Download
slide1 n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
PATOL GIA, CHOROBA, SMRT PowerPoint Presentation
Download Presentation
PATOL GIA, CHOROBA, SMRT

PATOL GIA, CHOROBA, SMRT

551 Views Download Presentation
Download Presentation

PATOL GIA, CHOROBA, SMRT

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

    1. PATOLGIA, CHOROBA, SMRT Patolgia (pathos=choroba, logos=nuka) skma: zmeny funkcie atruktry orgnov, tkanv asystmov, ktor sa prejavuj ako ich choroby, ich prciny (etiolgia), zkonitosti ich vvoja (patogenza) Patolgia zkladn medicnsky odbor Veobecn patolgia veobecn zkonitosti vvoja morfologickch zmien chorch tkanv aorgnov. pecilna patolgia vznik, vvoj amorfologick prejavy jednotlivch chorb vrmci systmov ludskho tela (kardiovaskulrneho, dchacieho, trviaceho, atd....)

    2. Metdy vpatolgii A. Nekropsia (nekros=mrtvy). Pitva (autopsia, nekropsia, sekcia) Zdravotn pitva na patologicko-anatomickom oddelen, pacienti, ktor zomreli na chorobu vzdravotnckom zariaden. Sdno-lekrske na sdno-lekrskom oddelen, zomret mimo zdravotnckeho zariadenia, pri nhlych alebo nsilnch mrtiach. Sdne na sdno-lekrskom oddelen, nariaduje ich prokurtor pri podozren ztrestnho cinu. Anatomick na stave anatmie LF, vucba medikov.

    3. Ciele zdravotnej pitvy: objasnit zkladn ochorenie, jeho komplikcie, bezprostredn prcinu smrti, zdruen choroby aostatn nlezy vyjadrit sa ksprvnosti liecby objasnit prpadn pokodenie pacienta Makroskopick vyetrenie volnm okom. Poskytuje zkladn daje ochorobnch zmench, ich rozsahu amnostve avzjomnch svislostiach. Velk vznam pre urcenie diagnzy, porovnanie sklinickm obrazom. Umonuje cielen odber materilu na dalie vyetrenia. Mikroskopick vyetrenie najhlavnejia scast tvorby diagnostickho zveru. Vsvetelnom mikroskope sa skmaj ofarben parafnov rezy.

    4. B. Biopsia (bios=iv). Biopsia= histol. vyetrenie tkanv odobratch od ivch pacientov. Viac ne 80-90 % vkonov na odd. patolgie ! Materil sa zskava: operacne cel orgn alebo jeho cast, tkanivo excziou - vyrezanm tkaniva alebo casti ndora. Ak sa m materil vyhodnotit ete pocas opercie, ide otzv. rchlu biopsiu, pouvaj sa zmrazen rezy, punkcnou biopsiou tenkou alebo hrubou ihlou (pecen, oblicky, prsnk, ttna laza, atd....), fibroskopiou (gastroskop, kolonoskop, bronchoskop,atd....), trepanobiopsiou (kostn dren, mozog). kyret vkrab zniektorch telovch dutn alebo orgnov (maternica). samovoln vylcenie napr. materil zskan vykalanm, alebo zmocu, stolice, po krvcan zrodidiel.

    5. C. Cytolgia (cytos=bunka) - mikroskopick skmanie buniek vsfarbench nteroch ztelovch tekutn (likvor, vpotok, vplach), zo sterov sliznc, zo spta. onkocytolgia materily podozriv zmalignity. Materil mono zskat: punkciou telovch tekutn (hrudnkovej, brunej, perikardilnej), sterom zpovrchu sliznc pova, krcok maternice, samovolne vylcen moc, sptum, vplachom mocov mechr, aldok, tenkoihlovou punkciou prsnk, ttna laza, odtlackovou metdou LU.

    6. D. Histochmia tdium chemickch afyziklnych vlastnost tkanv detekcia enzmov. E. Elektrnov mikroskopia ultratruktru tkanv abuniek F. Imunohistochmia imunologick dkaz antignov prostrednctvom znacench protiltok. Antigny=ltky rzneho pvodu azloenia, vyvolvajce imunitn odpoved. G. Molekulov patolgia skma aurcuje poruchy na rovni gnov.

