Predmet všeobecnej jazykovedy. Dejiny jazykovedy

1. Predmet všeobecnejjazykovedy.Dejiny jazykovedy

2. predmet všeobecnej jazykovedy vývin a periodizácia jazykovedy dejiny slovenskej jazykovedy Štruktúra prednášky

3. „Lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka na základe materiálu z čo najväčšieho počtu rozmanitých jazykov. Jej hlavným cieľom je odhaľovať najvšeobecnejšie zákony jazykových systémov, ich stavby, fungovania a vývinu.“ (EJ, s. 480) Predmet VJ

4. J. Dolník (2009, s. 10): „... objektom synchrónneho jazykovedného bádania je jazyková komunikácia. Keďže ide o všeobecnú jazykovedu, skúmanie sa zameriava na všeobecné otázky a zákonitosti tejto komunikácie.“ Predmet VJ

5. rečová aktivita odosielateľa, ktorá spočíva v produkovaní rečových celkov umožňujúcich spoznanie zámeru odosielateľa (alebo aspoň priblíženie sa k jeho zámeru), resp. interpretácie, ktoré sú mimo rámca zámeru odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej aktivity odosielateľa, čiže rečový produkt Predmet VJ

6. komunikačný kanál, ktorý spája aktérov jazykovej komunikácie v tom zmysle, že cez neho prechádzajú odosielané produkty rečovej aktivity (dôležitá je povaha kanála) apercepcia príjemcu (recipienta, adresáta), čiže percepcia (vnímanie) a identifikácia jeho zmyslu (apercepcia = vnímanie s porozumením) Predmet VJ

7. J. Dolník (2009, s. 14): „Predmetom všeobecnej synchrónnej jazykovedy sú tie aspekty jazykovej komunikácie, skúmaním ktorých sa odhaľujú všeobecné zákony a zákonitosti...“ Predmet VJ

8. ...stavby jazyka so zreteľom na jeho osvojovanie si a na jeho fungovanie ako predpokladovej bázy reči, ako aj na jeho (synchrónnu) dynamiku ...požívania jazyka vo vzťahu k jednotlivcovi ako kognitívnej bytosti k jednotlivcovi ako sociálnej bytosti, a teda k lingvosociete. Predmet VJ

9. „...všeobecná jazykoveda má zahrnúť všetko, čo umožňuje spoznanie a systemizáciu všeobecných zákonov a zákonitostí týkajúcich sa jazyka a jeho používania.“ (Dolník, 2009, s. 14 – 15) Predmet VJ

10. genéza jazykov zákonitosti historického vývinu jazykov vzťah jazyka a myslenia, jazyka a kultúry, jazyka a spoločnosti teória, koncepcie a metódy výskumu lingvistiky vývinové tendencie lingvistiky Predmet VJ

11. jazykový znak (dotyk so semiotikou) jazyková typológia jazykové kontakty stratifikácia jazyka dejiny lingvistiky lingvistické smery a prúdy jazyk a čas, jazyk a priestor Predmet VJ

12. Predhistorické obdobie Historické obdobie predvedecké (starovek – zač. 19. st.) vedecké (od zač. 19. stor.) Periodizácia dejín lingvistiky

13. nie sú zachované písomné pamiatky Mezopotámia (od 7 tis. pred n. l.) Egypt (4 tis. – 525 pred n. l.) Čína, Kréta, Arábia, Fenícia, Judea, predkolumbovská Amerika Predhistorické obdobie

14. India Grécko Rím Historické obdobie – starovek

15. zač. 3. tis. védska literatúra (16. – 9. st.) sanskrit/sanskrt vysoká úroveň lingvistiky Pánini (5. – 4. st.) Osem kníh (1. dochovaná gramatika sanskritu) India

16. dokonalý opis fonetiky a gramatiky sanskritu minimálna jednotka – slabika (aksara) ako najmenšia vysloviteľná časť slabičná abeceda (36 znakov, niektoré spoluhlásky so samohláskou a) 250 doplnkových znakov India

17. pojmy koreň, sufix, koncovka podstatné mená, slovesá, predložky, častice tvorenie slov – tri druhy kompozít dvandva (zlučovacie kompozitá: čierno-biely) tatpuruša (určovacie kompozitá: veľkofilm) bahuvrihi (exocentrické, posesívne: modrooký, vtákopysk) India

18. Sokrates, Platón, Aristoteles Kratylos (etymológia slov, pôvod jazyka, arbitrárnosť a motivovanosť) Platón – motivovanosť, Aristoteles – arbitrárnosť slovné druhy a gramatické kategórie DionýziosThrácky Grécko

