1 / 48

Seminár o výuce logiky na vysokých školách Olomouc, 23.-25.9.2010

Seminár o výuce logiky na vysokých školách Olomouc, 23.-25.9.2010. Logika pre právnikov. Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava frantisek.gaher @rec.uniba.sk. Is the life of the law logic?.

donar
Download Presentation

Seminár o výuce logiky na vysokých školách Olomouc, 23.-25.9.2010

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Seminár o výuce logikyna vysokých školáchOlomouc, 23.-25.9.2010 Logika pre právnikov Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava frantisek.gaher@rec.uniba.sk

  2. Is the life of the law logic?

  3. Oliver Wendell Holmes Jr.: • “"The life of the law has not been logic, but experience.” • Životom práva nemá byť logika, ale skúsenosť. • Všeobecné propozície nerozhodujú konkrétne prípady. Rozhodnutie závisí od úsudku alebo intuície,ktoré sú oveľa jemnejšie, než ako ich môže vyjadriť nejaká vyššia premisa.

  4. Akú logiku poznali vtedy na právnických školách? • Modifikovaný kategorický sylogizmus? • Kedy sa začala šíriť v právnych kruhoch výroková logika a kedy predikátová? • Nie skôr, ako po prvej svetovej vojne. Takže kritika voči fragmentu logiky. • Historická a kultúrna podmienenosť noriem a regulatívov (poddanstvo, otroctvo, homosexualita, a pod.) – nie je problémom logiky

  5. Aldisert, Ruggero, J. – Clowney, Stephen – Peterson, Jeremy: Logic for Law Students: How to Think Like a Lawyer • Na právnických fakultách sa už dlhšie neučí logika. • To je tragické, keďže základné princípy logiky pokračujú vo vystužovaní práva a vedú myslenie sudcov.

  6. vysvetľuje jadro princípov logiky a toho, ako ich aplikovať v učebniach na právnických fakultách, • začína prehľadom základov deduktívneho sylogizmu a potom sa venuje induktívnej generalizácii a použitiu a odmietnutiu analógie.

  7. Autori sú presvedčení, že študenti, ktorí ovládnu základy logiky uvedené v tejto štúdii, budú lepšími právnikmi a budú sa cítiť oveľa komfortnejšie, keď sami budú predkladať prezentované argumenty sudcom a porotám.

  8. Pedagogický pohľad: • Cieľ: 1.: Presvedčivo demonštrovať užitočnosť logiky pre právnu teóriu a právnu prax. • Cieľ: 2.: Vytvoriť takú „príručku“ pre študentov práva, že si ju otvoria a prečítajú aj po rokoch v prípade, že narazia na problém, o ktorom sú v nejakej, aj veľmi malej miere presvedčení, že jeho riešenie je v kompetencii logiky či logickej sémantiky (metodológie). Aby sa nespoliehali len na intuíciu a rutinnú prax a cítili potrebu prehlbovania či aspoň obnovovania svojho logického a logicko-sémantického poznania.

  9. Komentár: • Cieľ 1. je veľmi ťažko dosiahnuteľný; • Cieľ 2. je skoro romanticko-idealistický, ale stojí za to. • Otázka1.: Ako učiť, aby boli dosiahnuté ciele? • Otázka2.: Čo učiť, aby boli dosiahnuté ciele? • Otázka3.: Kto má učiť, aby boli dosiahnuté ciele?

  10. Upútavka: • poskytujeme kompaktný súbor nástrojov („tool box“) na komplexné riešenie základných typologických problémov, • poslucháč by mal vedieť samostatne identifikovať v konkrétnom prípade typ problému (problémov) a vedieť aplikovať súbor nástrojov na riešenie konkrétneho problému, ktorý je typovo známy (ideálne – ak aj na typovo nový problém).

  11. Obmedzenia: • čas (1 semester 1/1) a pripravenosť a schopnosť členov auditória (učiteľ ako manažér obmedzených zdrojov – času a kvality študentov). • Kvalitná príprava si vyžaduje viac času – aspoň dva až tri semestre. • Ako získať takýto priestor v konkurečnom boji o študentohodiny?

  12. Úskalie: • Právnik s dostatočným právnym vzdelaním a so zdravou intuíciou a dostatočnou skúsenosťou (právna prax, rutina) nemusí nájsť žiadne prípady, ktorých riešenie by vyžadovalo aplikáciu „čistej“ logiky, a tým ani nemusí cítiť potrebu systematického vzdelávania sa v logike (všeobecný stav), • len nepatrný počet právnikov sa zaujíma o logiku.

