1 / 14

(1928 - 2009) MILAN RÚFUS

(1928 - 2009) MILAN RÚFUS. ŽIVOT a ŠTÚDIUM. * 10.12.1928 Závažná Poruba † 11.01.2009 Bratislava 1948 gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. 1948 - 1952 slovenčina a dejepis na FF UK v Bratislave .

dale
Download Presentation

(1928 - 2009) MILAN RÚFUS

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. (1928 - 2009) MILAN RÚFUS

  2. ŽIVOT a ŠTÚDIUM • * 10.12.1928 Závažná Poruba† 11.01.2009 Bratislava 1948 gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. 1948 - 1952 slovenčina a dejepis na FF UK v Bratislave. • Po skončení vysokoškolského štúdiazostal na Filozofickejfakulte UK akopedagóg. Prednášaldejinyslovenskej a českejliteratúry. V školskom roku 1971 - 1972pôsobil na univerzite v Neapole. Žil na dôchodku v Bratislave. Ocenenia: 1996 cena JozefaCígera Hronského za literatúru2005 Cena ministra kultúry za zbierku básní Báseň a čas 2008 Cena Crane Summit za poéziu2009 Pribinovkríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky

  3. TVORBA Prvé básne publikoval v časopisochPrameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkouAž dozrieme(1956), ktorá znamenala výrazný posun dobového chápaniapoézie.

  4. AŽ DOZRIEME Zbierkaznamenala medzníkvo vývoji slovenskejpoézie. Po rokochschematickejpoéziepriniesla nové estetické a ideové hodnoty. Témy: domov, detstvo, vojna, poslaniepoézie Básnebolispracované jednoduchým, nepatetickým spôsobom(pôsobivé a esteticky účinné metafory) Ľudstvo Blýskasa ticho, tlmene. A vtákanečuť z polí. Obilie placho zvlnené tak preddozretím bolí. Mäkkosti klasu ohmatáva dnes tichá prísnosťzozeme a dlho žne stroja. Až dozrieme, až dozrieme... Ale ty, báseň, neodpúšťaj. Buď spravodlivosťtvoja. Väčšina básní má viazaný, rýmovaný verš, striedavý rým, pravidelné strofy, často štvorveršia- pripomínajú pieseň. Básnik využíva inverziu, personifikáciu, prirovnania, epitetá, básnické i hovorové slová. Časté metafory umocňujú výpoveď básnika. Poézia je náročná pre svoju hĺbavosť a filozofickosť, ale nádherná. Chytá za srdce každého vnímavého a pozorného čitateľa.

  5. AŽ DOZRIEME Milan Rúfus bol básnik „bytostne zrastený s dobou i svojou krajinou a vo svojich hlboko precítených mysliteľských veršoch uvažuje o  tragike, osudoch a nádejách človeka“ . Básnik ticha, jednoduchosti, úprimnosti, hĺbavosti a osobného prežívania poézie. Jeho verše sú plné melancholizmu, pesimizmu a tragickosti – „básnik životnej tragiky“. V centre jeho pozornosti je osud jednoduchého človeka, ktorý statočne znáša svoj ťažký údel. Autor sa v zbierke prejavil ako básnik s hlbokým sociálnym a humanistickým cítením, vyjadruje nielen osobné žiale, ale i bolesti celého ľudstva. Cíti zodpovednosť za osud sveta, súcití s trpiacimi. Básnik sa venuje téme vojny jednoduchým, nepatetickým spôsobom, bez tézovitosti, kampaňovitosti. Protivojnové básne odsudzujú vojnu vo Vietname a v Kórei.

