LEXIKOLÓGIA

1. LEXIKOLÓGIA Tvorenie slov Slovná zásoba Klasifikácia slov slovnej zásoby Význam slova Dynamika slovnej zásoby Slovníky (Lexikografia)

2. Lexikológia v systéme jazyka • Štylistická rovina jazyka • štyléma (syntax, morféma, lexéma, fonéma, graféma)

3. Lexikológia v systéme jazyka • je náuka o slove a slovnejzásobe a o význame slov . • skúma slovo z hľadiska jeho významu (sémantiky), ale aj z hľadiska jeho formy. • Slová daného jazyka vytvárajúslovnú zásobu. • SLOVO je ustálená skupina hlásokalebo písmen, ktorá má svoj význam (pomenúvaaleboniečo označuje – má lexikálny (vecný) význam; okrem neho má aj gramatický význam – ten nám umožňuje komunikáciu (dorozumievanie), vyjadrujevzťahmedzislovamipomocou gramatických tvarov). Etymológia je náuka o skúmanípôvodu slov. Pre slovenčinu má veľký význam, pretožesúčasná spisovná slovenčina má etymologický pravopis – pre pravopis každého slova je dôležitý etymologický (pôvodný) pravopis.

4. Tvorenie slov • Tvorenie slov je jedným z prostriedkovobohacovaniaslovnej zásoby.   • Poznáme tri základné spôsoby (zásady) tvorenia slov: odvodzovanie, skladanie, skracovanie. • Odvodzovaním(predponami) nadčas, nadstavba, pračlovek, (príponami) zverinec, vysťahovalec, nehodovosť, ministerka • Skladaním slov(samoobsluha, spoluzodpovednosť, A-vitamín, tukotvorný) • Skracovaním slov(MHD, PKO, VÚB) • Rozširovaním a zužovaním významu slova (univerbizácia, multiverbizácia)(názov malinovka z jedného druhu nápojasapreniesol na všetky nápoje )

5. Odvodzovanie • Z hľadiska formy rozčleňujeme odvodenéslová na 2 slovotvorné časti: • slovotvorný základ (SZ) a slovotvorný formant (SF) • táčasťodvodeného slova, ktorá je totožná so základovým slovom (tvar - útvar) alebo s časťou základového slova (slovenčina – slovenský, doba - obdobie).  Slovotvornými základmimôžu byť: • neodvodenéslová– dom, deň, písať, malý … • odvodenéslová– pracovník, sprievodkyňa, dokončiť, pracovníčka … • zloženéslováalebo slovné spojenia – veľkomesto, Banská Bystrica …. • predložkovéspojenia– na brehu, pod zemou, preddomom …

6. Odvodzovanie • slovotvorný formant (SF) Do slovotvorného formantu patrí: • slovotvorná prípona (sufix) – učiteľ-ka • slovotvorná predpona (prefix) – vy-robiť

7. Skladanie • Spočíva v spojení dvoch slovotvorných základov, pričom vzniká zložené slovo, napr.  rádio + prijímač → rádioprijímačdelo + strelec → delostrelec  mini + sukňa → minisukňaPozor! Mnohé zloženéslováobsahujúvkladanúhlásku – o – , – e – , napr. vzducholoď, zemeguľa, snehobielyK nepravým zloženýmslovámpatria takzvané:zrazeniny – vznikli prostým spájanímdvochtvarov bez spájacej morfémy – o – , napr. kníhtlačiareň

8. Skracovanie Skracovaní slov vytvárameskratkya značky, ktoréurýchľujúkomunikáciuhlavne v odbornom, publicistickom a administratívnomštýle. a.) skratky – vznikajú tak, že použijeme jednu aleboniekoľkozačiatočnýchhlások slova. Obyčajnekončia spoluhláskou a píšeme za nimi bodku, napr. tituly: Dr. Mráček; textové skratky: atď., a pod., napr. (súskrátenéslová na jedno aleboniekoľkozačiatočných písmen. Píšeme za nimi bodku.)

9. Skracovanie b.) značky – vznikajú tak, že z viacslovnéhopomenovania použijeme začiatočné hlásky. Píšu saveľkýmipísmenami a v rukou písanom texte ich píšeme tlačeným písmom, napr. SND (Slovenské národné divadlo). Neskloňujúsa. Za značkami chemických prvkov, mier, fyzikálnychveličín (píšu sa aj malým, aj veľkýmpísmom) sa nepíše bodka, napr. Na, m, W. c.) značkové slová – vznikajúzozačiatočných písmen aleboslabík slov, komponentovzdruženéhopomenovania, ale vytvárajútakú podobu, že sadajúskloňovaťKerametal – keramické a kovové komodity, Slovnaft – Slovenská nafta, Sľuk – Slovenský ľudovýkolektív.