  13. Výhodná situácia (logika pre teóriu práva): • Na prvý pohľad vhodné predpolie: pojmy Vyplýva (propozičné spojky, deduktívne usudzovanie), Obsah zmluvy (teória významu výrazu), Definície pojmov v právnych normách. • Komentár: • V textoch právnych noriem i v právnej teórii je dostatok ostrovov, nazvaných priamo výrazmi z logickej nomenklatúry, takže dostatok miesta na úspešné „vylodenie“; • intuícia a prax túto potrebu však zatláča.

  14. Dilema: (ako učiť, resp. kto a čo má učiť): • Logik verzus právnik • Úskalie 1.: Fundovaní logici nemusia dostatočne rozumieť právnej problematike. • Úskalie 2.:Fundovaní právnici môžu byť viac či menej len insitnými logikmi.

  15. Taktika 1.: • Keďže predmetom skúmania a vzdelávania nemá byť právo, ale logika, tak nádejnejšia cesta: • logik, ktorý sa snaží orientovať v právnej problematike.

  16. Taktika 2.: • Právnik, ktorý je orientovaný v logike. • Príklad 1.: • Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers, A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed., National Institute for Trial Advocacy, 1997

  17. Prednosti: • Vynikajúci prehľad v kazuistike (common law), neobyčajne bohatá odborná skúsenosť, presná identifikácia veľkého množstva logických chýb v právnej praxi. Nedostatky: • výklad logiky Ponúka iba fragmentárny (zlomok komplexného súboru nástrojov). • Aplikácia iba fragmentu logiky a jej princípov (propozičná logika a elementy teórie pojmov na nanajvýš poloformálnej úrovni, čomu zodpovedá aj identifikácia chýb).

  18. Drobnosti:Dojem znalosti histórie logiky (výskyt chýb). Zhrnutie: • rozhodne oslovuje a osloví právnikov, • logická problematika nie je skreslená, skôr vykreslená iba v jej „detskej“ či „dorasteneckej“ podobe, • nevyužíva dostatočne potenciál logiky.

  19. Príklad 2.: Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.: Právne myslenie a logika. 1988. Prednosti: • záber na takmer všetky relevantné oblasti logiky - VL, PL, logika tried, logika vzťahov, sémantika, aletické l., deontické l., logická teória otázok, pravdepodobnostná logika, logika hmlistých množín; • metodologické prvky: teória právnej argumentácie – výklad právnych textov, normatívno-regulačný proces.

  20. Nedostatky: • konfúzia logiky a epistemológie: • dialektická logika ako prepracovanie heglovskej teórie do praxeologickej (marxistickej) epistemológie a metodológie verzus formálna logika (principiálna „nadradenosť“ dialektickej logiky nad formálnou logikou); • v oblasti logiky – nie systémový výklad logiky,

  21. Nedostatky: • daň za istú insitnosť: zvláštne chyby: spojka „vždy, ak -, tak“ (s. 85), „vždy, vtedy a len vtedy, ak“ (s. 115), „vždy, ak“ (s. 117); • „Ak je teda p negované párnym počtom negácií, rovná sa p, to znamená, je pravdivé“ (s. 118); • „hypoteticko-kategorický úsudok“ (modus ponens) (s. 122); • prepojenie logickej teórie a práva či právneho myslenia len prostredníctvom príkladov, ktoré sú často príliš školské;

  22. - len náznak kazuistiky, - plytká sémantická analýza. Zhrnutie: • mohla osloviť iba tých právnikov, ktorí sa o logiku zaujímali (pre väčšinu právnikov nebola príťažlivá); • široký záber logickej problematiky s malým či minimálnym dopadom na riešenie právnych problémov – rozsiahla teoretická príprava (často školometská) bez väčšieho efektu pre právnu prax.

  23. Taktika1.: Logik, ktorý sa snaží orientovať v právnej problematike. Úskalie: • Názor: Právne usudzovanie, vyplývanie a pod. nie sú pojmy (deduktívnej, monotonickej) logiky, ale nejakej špeciálnej „právnej“ logiky, presvedčivého, ale vyvrátiteľného usudzovania (defeasible reasoning), právneho zdôvôdňovania (reason based logic) a pod.

  24. Dilema 2. (Kto má učiť?): • Deduktívny logik (Dedlog) verzus „právny“ (nie deduktívny) logik (Nonmonlog) • Dilema 3. (Čo má učiť?): • Deduktívna logika verzus „právna“ logika, epistemológia, ...

  25. Taktika 1.A:Príklad 1. Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical Structure of English Criminal law(fortcoming): • Matematický (formálny) charakter hlavného prúdu rozvoja logiky viedlo odborníkov v oblasti práva (k tendencii) k záverom, že logika nie je vhodná pre prakticky orientované právo. Napriek tomu sa autori snažia ukázať väčšiu upotrebiteľnosť logiky, ako sa doteraz očakávalo.