    7. ZKLADN POJMY VPATOLGII Choroba (nosos) celkov reakcia organizmu na patognne faktory. Prejavuje sa ako porucha stlosti vntornho prostredia (homeostzy). Etiolgia nuka oprcinch choroby (urcuje vyvolvatela). Vmnohch prpadoch je neznma. Patogenza mechanizmus, podmienky azkonitosti vzniku avvoja choroby Etiopatogenza vyjadruje ich vzjomn svislost Smrt ireverzibiln zastavenie vetkch funkci organizmu. Nekrza intravitlne odumretie tkaniva, okolo ktorho dochdza kreakcii ivho tkaniva

    8. Prciny chorb: vonkajie avntorn Vonkajie vplyvy Fyziklne Mechanick vplyvy Zmeny tlaku vzduchu Tepeln vplyvy Psobenie elektrickho prdu iarenie (ionizujce, neionizujce) Chemick Fajcenie Alkohol Drogy Lieky kodliv ltky vprostred Poruchy vivy Biologick Priny Vrusy Mykoplazmy Chlamdie Riketsie Spirochty Baktrie Huby Prvoky Cervy ivotn prostredie Pracovn prostredie, zta, stres

    9. Vntorn vplyvy Poruchy genetickej informcie Poruchy imunity Imunitn nedostatocnost Zmenen imunitn reakcie aalergie Autoimnne ochorenia Imunitn reakcie pri transplantcich Starnutie Dalie vlastnosti organizmu Adaptabilita Dispozcia Reaktivita a rezistencia Kontitcia

    10. CHOROBA AJEJ PRCINY Von kaj ie vp l y v y Fyziklne Mechanick Poranenie (trauma) poruenie celistvosti tkaniva. cinok poranenia zvis od velkosti psobiacej mechanickej energie, lokalizcie arozsahu poranenho tkaniva. Poranenia tup aostr: Tup: - stlacenie (compresio) dekubitus - zmliadenie (contusio) - otras (commotio) - vyklbenie (luxatio) - zlomenina (fractura) Ostr: - povrchov (odreniny abrasio, excoriatio) - rezn (vulnus scissum) - bodn (vulnus punctum) - trn (vulnus lacerum) - secn (vulnus sectum) - trno-zmliaden (vulnus lacerocontusum) - streln (vulnus sclopetarium)

    11. Komplikcie krvcanie, infekcia, emblia, ok. Vibrcie aotrasy psobenie chvenia (napr. pneumatick kladivo). Zvuk (nad 100 dB). Tlak vzduchu Zvislost od velkosti archlosti zmeny tlaku. Tzv. vkov choroba - uhorolezcov nzky tlak kyslka, jeho nedostatok vtkanivch. Dlhodobo adaptacn zmeny zmnoenie erytrocytov (portovci). Nhle znenie tlaku (u potpacov po predchdzajcom zven tlaku) uvolnovanie duska rozpustenho vkrvnej plazme vo forme bubliniek vzduchov emblia (efekt sdovej flae).

    12. Tepeln vplyvy Nadmern teplota loklne alebo celkovo. Loklne poplenina (combustio) aomrzlina (congelatio). Stupen pokodenia: od vky teploty acasu trvania od zacervenania po odumretie tkaniva a ok. Combustio poplenina: 4 stupne I.st. zacervenanie, erytm. II. st. - pluzgiere III.st. - nekrza IV.st. - zuholnatenie Congelatio omrznutie: 3 stupne I.st. zmena farby (bled, cerven) II.st. pluzgiere III.st. - nekrza Komplikcie: infekcia.

    13. Celkov zvenie teploty hypertermia zmenen funkcia termoregulacnho centra psobenm ltok produkovanch bunkami imunitnho systmu (interleukn 1) -infekcie, zpaly horcka (febris). Hyperpyrexia nad 41-42 C. pal prehriatie tela, dlh pobyt vhorcom avlhkom prostred. ڞeh priame psobenie slnecnch lcov na cel telo. Celkov znenie teploty hypotermia znen cinnost mozgu (pri 32 C) a kma (pod 28 C). (spomaluje sa aj cinnost srdca, co mono vyuit pri niektorch operciach a do 15 C).

    14. Elektrick prd Zvis od : smeru, intenzity, naptia, odporu tkanv adlky psobenia. Dva mechanizmy zsah ivotne dleitch orgnov (fibrilcia komr, zlyhanie vazomotorickho alebo dchacieho centra) - premena el. energie na tepeln (popleniny a vyparenie tk. tekutiny blesk). Tvorba tepla liecebn cely diatermia.

    15. Ionizujce iarenie Elektromagnetick vlnenie (iarenie gama, rntgenov lce) alebo prd castc (alfa=hliov jadr, beta=elektrny apozitrny). Scastou ivot. prostredia. Najtaie pokodenie jadrov bomba, jadrov elektrrne. Vyuitie vonkolgii. Citlivost tkanv je rzna: citlivejie s tkaniv, ktorch bb. sa rchlo delia (krvotvorn tkanivo, sliznica creva). Aktna choroba zoiarenia celotelov oiarenie. Loklne oiarenie (aj pri rdioterapii) a odumretie tkaniva (kon vredy) aaktne zpaly. Neskor zmeny atrofia funkcnho parenchmu srozvojom vziva (sklerza) avznik ndorov.