10. ÚLOHY • Akým spôsobom obohacujeme slovnú zásobu? • Akým spôsobom boli vytvorené slová: zmužilých, napr., veleslavný, vodováha, SNR, panelák, kníhtlač, predhistorický, MHD, manažment

11. Slovná zásoba • je to súhrnvšetkých slov, ktoréexistujú v jazyku. • je zachytená v slovníkoch. • SLOVNÁ ZÁSOBA • jadro slovnej zásoby • (1000 – 1500 slov) • -okraj slovnej zásoby • (nepoužívané alebo zastarané slová) • SLOVNÁ ZÁSOBA • aktívna • -pasívna • (bohatšia) jadro aktívna okraj pasívna

12. Klasifikácia slov v slovnej zásobe PODĽA SPISOVNOSTI slang -používa ho určitá skupina ľudí napr. žiaci - učka, deják, vysvečko, gympeľ nárečovéslová -používajúsa na istom území Slovenska napr. švábka, krumple, dzífka, včuľ subštandardnéslová -nesprávneutvorenéaleboprevzaté z iného jazyka, súrozšírenévšeobecne, nieiba v nejakejskupineľudí napr. tlačítko, bezvadný, cálovať

13. Klasifikácia slov v slovnej zásobe PODĽA PÔVODU kalky slovenské slová, ktoré vznikli doslovným prekladomcudzích slov napr. zemepis (geo-grafia), milosrdenstvo (miseri-cordia), všemohúci (omni-potens) internacionalizmy -cudzieslová, ktorésarozšírili do jazykov celého sveta napr. softvér, hokej, robot, prezident prevzaté -čiastočnesaprispôsobili slovenskému jazyku napr. disciplína, bicykel, ordinácia zdomácnené -už sanepociťujúakocudzie napr. škola, žiak

14. Klasifikácia slov v slovnej zásobe PODĽA HISTORICKÉHO HĽADISKA zastarané slová -eštesú známe, ale nahrádzajúichnovšieslová, používajúichnajmä starší ľudia napr. gánok, bukréta, rínok, veselie neologizmy -nové slová, ktoréväčšinoupomenúvajú nové javy napr. logo, displej, Róm, kalkulačka archaizmy -nahradili ichiné výrazy napr. árešt, stoletie, dejespyt, viselec historizmy -zanikli javy, ktorépomenúvali napr. dereš, pandúr, groš

15. Klasifikácia slov v slovnej zásobe PODĽA ŠTÝLOV

16. Klasifikácia slov v slovnej zásobe PODĽA CITOVÉHO ZAFARBENIA citovo zafarbené - expresívne slová kladné záporné

17. Klasifikácia slov v slovnej zásobe PODĽA SOCIÁLNEHO HĽADISKA • sú to hovorové výrazy v pracovnom styku • tajný jazyk niektorýchsociálnychskupín • tajný jazyk určitej skupiny, ktorá chce utajiť obsah svojhoprejavu

18. Význam slova • Slová podľa vecného významu delíme na: • plnovýznamové slová, • neplnovýznamové slová. • Plnovýznamové slová sú slová, ktoré majú svoj vlastný vecný význam a niečo pomenúvajú. • Neplnovýznamové slová sú slová, ktoré nemajú samy o sebe vecný význam, nič nepomenúvajú, iba vyjadrujú vzťahy.

19. . Význam slova

20. Význam slova • Slová s vecnýmvýznamom – plnovýznamové slová: • podstatné mená: slnko, okno, drevo, mama, • prídavnémená: široký, úzky, milý, zdvorilá, • zámená: jeho, ja, tvoj, náš, my, ona, vášho, • číslovky: tretí, dvojnásobný, štrnásťročný, • slovesá: čítať, písať, hovoriť, piť, spievať, • príslovky: zrána, zhruba, včera, uprostred. • Slová, ktorénemajúvecný význam – neplnovýznamové slová: • predložky: bez, k, vo, od, okrem, po, popod, mimo, • spojky: a, ale, alebo, aby, pretože, hoci, či, žeby, • častice: potom, vari, nože, aspoň, azda, kdeže, • citoslovcia: čľup, jaj, fuj, fíha, cink, frnk, brnk.