  6. Rakvy z Vietnamu(Až dozrieme) protivojnová báseň voformefiktívneho dialógumedziotcomzomrelého syna a ministrom, ktoréhonezaujíma jeho bolesť, veď jeho svedomie je poškvrnenékrvou mnohých mladých vojakov Vojna nemá zmysel, bola úplnezbytočná- len prezávisťľudstva Dvochsynov mám. Či vlastnemalsom. Z jednéhorakva ostala. Somako starý, ošarpanýcéder. Hrozne mabúrka rozčesla. Čo prosím? Stručne? Otcovskúbolesť, pán minister, nemožno vtesnať do hesla. No, dokončím už, nebojte sa. Vás čaká senát a mne sa nohy trasú. Nie, nebudem vás zdržiavať. Prebolesťľudí vždy máte málo času. Ste, konieckoncov, ibačlovek. A človekpredsa slabý je. Nevládzeuniesť i všetkyranyzeme i miliardové akcie. 

  7. Rozlúčenie(Až dozrieme) ľúbostná báseň, autor hovorí o rozchode: Je to monológmŕtvehomuža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínaťpri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálneráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú. Mám ústa plné tvojich úst. Mám dlane plné tvojich dlaní. V lebke jak vietor v roklinách mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný. Odpusť, tak odpusť. Skončené. Stud ostrúčepeľvo mne tasí. Vo chvíli toľkotušenej, že krížmôjvidieť musela si. A hociteplom záludným nás plachá nádejvo snách hreje, ten, kto ti povie: zabudni, je pravdivejší od nádeje. Deň, ktorý tepe do zmyslov, Jak rozvíril, tak stíši boje. Z úst zlížepenu horkých slov. A z tváre oheň slzy tvojej.

  8. CHLAPEC (1966) CHLAPEC MAĽUJEDÚHU (1974) . „Nechcem nič viacakoporozprávať príbeh. Časťpríbehu jednej generácie,  ktorá už v ranných dobách svojho života musela niekoľkokrát znovu  stavaťsvojzrúcaný projekt sveta“. M. Rúfus: Chlapec maľujedúhu (Príhovor k 1. vyd. Zbierky, 1974) Už v predhovore k zbierke Chlapec maľujedúhu, si Rúfusuvedomuje, že žije v neustálenom čase a na mieste, cezktorésavaliapremeny, ktorédeštruktívnepostihujúčloveka. Napriek tomuto vedomiuhovorí o stavbe. Rúfus len pomenúva, vážiac každé slovo a obraz, pravdivopomenúva zažité. Nehľadápri tom za každú cenu rýmy, takže už forma básnepodčiarkuje životné disonancie a tragiku. Ostáva nepochopený.

  9. Zvony (1968) Aj v tejtozbierkemôžmepozorovať základné význačnosti Rúfusovejpoézie. Nachádzameepické básne, avšak s mnohými lyrickými prvkami, ďalej je to zovšeobecneniespoločnosti a jej analýza. To že bol ovplyvnenýsymbolizmompridáva jeho básňamsmútok, obraznosť. Taktiežspracúvava v zbierkeklasickúrúfusovskú tématiku, zobrazuje typického prostého človeka práce, ale nieakosociálneho hrdinu, ale akojednotlivcabojujúceho s každodennýmúdelom. . Vrchári Vysoko si nám, Bože, vysokopoložil stôl. Kým dočiahneme naň,potíme krv a soľ z nás uteká.Soľ,na ktorú nám často nezvýši.Povýšili nás Pane Ježiši.Ach, áno, povýšili človeka.O mierukríža, čo ho neminie.Dosť je tu stromov naňi na kolísky. Môjprísny kraj, môj krutý,ach môj blízky!Košeľazrebná, prilepená k telustoročným potom.

