnutie o základnom súbore a vzorke

5. Dizajn empirického výskumu • operacionalizácia výskumných otázok a hypotéz, hľadanie indikátorov • konštrukcia výskumného nástroja • pilotáž • zber dát • analýza a interpretácia dát • zodpovedanie položených výskumných otázok/hypotéz • diskusia, závery

6. Úvodné úvahy • správa z výskumu má viacero funkcií: • sprostredkováva publiku sumu špecifických dát a myšlienok • ide o príspevok k celkovej sume vedeckých poznatkov • stimulácia a nasmerovanie ďalšieho výskumu

7. Publikum • kto bude správu čítať? odborná alebo široká verejnosť? • tomu treba prispôsobiť jazyk (vysvetľovať odborné termíny) • chce vedieť: • čo sme skúmali, prečo sme to skúmali, s akým výsledkom • nakoľko sú naše výsledky spoľahlivé a legitímne

8. Forma a dĺžka správy • research note • krátka správa o výskume pre odborné časopisy • cca 1 až 5 strán • správa pre sponzora • mať na pamäti dôvody, prečo sponzor náš výskum financoval • sústrediť sa na prínos výskumu

9. Forma a dĺžka správy • working paper/monografia • „pracovná“ verzia, priestor pre špekulácie, odvážne interpretácie • príspevok na konferencii (professional paper) • už bez špekulácií • radšej stručne než obšírne • článok • cca 25 strán • podobná štruktúra ako seminárne práce • kniha

10. Ciele správy • preskúmanie určitého problému • viaže sa s nekompletnosťou a určitou špekulatívnosťou záverov • popis problému • treba čitateľa upozorniť, či sa jedná o výsledky za vzorku alebo za celú populáciu, a aká veľká je chyba • návrh intervencie • vstupujú sem osobné hodnoty výskumníka • je vhodné mať oporu v dátach, a keď sa od dát vzdialime, upozorniť na to

11. Štruktúra správy • potrebujeme odpovedať na otázky: • prečo? • ako? • čo? • a čo s tým? • pravidlo: • povedz, čo sa chystáš povedať • povedz to • povedz, čo si povedal/a

12. Štruktúra správy • Názov • Abstrakt (pár riadkov) • Úvod (cca 10 %) • Prehľad literatúry (cca 20 %) • Metóda (cca 10 %) • Analýza a interpretácia (30 %) • Diskusia (cca 10 %) • Záver (cca 20 %)

13. 1. Názov • primeraná dĺžka • čo • kde • kedy sme skúmali • akou metódou

14. 2. Abstrakt • cca 100 slov • čo sme vykonali • akou metódou sme postupovali • s akými výsledkami

15. 3. Úvod • aká je všeobecná povaha problému? • výskumná téma a výskumný problém • ako sa k problému postavili ostatní vedci? prečo ich stanoviská vzbudzujú pochybnosti? • prečo vlastne robíme daný výskum?

16. 4. Prehľad literatúry • cieľ: zasadiť náš výskum do širšieho kontextu vedeckých poznatkov na danú tému • doplniť prehľadom empirických výskumov

17. 5. Metóda • formulácia výskumného problému • cieľ výskumu • výskumné otázky • hypotézy • indikátory • použitá metóda • technika zberu dát • základný súbor, výberový súbor, technika výberu, non-response rate • podrobnosti o zbere dát

18. 6. Analýza a interpretácia • dôvod, účel analýzy • relevantné dáta • interpretácia dát • hlavná myšlienka; nie súbor dát na tú istú tému • čo ten výsledok znamená? konfrontovať s teoretickými východiskami • štruktúra (príklad): • a) téza, • b) podloženie dátami, • c) dáta obšírnejšie

19. 6. Analýza a interpretácia • tabuľky, grafy, schémy • jednotná úprava • preložiť • očíslovať • interpretovať výsledky, neopisovať, čo je v tabuľke • výsledky zaokrúhľovať

20. 7. Diskusia • metodologické úvahy • limity nášho výskumu • zasadenie do širšieho odborného kontextu; vzťah k existujúcim poznatkom, vzťah k podobným výskumom • k čomu sme ešte v rámci výskumu (nečakane) dospeli (mimo hypotéz)? • ak sa naše hypotézy nepotvrdili, prečo asi? • návrhy na ďalší výskum (špecifické)

21. 8. Záver • vyhnúť sa podrobnostiam • hlavné závery a ich širší význam • čo sme zistili: rozhodnutie o hypotézach, odpovede na výskumné otázky, konfrontácia s cieľom práce • odpoveď na širší problém načrtnutý v úvode; ako náš výskum prispel k rozšíreniu poznatkov o danej téme? • čím je náš výskum jedinečný

22. Záverečné poznámky • replikabilita • ak používame kvantitatívne dáta, treba ich prezentovať tak, aby si čitateľ mohol prepočítať výsledky • opísať postup zberu a analýzy dát dostatočne podrobne na to, aby mohol niekto iný podniknúť sekundárnu analýzu našich dát • tabuľky a grafy: a) opísať účel tabuľky, b) prezentovať tabuľku, c) zhrnúť výsledok a interpretovať ho • formulovať explicitné závery; ale: pozor na nepodložené závery