21. ÚLOHA • Urči, či ide o plnovýznamové alebo neplnovýznamové slová:

22. Význam slova • Jednovýznamové slová majú len jeden význam, pomenúvajú jedinečný – neopakovateľný jav. Napríklad: Slovensko, Bratislava, kosačka, diaľnica, skanzen, pravek. • Viacvýznamové slová majú viac významov, pomenúvajú viac javov. Napríklad: • kohútik - živočích, • kohútik - vodovodný, • list – prírodnina, • list – listina, • hlava – časť tela, • hlava – kapustová, • koruna – minca, • koruna – kráľovská.

23. ÚLOHA • Urči, či ide o jednovýznamové alebo viacvýznamové slová:

24. Homonymá – synonymá - antonymá homonymá (rovnozvučné slová) - slová, ktoré rovnako znejú a pritom pomenúvajú rozdielne javy - od viacvýznamových slov sa líšia tým, že vznikli ako samostatné pomenovania a náhodne sú zvukovo zhodné pr. zámok (historická budova) zámok (kovový mechanizmus na uzamykanie). synonymá (rovnoznačné slová) - sú slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav, sú to slová rovnakého alebo podobného významu pr. strašidlo, strašiak, príšera, mátoha... - synonymá vytvárajú: synonymické dvojice pr. dno - spodok, mláka - kaluž synonymické rady pr. statočný, čestný, poriadny, charakterný, bezúhonný, poctivý

25. Homonymá – synonymá - antonymá antonymá (opozitá) - slová, ktoré majú opačný význam pr. svetlo - tma, úprimnosť - neúprimnosť, horný - dolný, sedieť - stáť, ďaleko – blízko

26. ÚLOHY • Uveď aspoň tri synonymá k slovám: hlava, peniaze, priateľ, čistý, pekný, múdry, rozprávať, ísť 2. Vyber, ktoré slovo do synonymického radu nepatrí: a) dlhý, siahodlhý, široký, nekonečný, maxi (sukňa), dlhánsky, predlhý b) prísny, nevľúdny, neúprosný, striktný, nedôstojný, nekompromisný, tvrdý c) veľa, mnoho, požehnane, neúrekom, stopercentne, nadmerne d) dom, chatrč, obydlie, vila, priedomie, hacienda 3. Do viet doplň antonymá: a) Sýty _____ neverí. b) Ráno je múdrejšie _____. c) Dohovoril sa s ním rukami-______. d) Čo sa v _____ naučíš, v ______ akoby si našiel 4. Uveď slová, ktoré vyjadrujú opačný význam: láska, priateľstvo, sympatia, sloboda, ruka, radosť, pridať

27. ÚLOHY 5. Nasledujúce úryvky textov boli zmenené takým spôsobom, že isté slová boli nahradené svojimi synonymami. Pokúste sa rekonštruovať pôvodné texty. Nezamestnanosť v Hornom Uhorsku je na najnižšom leveli v dejinách. – Do Berlína nekráčajte, ak zbožňujete obstarožné historické mestá s romantickou atmoškou, alebo ak máte radi vyvýšeniny. – S obnaženiami korupcie sa vo finálnom čase roztrhol mech, k čomu prispela najmä agilnejšia kolaborácia občanov s polišmi. Posledný eurobarometervytrúbil, že až polovica duší únie si nijaké dilatovanie nežiada, pričom s poskytovaním výpomoci z fondov pritakávala iba tretina opýtaných.

28. ÚLOHY 6. V nasledujúcich vetách sa pokúste charakterizovať, na základe akých paradigmatických vzťahov autordosahuje komický, ironický a i. impulz: Môj strýko pije iba minerálnu vodku. Prvá pomoc pri prechladnutí. Vykašlite sa na to. Na klavíri hrám strašne rada, ale strašne. Vety poznáme holé a oblečené. Viete, že keď hovoríte ženám o kúpe náušníc, sú samé ucho? Máliť sa je ľudské. Ani ľudožrút mu nevedel prísť na chuť. Jedna z mojich naivít: chcel som s vlkmi vence viť! Alkohol je štvornohý priateľ človeka. Obmäkčili ho až fľašou tvrdého. Zbraňami mužov sú kolty, zbraňami žien dekolty. Keď zomrel šéf kontrarozviedky, na hrob mu napísali: Odpočúvaj v pokoji. Bola to krajina neobmedzenej obmedzenosti. Ďuro, keď si vypije, je taký energetický.