  10. Zvony (1968) Ďalšoutémou je detstvo, dospievanie, smerovaniečloveka. Básniksazamýšľa nad osudom nad životom a osudomľudstva (Len tak), ale aj jednotlivca (Človek; Abeceda). V Abecedeposielajúčlovekažiť, pretože na svojejceste má už všetkopripravené. Nepozná pravdu, ale pozná abecedu, ktorou slabikuje svoj život. Žije zodňa na deň, nepozná zákulisie života. . Abeceda Choď, ži, je prestreté:nôž, zub i pod zub. Máš,čo ti treba, a rovno na obruse.Choď, neváhaj, vieš abecedu, píš.Viacnemôžeš, len potiaľ pochopíš.Nepoznáš pravdu. Viešiba abecedu.V nej slabikuješ dennesvojubiedu,i svojuveľkosť. Úzkosťprežitá, ó, krutosť! Kto to po nás prečíta?

  11. Zvony (1968) Sú to básnekrátke a strohé – autor zámerneskracoval básne, lebo nimi chcelvyjadriťmaximum emóciíminimom slov. Hovorí v nich iba to najnevyhnutnejšie, pretožeznejúako všeobecné výroky, sentencie, príslovia (napr. Čo je báseň, Pod zvonom, Zvony detstva…) Sentencia = stručná, jasná, ale hlbokámyšlienka, vyjadrujúcaživotnúskúsenosť. . ZVONY DETSTVA Vždy prídedeň, keďdetizjediakľúč od dverítajomstva. Už ho nevrátia. Už ho nevydajú, už v nich zapadá čodeň to hlbšie a neprekročiaprah zavretýchdverí už nikdy viac. Túčiaru, za ktoroujedeniesastáva vedením. Už nikdy viac. A z ukradnutých zvonov špina, čas razí falšované mince a kupuje, čo z detí ostalo. Tak umieramevšetcipred tou bránou. Tak na Hromnice občas mrznúpsíky: v mrazivej noci na prahkladú hlavu a oči stále na kľučke...

  12. STÔL CHUDOBNÝCH(1972) Po Zvonochnasledovala kniha veršovStôl chudobných, v ktorejsaRúfusopäť vrátil k plebejskejtematike a tematikepredkov. Trvalé hodnoty nachádzabásnik v práci, v pôde, v prírode a v rodnom kraji. Vyzdvihuje pracovitosť a životnúmúdrosť jednoduchého človeka. . A je to pravda I bolo návštev za jeden život. Bolo: bol hlad a sučka smrť a za ohradou bieda prestupovala, čakávala v skrýši, kedysakto zas pomýli a vypije si o pohárikviacej z tragédie, a v noci pod podlahou hryzkalastarosť ticho ako myši. Však pýtajsaich: Kto k vám chodieval? Tu v čase, keďim dych už odtrháva z vety, prikryjúcvšetko zlé, tak povedia: Chodievala k nám zem a nosila nám kvety. A je to pravda. 

  13. KOLÍSKAKOLÍSKA SPIEVA DEŤOMHUDBA TVAROV Charakteristickým znakomRúfusovej tvorby sa stala snaha spojiťumeniebásnika a výtvarníka do vyššej jednoty. Vydal niekoľkokníh, v ktorýchsabásnevzájomnedopĺňali s umeleckýmifotografiami a maľbami(fotografie Martina Martinčeka, obrazy ĽudovítaFullu a MilošaBazovského). Boli to zbierky Kolíska, Kolískaspievadeťom a Hudba tvarov. .

  14. Vosvojejtvorbesazameral aj na tvorbu deti, tu je jeho tvorba inšpirovanádetstvom a ľudovouslovesnosťou. Hľadáodpoveď na otázku, čospájadetstvo a dospelosť a aké hodnoty sa v detstvestrácajú. Prerozprával slovenské ľudové rozprávky P. Dobšinského do básni a vyšli - Zbierka – KNIHA ROZPRÁVOK - Zbierka – SOBOTNÉ VEČERY - Báseň – O TROCH GROŠOCH - Báseň – PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA LAVIČKA - Báseň – ZLATÁ MUZIKA - zbierka básní – NOVÉ MODLIDBIČKY - zbierka básní, ktorúvenovaldeťom - báseň – MODLIDBA ZA RODIČOV.

More Related