19. MarcusTerentiusVarro (Delingua latina) MarcusFabiusQuintilianus (rétorika) AeliusDonatus (gramatika) Priscianus (klasifikácia slovných druhov: nomen, verbum, participium, pronomen, adverbium, praepositio, interiectio, coniunctio) Rím

20. raný stredovek a vývoj písma scholastika a latinská gramatika špekulatívna gramatika a spor o univerzálie humanizmus a renesancia lingvistické názory 17. storočia osvietenstvo a lingvistika 18. storočia Stredovek – 18. storočie

21. vzťah jazyka a myslenia (realisti vz. anomalisti) realisti: všeobecné pojmy, idey reálne existujú nominalisti: reálne existujú iba jednotlivé predmety s individuálnymi vlastnosťami Spor o univerzálie

22. rozhranie medzi predvedeckou a vedeckou jazykovedou začiatky modernej jazykovedy = začiatky systematického využívania vedeckej metodológie 19. storočie

23. porovnávacia a historická jazykoveda (R. Rask, F. Bopp, J. Grimm, A. Schleicher mladogramatizmus (K. Brugmann, B. Delbrück, H. Paul W. von Humboldt 19. storočie

24. Prínosy lingvistiky 19. stor. zavedenie prísnej vedeckej metodológie riešenie základných otázok jazykového vývoja genetická klasifikácia ide. jazykov objasnenie základných javov artikulačnej fonetiky 24

25. Na prelome 19. a 20. stor. smery kritizujúce HaPJ, mladogramatizmus francúzska psychologická a sociologická škola (Antoine Meillet, Joseph Vendryès) vplyv sociologických faktorov sémantika, štylistika jazyk ako spoločenský fenomén 25

26. Na prelome 19. a 20. stor. škola „slov a vecí“ (Hugo Schuchardt) história slov a história vecí (skúmanie denotátov) jazyk ako výtvor jednotlivca, odraz života a charakteru indivídua individuálny štýl, ktorý sa neskôr generalizuje estetický idealizmus v jazykovede (Benedetto Croce, Karl Vossler) jazyk je individuálny výrazový akt, ktorý sa spontánne vytvára v okamihu prehovoru (vyzdvihuje sa parole) jazyk je nástroj ducha, materiálny jav, ktorým človek zvecňuje svoje myšlienky a pocity 26

27. Na prelome 19. a 20. stor. neolingvistika (Matteo Giulio Bartoli, Giulio Bertoni) nadväznosť na tézy estetického idealizmu a lingvistickej geografie človek vytvára jazyk v duchovnom i fyzickom zmysle svojou vôľou, predstavami, myšlienkami, cítením jazykové spoločenstvo je fikcia, skutočný je iba hovoriaci jednotlivec so svojím estetickým cítením jazyková inovácia sa spája s jednotlivcom vývoj jazyka je podmienený najmä zemepisnými a historickými podmienkami 27

28. Na prelome 19. a 20. stor. kazanská škola (Jan Baudouin de Courtenay, Mikołaj Kruszewski) jazyk istého spoločenstva – individuálny jazyk jazykový vývoj a súčasný stav jazyka hláskové varianty a invariant; fyziofonetika (fonetika) a psychofonetika (fonológia); termín fonéma (v protiklade s hláskou) 28

29. Na prelome 19. a 20. stor. Petrohradská/Leningradnská škola (Lev Vladimirovič Ščerba) vzťah lex. a gram. kat., slovtovorba, syntax (teória syntagiem ako zákl. syntaktických prvkov), lexikografia moskovská škola (Filip Fjodorovič Forunatov) fonetické zmeny, význam štruktúry jazyka a vplyv historických podmienok spoločenský charakter jazyka synchrónia a diachrónia 29

30. Na prelome 19. a 20. stor. W. D. Whitney arbitrárnosť jazykového znaku rozdiel medzi artikulovanou rečou a inými komunikačnými nástrojmi predchodca štatistickej a kvantitatívnej lingvistiky (skúmal frekvenciu anglických hlások) vplyv na Saussura 30

31. 20. stor. – štrukturalizmus jazyk je systém znakov, medzi ktorými sú isté vzťahy jazyk plní rozličné funkcie rozlišovanie jazykovej histórie a súčasnosti synchronický prístup jazyk je spoločenský jav, komunikatívna funkcia vznikajú nové lingvistické disciplíny (napr. fonológia) Ferdinand de Saussure, ženevská škola 31