23. Štylistika • prvá osoba singuláru alebo plurálu? • ak píšeme všeobecne o osobách, mužský alebo ženský rod? • celé vety, nie poznámky/odrážky • dodržať odborný štýl, bez slangových výrazov, publicizmov, zbytočných metafor

24. kto je sponzorom výskumu kto ho vykonal presné znenie otázok (vrátane pokynov pre tazateľov/respondentov, ktoré môžu ovplyvniť odpoveď) definícia populácie, ktorú má výskum reprezentovať, popis opory výberu Minimálny štandard AAPOR a WAPOR pre prezentáciu údajov v kontexte výskumu I.

25. postup výberu vzorky, vrátane jasného určenia metódy, ktorá bola použitá pre výber respondenta veľkosť vzorky, údaje o návratnosti, informácie o nezahrnutých jednotkách diskusia o presnosti výsledkov (vrátane odhadov výberovej chyby) ktoré výsledky sú založené len na časti vzorky metóda, lokalita, termín zberu dát Minimálny štandard AAPOR a WAPOR pre prezentáciu údajov v kontexte výskumu II.

26. kdo vykonal výskum? kto výskum zaplatil a prečo bol vykonaný? koľko ľudí sa výskumu zúčastnilo? ako boli respondenti vybraní? z akej oblasti (štát, región) či skupiny (podnikatelia, právnici, voliči ODS) boli títo ľudia vybraní? zakladajú sa výsledky na odpovediach všetkých dotázaných? kto mal byť dotázaný a nebol? (miera návratnosti) Sheldon Gawiser, Evans Witt (2004): 20 otázek, které by si měl novinář položit, než začne psát o výsledcích výzkumu veřejného mínění I.

27. kde bol výzkum vykonaný? ako boli vykonané rozhovory? aká je výberová chyba? kto vedie? (kedy má skutočne jedna strana náskok pred druhou?) aké otázky boli kladené? v akom poradí boli otázky kladené? aké ďalšie výskumy boli na danú tému vykonané? Sheldon Gawiser, Evans Witt (2004): 20 otázek, které by si měl novinář položit, než začne psát o výsledcích výzkumu veřejného mínění II.

28. Průzkum: Dvě třetiny lidí souhlasí, aby bohatší řidiči platili vyšší pokuty (05.09.2010 ) Zdroj: Idnes Více než 62 procent lidí souhlasí s nápadem ministra dopravy Víta Bárty, aby movitější řidiči v luxusních vozech platili za přestupky vyšší pokuty. Uvedla to agentura SANEP na základě svého průzkumu. Přes čtyři pětiny oslovených míní, že bohatším řidičům nečiní nynější maximální výše pokut žádné problémy a systému zneužívají. Internetový průzkum, který společnost SANEP uskutečnila na přelomu srpna a září, prý dále ukázal, že většina lidí se domnívá, že vyšší pokuty by mohly majitele luxusních vozů přimět k většímu respektování dopravních předpisů. Mírně nadpoloviční většina veřejnosti je přesvědčena o tom, že není spravedlivé, pokud musí za stejný dopravní přestupek zaplatit méně majetný řidič stejně vysokou pokutu jako majitel luxusního vozu. Nahlížení do majetkových poměrů polovině lidí nevadí. Pro 48,8 procenta lidí nepředstavuje problém ani případná možnost policie nahlížet do majetkových poměrů provinilých řidičů. Proti je 41,1 procenta oslovených. Zdroj: SIMAR - Sdružení agentur pro výzkum trhu a veřejného mínění Ako (ne)informovať o výskume

29. Parametre vzorky? Metóda? Generalizácia zistení na celú populáciu/verejnosť? (ide o internetovú populáciu do 70 rokov) Ako (ne)informovať o výskume

30. Zámena ankety so serióznym výskumom Zovšeobecnenie výsledkov výskumu z konkrétnej cieľovej skupiny na bežnú populáciu (či širšiu cieľovú skupinu) Interpretácia výsledkov nad rámec zisťovaných údajov Nepresná interpretácia znenia otázky (či variant odpovedí) Zámena výskumu a tvrdých dát Zdroj: SIMAR - Sdružení agentur pro výzkum trhu a veřejného mínění 10 najčastejších chýb médií pri interpretácii výskumu

31. Neúplná informácia (plán rozvoja „A“ má v obci podporu väčšieho počtu obyvateľov než plán „B“; ale zároveň má však plán „A“ i viac odporcov ako plán „B“) Porovnávanie výsledkov metodicky neporovnateľných výskumov (iná vzorka, iná metóda – napr. anketa versus kvótny výber) Uvedenie výsledkov výskumu bez zdroja (kto a ako realizoval…) Použitie časovo zastaralých či vecne prekonaných dát Neoverenie si pôvodu výskumu, solídnosti realizátora Zdroj: SIMAR - Sdružení agentur pro výzkum trhu a veřejného mínění 10 najčastejších chýb médií pri interpretácii výskumu