  26. Autori sú formálni logici a sú presvedčení, že: • štruktúra zákonov ako dosvedčuje každodenná prax je prístupná ich logicky precíznej artikulácii (formulácii). • Logika je podľa nich disciplína, ktorá opisuje, ako sa logický agent skutočne správa a keďže skutočný agent sa často správa veľmi praktickými spôsobmi, je to niečo, čo logika musí vedieť zachytiť.

  27. Systém „novej“ logiky – dve časti: • Prvá časť je pojmový model logiky cieľových pojmov. • Druhá časť je formálnym modelom, ktorého výsledky z pojmového sveta sú posunuté k ďalšej systematizácii a kde je možné zjednodušenie. • Aby formálny model nebol za hranicami dosahu a záujmu čitateľov, nie je v knihe rozvíjaný. • V knihe budú len podstatné prepojenia k logickej štruktúre trestného práva ( jeho zákonov). • Presné formálne rozpracovanie je vyhradené pre inú publikáciu.

  28. Proposed Table of Contents1.A logic of the law2. A logic of practical reasoning3. The logical structural of legal interrogation4. A logic of proof5. A logic of evidence6. A logic of probability7. A logic of relevance8. A logic of precedent and presumption9. A logic of plausibility10. A logic of abduction11. The logical structure of legal argument

  29. Zhrnutie: • Návrh sa nedá konkrétnejšie hodnotiť (dostupný len zámer), ale zhoda s mojím návrhom v tom, že : • Logika (v nejakej podobe) je aplikovateľná na problematiku práva; • Aby nebol ohrozený celkový úspech podujatia, je vhodná zdržanlivosť v používaní formálnych systémov.

  30. Taktika1. B: nie deduktívny logik (Nonmonlog) • Príklad 1. B: • Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht, Springer, 2005. Prednosti: • zdanlivá alebo skutočná blízkosť k myšlienkovým postupom v právnej praxi (zdôvodňovaniu, argumentovaniu, zisťovaniu, vypočúvaniu a pod.) – javová zhoda štruktúr logických a právnych myšlienkových postupov.

  31. CONTENTS • 1: LAW AND DEFEASIBILITY • 2: LAW AND COHERENCE • 3: REASON-BASED LOGIC • 4: COMPARING ALTERNATIVES • 5: RULE CONSISTENCY • 6: WHAT IS A NORM? • 7: LEGAL STATICS AND LEGAL DYNAMICS • 8: DIALECTICS IN ARTIFICIAL INTELLIGENCE AND LAW • 9: LEGAL REASONING AND LEGAL INTEGRATION

  32. Nedostatky alebo diskutabilné časti: • snaha riešiť veľa problémov naraz (logické, epistemologické i metodologické aspekty; filozofia práva); • slabá rozpracovanosť symbolického systému (reason-based logic as monotonic (even deductive)(to však len ako heslo, žiadne rozpracovanie) or nonmonotonic logic (RBL); • dialektická a dialogická logika);

  33. Nedostatky alebo diskutabilné časti: • často školské či naivné príklady; • príklady z právnej praxe s dôrazom na kazuistiku demonštrujú len veľmi elementárne neformalizované princípy (porovnávanie alternatív – tzv. Qualitative comparative reasoning); • mnohé logicko-sémantické problémy nie sú riešené či vôbec nie sú spozorované.

  34. Pedagogický pohľad: • žiadny kompaktný „tool box“ – súbor nástrojov; • niekoľko rozlične budovaných logík; • Nanajvýš súbor inšpirácií, podnetov, filozofických ideí, hesiel, pritom návrhy riešení veľmi ohraničených problémov.

  35. Taktika 1. A. (pre právnu prax): • Rozhodujúca upútavka: demonštrovať zlyhávanie intuície a rutiny. Úskalie: • Presvedčivé príklady s vysvetlením riešenia až vo vybudovanom systéme. • Takže na začiatku len príklady problémov (napr. sylepsa).

  36. Príklad 2. A: deduktívny logik • Logika pre právnikov • 1. Logická štruktúra jednoduchých viet a základná teória pojmov • pojem verzus predstava, • funkcionálna povaha pojmov (operácia aplikácie), extenzionálna teória významu výrazu, princíp nahraditeľnosti, • skladanie významov výrazov - modifikátory, • viacznačnosť, neostrosť, nepresnosť právnych výrazov, • teória definícií I., • chybné definície.

  37. Logika pre právnikov • 2. Logická štruktúra súvetí • propozičné funkcie (výrokové spojky) a princíp skladobnosti, • problém koncíznosti textu a jav sylepsy, • spôsob vyjadrenia všeobecnosti – kvantifikátory, anafora a vzťažné dvojice.