    16. Neionizujce iarenie Rdiov vlny Len pri velmi vysokej energii (vysielace, radarov stanice). Citliv jedinci problmy aj pod vplyvom elektromagnetickho pola vokol bench elektrickch prstrojov. Mobily ? Elektromagnetick vlny Kmitocet 300-300000 MHz mikrovlny neist cinky. Infracerven iarenie Vpodstate tepeln iarenie. Viditeln spektrum (svetlo) Prli intenzvne pokodzuje zrak. Ultrafialov iarenie Cast slnecnho spektra. Nadmern psobenie ndory koe (malgny melanm). Laser Extrmne zky lc svetla svysokou energetickou hustotou zuholnatenie tkaniva (chirurgia).

    17. Chemick vplyvy Vmena ltok metabolizmus zkladna vlastnost ivch organizmov. Vplyvy prostredia - mnostvo ltok, ktor kodia, alebo ak prospen chbaj. Toxikolgia, farmakolgia, choroby zpovolania, atd. Fajcenie Uns najcastejia prcina smrti, ktorej mono predst. Najcastejie ochorenia: ICHS ( infarkt myokardu), rakovina plc (10x castejie ako unefajciarov), Ca jazyka, pery, stnej dutiny, hrtanu, paerka, mocovho mechra, prostaty, chronick obtrukcn choroba plc. Alkohol Pokodzuje rzne orgny: srdce arytmie, alk.kardiomyopatia, kostrov svalstvo chronick myopatia, endokrinn systm atrofia semennkov,feminizcia, gynekomastia, GIT hypersekrcia aldocnej kyseliny (HCL), refluxn ezofagitda, pecen stukovatenie, cirhza, pankreas aktna achronick pankreatitda, krv anmia, trombocytopnia, imunitn systm znen odolnost, nervov systm Wernickeho encefalopatia.

    18. Drogy Vcina drog ovplyvnuje vyie funkcie mozgu vzmysle zmeny nlady alebo vnmania (psychotropn ltky): derivty pia (heron, morfn), depresvne ltky (barbiturty, alkohol), stimulacn ltky (kokan, amfetamny), marihuana, LSD ainhalacn ltky (organick rozptadl). Sprievodn javy infekcie vrusov (HIV, hepatitdy) abakterilne (abscesy, flegmny). Riziko aj pre plody. Lieky Pokodenie liekmi nepriazniv nsledky lekrskej starostlivosti pri nadmernom pouvan, ale aj pri adekvtnej aplikcii (napr.: ATB alergie, pokodenie pecene, antipyretik pokodenie sliznice GIT-u, pohlavn hormny pokodenie pecene, chemoterapeutik pokodenie kostnej drene, creva, atd.).

    19. kodliv ltky vprostred Clovek prijma (vdychuje, konzumuje, pije) mnostvo chemickch substanci prrodnho alebo umelho pvodu, ktor s scastou ekosystmu. cinok zvis od: - vstrebvania, distribcie vorg., metabolizmu avylucovania (napr. ltky rozpustn vtukoch sa ukladaj vtukovom tkanive, ltky rozpustn vo vode sa rchlo vylucuj), - dvky aspsobu uvania (jednorazovo, opakovane). Jedy = chemick ltky, ktor u vmalom mnostve poruuj chemick skladbu afunkciu bunky (napr. leptav, krvn, nervov, parenchymatzne, otravn bojov ltky, jedy vznikajce priamo vorganizme pri urmii, zlyhan pecene, DM).

    20. Poruchy vivy Nadmern viva Energetick prjem vy ako vdaj ukladanie prebytku energie vo forme zsobnho tuku = obezita. Obezita zvyuje riziko predcasnej smrti, vzniku diabetu, ochoren KVS (aterosklerza, HT). Genetick podklad tzv. hyperplastick forma (zvenie poctu tukovch buniek, perifrne rozloenie) u udet.

    21. Nedostatocn viva, nesprvne zloenie potravy SZO denne 55000 (!) mrt od podvivy na svete. Ztkanv sa strcaj tuky, glycidy abielkoviny opuchy, zniuje sa krvn tlak, telesn teplota aimunita kachexia amarazmus (senilis). Nedostatok vitamnov v tele = hypovitaminza, avitaminza. Avitaminza A porucha rastu epitelov, eroslepost Avitaminza B1 beri-beri (myokard, nervov tkanivo, krvotvorba) Avitaminza B2 pelagra (3D-dermatitis, diarrhoea, dementia) Avitaminza B3 koa, tvr, rohovka

    23. Biologick prciny Medzi mikroorganizmami ahostitelskm organizmom (clovek) me vznikat irok spektrum vztahov od symbizy a po prav parazitizmus. Tieto vztahy sa mu pocas ivota menit: zvis to od meniacich sa vlastnost mikroorganizmov (genetick zmeny, mutcie) ihostitela (zmeny imunity napr. vakcincie) ale aj pouitm ATB, insekticdov atd. Na druhej strane nov kmene mikroorganizmov, rezistencia na ATB, imunosupresvna liecba, cestovanie (exotick ochorenia).

