Slne čná sústava

1. Slnečná sústava Slnko

2. Slnko je obrovská rotujúca plynová guľa s priemernou hustotou 1.41 g/cm3. Nerotuje rovnomerne

3. Zloženie Slnka • Slnko rozmermi a žiarením patrí iba k priemerným hviezdam. Jej vek sa odhaduje na 5 miliárd rokov. ms=335000 x mz ds=109 x dz 70% vodík 28% hélium 2% ostatné prvky

4. Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Planéta Zem obieha okolo Slnka. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Gravitačné zrýchlenie na povrchu slnka je 274,9m/s2 • gs=28,1 x gz

5. Slnko predstavuje obrovskú nukleárnu pec, pri ktorej sa vodík mení na hélium,pričom sa uvoľňuje obrovské množstvo energie. 1g H2=1012J energie • 1m2 slnečného povrchu vyžiari za sekundu do priestoru 6,3 x 107 J energie. Na Zem ale všetko tu nedopadá kvôli ozónovej vrstve.

6. Slnečné erupcie • Slnečná erupcia je masívna explózia v slnečnej atmosfére s energiou ekvivalentnou milarde megaton, šíriaca sa rýchlosťou milión km za hodinu (0,05% rýchlosti svetla), niekedy aj omnoho rýchlejšie. • Erupcia vzniká ako reakcia slnečnej atmosféry na náhly, rýchly proces vyžiarenia energie, ktorá je pravdepodobne magnetického pôvodu. Táto energia spôsobí v určitom miestne slnečnej atmosféry časovo obmedzené prehriatie a následné urýchlenie elektrónov, protónov a ťažšie iónov na rýchlosti blízke rýchlosti svetla.

7. Erupcie úzko súvisia s aktívnymi obblasťami a väčšina erupcií sa nachádza v okolí slnečných škvŕn, kde vychádza silné magnetické pole zo slnečného povrchu do koróny. Len 7% veľkých erupcií vzniká mimo aktívnych oblastí alebo v starých aktívnych oblastiach. Tento druh erupcií často súvisí so zmiznutím pokojného filamentu a trvá niekoľko hodín. Energia erupcií sa kumuluje obyčajne niekoľko hodín alebo dní, ale väčšine erupcií trvá iba niekoľko minút uvoľnenie ich energie. • Prvýkrát boli erupcie pozorované na Slnku v roku 1859. Hviezdne erupcie sa pozorovali aj na mnohých iných hviezdach. • Frekvencia výskytu erupcií sa mení od niekoľkých za deň po menej ako jednu za týždeň.

9. Fotosféra • Je to vrchný obal Slnka,je to kypiace more žiariaceho plynu s hrúbkou do 500km • SLNEČNÉ ŠKVRNY – sú to tmavé fľaky , ktoré sa periodicky objavujú . Ich životnosť je od pár hodín do niekoľkých týždňov. • GRANULÁCIA- je to zrnitosť povrchu Slnka spôsobená krúžiacimi prúdmi plynu.

10. Atmosféra Slnka • Pozostáva z dvoch častí • CHROMOSFÉRA – má hrúbku 5000km • KORONA – je jasná plazmová Slnečná atmosféra siahajúca výronmi plynov milióny km do vesmíru • Najlepšie sa pozoruje pri zatmení Slnka

11. Význam • Slnko je naša najbližšia hviezda. Svetlo z neho letí na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd (pričom z našej druhej najbližšej hviezdy, Alfa Centauri, letí svetlo na Zem 4,2 roka). Vzdialenosť Zeme od Slnka sa mení v rozpätí od 147 097 000 km (perihélium) do 152 099 000 km (afélium), tieto zmeny však nespôsobujú veľké kolísanie teploty na Zemi a nie sú ani príčinou striedania ročných období. Slnečná energia je základom takmer všetkých procesov prebiehajúcich na jej planétach a teda aj na Zemi. Žiarenie, ktoré je najintenzívnejšie v oblasti okolo zemského rovníka, zahrieva vzduch viac v rovníkových vrstvách ako vo vyšších zemepisných šírkach. Zahriaty vzduch sa z dôvodu svojej nižšej hustoty dvíha a prúdi do miest vzdialenejších od rovníka, kde sa ochladzuje a klesá. Táto cirkulácia umožňuje vznik globálnych tepelných režimov. Podobný proces prebieha aj v oceánoch, kde dochádza k výraznejšiemu zahrievaniu rovníkových vôd, ktoré sa potom pohybujú smerom k pólom.[1] Od slnečnej energie teda nevyhnutne závisia podnebie, počasie a teplota na Zemi. Slapové sily Slnka spôsobujú slnečný príliv a odliv. Slnko priamo neovplyvňuje iba sopečnú a tektonickú aktivitu a tiež mesačný príliv a odliv.

12. Čo sa viac smeje: • Malý Števko ALEBO

13. Prezentovali: • Mišo Zanovit A Miloš Frčo