  38. Logika pre právnikov • 3. Vyplývanie • výskyty výrazov v právnych, ktoré explicitne hovoria o vyplývaní, • logické usudzovanie a vyplývanie (I) – na úrovni propozičnej logiky – nie celé systémy (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či praxi), • príklady chybného usudzovania z právnej praxe – typologicky usporiadané, • logické usudzovanie a vyplývanie (II) – na úrovni predikátovej logiky – nie celý systém (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či praxi), • príklady chybného usudzovania z právnej praxi – typologicky usporiadané.

  39. Logika pre právnikov • 4. Teória otázok a odpovedí • druhy otázok, • presupozícia otázky, • druhy odpovedí, • chybné otázky a chybné odpovede.

  40. Logika pre právnikov • 5. Zdôvodňovanie a vysvetľovanie v práve I. • deduktívne logické zdôvodňovanie, • analógia – vhodné a nevhodné použitie, • presvedčivé, ale vyvrátiteľné (nie deduktívne) zdôvodňovanie a usudzovanie (I.) (nemonotónne), • abdukcia (I.) – hľadanie najlepšieho vysvetlenia.

  41. Logická sémantika pre právnikov(Logika pre právnikov II) • 1. Príkazy, zákazy, povinnosti a možné stavy vecí • inštrument možných svetov a intenzionálna teória významu, • supozícia de dicto a de re výrazov v práve (rozlíšenie medzi úradom a jeho obsadzovateľom), • deontická logika ako aplikácia logiky preferovaných možných stavov a preferovaných trajektórií zmien možných stavov (základné pravidlá usudzovania (III) a nesprávne úsudky).

  42. Logická sémantika pre právnikov(Logika pre právnikov II) • 2. Hyperintenzionálne kontexty • Pojmové a propozičné postoje, • doxastické a epistemické postoje, • kontrafaktuálie, • štruktúrovanosť významov výrazov a princíp ekvivalencie, • pravidlá vyplývania a usudzovania (IV) a nesprávne úsudky.

  43. Metodológia pre právnikov. 1. Tvorba právnych noriemz pohľadu logiky a metodológie vied • inštrument racionálneho zákonodarcu - princípy konzistentnosti, konkluzívnosti, jednoznačnosti, úplnosti, koncíznosti, • systém zákonov z hľadiska logických podmienok konzistentnosti (slovník, definície, syntaktické pravidlá, sémantické pravidlá, vyplývanie),

  44. Metodológia pre právnikov. 2. Interpretácia právnych textov • pojem výkladu – „interpretácie” textu, • typy pravidiel (smerníc) výkladu: sémantické, historické, praxeologické; • sémantické pravidlá výkladu - racionálny zákonodarca (argumentum a rubrica); • funkcionálne pravidlá výkladu - vôľa zákonodarcu, cieľ zákona (výklad na základe analógie, resp. nepodobnosti zákona (a simili,… a contrario), princíp obmedzenia výnimiek (exceptiones non sunt extendae)) • usudzovanie v práve na základe analógie zákona a vôle zákonodarcu (argumentum a fortiori - argumentum a maiori ad minus;… a minori ad maius).

  45. Metodológia pre právnikov. 3. Vysvetlenie (explanácia) a zdôvodnenie v práve II. • - príčiny udalostí, podmienky, motívy konania a činov.

  46. Metodológia pre právnikov. 4. Argumentácia a diskusia v právnej praxi • mimologické typy argumentácií, • typy diskusií: teoretická, praktická, dogmatická; • námietky voči argumentácii: vecné, procesné, formálne; • typy eristickej argumentácie a príklady z praxe: argumentum ad hominem, argumentum ad personam, argumentum ad populum, argumentum ad vanitatem, argumentum ad misericordiam, argumentum ad ignorantiam, argumentum ad verecundiam.

  47. Literatúra- výber: • Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers, A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed., National Institute for Trial Advocacy, 1997. • Aldisert, Ruggero, J. – Clowney, Stephen – Peterson, Jeremy: Logic for Law Students: How to Think Like a Lawyer. • Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical Structure of English Criminal law (fortcoming) • Gahér, František: Logika pre každého. - 3. dopl. vyd. - Bratislava : Iris, 2003. - 431 s. • Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht, Springer, 2005. • Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.: Právne myslenie a logika, Obzor, Bratislava, 1989. • Steward, Shapiro, Vagueness in Context, Oxford 2006 • Toulmin. Stephen E. : The Uses of Argument, Updated edition, Cambridge, Cambridge University Press (first published 1958) • Walton Douglas: Agumentation Methods for Artificial Intelligence in Law. - Heidelberg, Germany, Springer (2005) • Ziembinski, Zygmunt: Metodologiczne zagadnienia prawoznawstwa, Warszawa, PWN, 1974.

  48. Ďakujem za pozornosť Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava frantisek.gaher@rec.uniba.sk

More Related