29. Dynamika slovnej zásoby Dynamika = všeobecne: sila, spravidlazameraná na nejakúzmenu v čase, hybnosť, živosť v literatúre: štylistickáživosť, rušnosť, prudký dejový spád a podobne v umení: vnútorný pohyb umeleckéhodiela Slovná zásoba je otvorenýsúbor slov, najrýchlejšiesamení a vyvíja, citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti. Má pevný základ – jadro SZ (základný slovný fond), tásanajmenejmení, je stála a vyvíjasaveľmipomaly. Ostatnáčasť je dynamická, menlivá.

30. Dynamika slovnej zásoby Lexikálna stavba spisovnej slovenčiny sa v posledných desaťročiach rozvíja najdynamickejšie. Pre dynamickosť súčasného stavu lexiky sú charakteristické najmä tieto javy: • intenzívne pribúdanie nových slov a slovných spojení z domácich zdrojov a z iných jazykov (nárečia, cudzie slová) • významové zmeny, a to v pribúdaní alebo v ubúdaní významov slov (koruna) • štýlové prehodnocovanie lexikálnych jednotiek a ich významov (menej či viac expresívne) • prehodnocovanie slov na osi spisovnosť – nespisovnosť  • internacionalizácia slovnej zásoby spis. slovenčiny v jej terminologickej i netermin. zložke • rozvoj analytických výrazov typu sloveso + meno  • neprestajné pribúdanie rozmanitých opisných, resp. obrazových pomenovaní

31. Dynamika slovnej zásoby Rozvoj civilizačným vymožeností spôsobil, že v súčasnej etape rozvoja slovenčiny sa náš spisovný jazyk stal skutočným majetkom celého národa. Demokratizácia spisovného jazyka a stále sa spresňujúca kodifikácia normy spisovnej reči priniesli stabilizáciu a upevnenie normy spisovnej slovenčiny: • Pravidlá slovenského pravopisu r. 1953 (Š. Peciar) priniesli štyri najdôležitejšie úpravy: 1. zjednotenie písma koncového – i, -y v množnom čísle základného tvaru minulého času. 2. zjednodušené písanie predpôn s-, z a ich vokalizovaných podôb. 3. zjednodušené písanie predložiek s, z – zaviedla sa zásada, že s 2. pádom sa používa predložka z, zo, kým so 7. pádom (vtedy ešte) predložka s, so 4. zjednodušené a zjednotené písanie dĺžky samohlások v prevzatých a cudzích slovách. Najmä týmito úpravami sa posilnila tendencia maximálne priblížiť pravopis výslovnosti a tým upevniť spisovnú výslovnosť.

32. Dynamika slovnej zásoby Pravidlá slovenskej výslovnosti 1984 (A. Kráľ) - prvá oficiálna kodifikačná príručka spisovnej výslovnosti: Za už takmer tradičný problém spisovnej slovenčiny sa pokladá hláska mäkké ľ. Táto hlás-ka má pevné miesto v hláskovom systéme a má dosah aj na morfologickú stavbu. Pri výslovnosti sa žiada dodržiavať zreteľný zvukový rozdiel medzi mäkkým ľ a tvrdým l. Po roku 1945 nastala kvalitatívne nová etapa aj vo vedeckom výskume slovenčiny. Výsledky jazykovedného výskumu sa sústavne uverejňovali v troch až štyroch jazykovedných časopisoch – Slovenská reč, Jazykovedný časopis, Kultúra slova, SlavicaSlovaka. Na vedecký výskum a opis slovenského jazyka bezprostredne nadväzovala kodifikácia normy spisovnej slovenčiny a práca v jazykovej kultúre. (1931, 1940, 1953, 1971, 1984, 1991, 2000) POSLEDNÉ ÚPRAVY (2000): Svätý otec → Svätý Otec, nové výnimky rytmického krátenia: bárčím, bárským, bohviekým, čertviečím, Wildeová → Wildová, vyše 400 nových slov, a pod.

33. Slovníky Pravidlá slovenského pravopisu (pravopisný slovník) Právnický terminologický slovník (terminologický slovník) Slovník cudzích slov Slovensko-anglický slovník (prekladový slovník) Etymologický slovník slovenského jazyka (etymologický slovník) Frekvencie slov v slovenčine(frekvenčný slovník) Regionálny nárečová slovník (nárečový slovník) Retrográdny slovník slovenčiny (retrográdny slovník) Synonymický slovník slovenského jazyka (synonymický slovník) Frazeologický slovník slovenského jazyka (frazeologický slovník) Krátky slovník slovenského jazyka / Slovník slovenského jazyka (výkladový slovník) Historický slovník slovenského jazyka (historický / etymologický slovník)