    24. Infekcie podmienky vzniku: zrodok choroby pramen nkazy cesta nkazy vstupn brna nkazy znen odolnost organizmu Endmia nkaza je dlhodobo na ohranicenou zem. Epidmia nkaza sa rchlo ri na vcie zemie. Pandmia nkaza sa ri po viacerch ttoch alebo celom svete. Priny (proteinaceus infectious agent bielkovinov infekcn cinitel) Creutzfeldtova-Jakobova choroba, vrusy, mykoplazmy, chlamdie, riketsie, spirochty, baktrie, huby, prvoky, cervy.

    25. ivotn prostredie Dleit s aj strnky ivota vplvajce na jeho psychiku: pracovn prostredie (zven pracovn zta, nezamestnanost), rodinn ivot, trvenie volnho casu, celkov zdravotn stav (psychosomatick asomatopsychick ochorenia). Psychick stres rizikov faktor vzniku arozvoja castch chorb vysokho KT, peptickho vredu aldka.

    26. Vntorn prciny apodmienky Poruchy genetickej informcie Poruchy genetickej informcie zakdovanej vmolekulch DNK vpopred zujmu. Nov vyetrovacie metdy monost identifikovat jednotliv gny. Genetick genm cloveka jn 2000. Genetick systm cloveka reaguje na nov (kodliv) podmienky, monost uplatnenia sa tichch genetickch porch. Predpoklad: identifikcia 4000 genetickch porch, kad clovek asi 5-7 signifikantnch genetickch mutci, ako choroba sa vak prejavia iba niektor. Vcina bench chorb m genetick zloku, ale je multifaktorov, t.j. jedinec m genetick predispozciu na urcit chorobu za predpokladu psobenia faktorov prostredia aspsobu ivota. Mutcie mu vznikat pocas ivota spontnne, vsvislosti so starnutm, spsobom ivota avplyvom prostredia.

    27. Poruchy genetickej informcie sa mu tkat len jednotlivch gnov, alebo mu postihovat cel chromozmy. Autozmov poruchy postihnut s somatick chromozmy Gonozmov poruchy postihnut s pohlavn chromozmy Recesvne poruchy klinicky sa prejavia len pri postihnut oboch gnov (od otca aj matky - homozygotne) Dominantn poruchy klinicky sa prejavia aj pri postihnut jednho zgnov (bud od otca, alebo od matky heterozygotne) Monognne, bodov mutcie porucha sa tka jedinho gnu (zmena kdovania niektorho enzmu porucha ltkovej vmeny). Postihnut mu byt aj cel chromozmy alebo ich casti zloit vvinov chyby celch orgnovch systmov.

    28. Poruchy imunity Imunitn nedostatocnost (imunodeficiencia) Vroden alebo zskan, nepecifick alebo pecifick, bunkov alebo humorlna. Zmenen imunitn reakcie aalergie Neadekvtne nadmern reakcia na zvycajne nekodn alergny me nastat uvolnenm toxickch meditorov (najm histamnu). Napr. senn ndcha, bronchilna astma ci atopick ekzm, a anafylaktick ok (spazmus hladkej svaloviny so zvenm priepustnosti ciev). Dedicn vlohy na anafylaktick reakciu atopie.

    29. Autoimnne ochorenia Ochorenia spsoben imunitnou reakciou proti vlastnm tkanivm. Postihnut me byt ktorkolvek tkanivo v jednom orgne (ttna laza) alebo v celom systme (reumatizmus, SLE). Imunitn reakcie pri transplantcich Reakcia prjemcu proti tepu rejekcia= odmietnutie, odvrhnutie. Reakcia tepu proti prjemcovi (graft versus host disease) pri transplantcii kostnej drene.

    30. Starnutie Starnutie vsledok celho shrnu prcin (genetick program, vplyv somatickch mutci na podklade vonkajch vplyvov syntza chorobnch protenov poruchy mechanizmu vntornej reparcie aimunitnej kontroly signifikantn faktor vvinu ndorov aprogramovej smrti bunky apoptzy). dajne 61 gnov zodpovednch za kontrolu kvality novovznikajcich buniek, ktorch cinnost postupne ochabuje.