32. Štrukturalistické smery Ženevská škola (F. de Saussure, Ch. Bally, A. Séchehaye) Pražská škola a funkčná jazykoveda (V. Mathesius, B. Trnka, B. Havránek, J. Mukařovský; R. Jakobson, N. S. Trubeckoj, S. Karcevskij) Kodanská škola a glosématika (L. Hjelmslev) 32

33. Štrukturalistické smery Jerzy Kuryłowicz a poľská lingvistika komparatistika+štrukturalizmus teória izomorfizmu Émile Benveniste, Lucien Tesnière, Gustave Guillaume André Martinet a funkčná jazykoveda dvojitá artikulácia (rozdelenie výpovede na slová a ďalej na fonémy) 33

34. Štrukturalistické smery Sovietska lingvistika neskorší nástup štrukturalizmu (50. roky) širšie poňatie štrukturalizmu (+generatívna gramatika a ďalšie metódy) Nikolaj Jakovlevič Marr (nové učenie o jazyku: jazyk má triedny charakter, jazyk vykorisťovateľov a jazyk vykorisťovaných) rýchly odklon od klasického štrukturalizmu k moderným hraničným disciplínam, najmä k matematickým metódam) fonológia, sémantika, lexikografia americký deskriptivizmus (E. Sapir, L. Bloomfield) 34

35. Generatívna a transformačná gramatika Noam Chomsky (1928) Syntactic structures (1957) Aspects of the theory of syntax (1965) Topics in the theory of generative grammar (1966) The sound patterns of English (Chomsky – Halle, 1968) 35

36. Generatívna a transformačná gramatika generatívny – jazyk je tvorivý proces, v ktorom sa jednotlivé vety generujú (vytvárajú) podľa vopred daných pravidiel (súhrn pravidiel = gramatika jazyka) obmedzený počet pravidiel a prvkov umožňuje generovať neobmedzený počet viet transformačný – snaha o maximálne zjednodušenie formalizovaného opisu gramatiky jadrové vety (kernel sentences) -> [transformačné pravidlá] -> ostatné vety, súvetia 36

37. Generatívna a transformačná gramatika kritika prvého variantu – formalizmus (opytovacie a rozkazovacie vety; syntaktická polysémia a homonymia) hĺbková (obsah) a povrchová (forma) štruktúra vety funkcia generatívnej gramatiky = zmena hĺbkovej štruktúry vety na štruktúru povrchovú 37

38. Generatívna a transformačná gramatika tri zložky: sémantická – syntaktická – fonologická sémantická zložka – systém pravidiel, umožňujúcich interpretovať hĺbkovú štruktúru syntaktická zložka – súbor prepisovacích pravidiel, ktoré majú zmeniť hĺbkovú štruktúru na povrchovú štruktúru fonologická zložka – má zmeniť povrchovú štruktúru na konkrétnu zvukovú podobu vety 38

39. Kompetencia a performancia kompetencia – neohraničená schopnosť istého hovoriaceho vytvárať vety príslušného jazyka performancia – konkrétna realizácia, súhrn skutočných výpovedí hovoriaceho ideálna kompetencia = gramatika jazyka (langue) kompetencia (langue jednotlivca) performancia (parole jednotlivca) 39

40. Ďalšie smery stratifikačná lingvistika kvantitatívna lingvistika teória informácie korpusová lingvistika algebraická lingvistika strojová lingvistika a kybernetika filozofia jazyka 40

41. Dejiny slovenskej jazykovedy zavedenie staroslovienčiny – 9. stor. (pôv. macedónske nárečie) Konštantín – písmo (hlaholika) 41

42. Vavrinec Benedikt z Nedožier (1555 – 1615) Grammaticae bohemicae...libri duo (1603) analýza čes. lit. pamiatok, tvaroslovie, hláskoslovie, syntax porovnávanie české, moravské a slovenské nárečia vyzdvihnutie úlohy národného jazyka prozodické vlastnosti českého básnictva znalec rečníctva a významný pedagóg 42

43. Dejiny slovenskej jazykovedy Daniel Krman (1663 – 1740) Grammatica Slavico-Bohemica (1704); Rudimenta Grammaticae Slavico-Bohemicae (1729) Matej Bel (1684 – 1749) vyučovanie cudzích jazykov, učebnice cudzích jazykov úvod k Doležalovej Gramatike 43

44. Pavol Doležal (1700 – 1778) Grammatica Slavico-Bohemica (1746); v úvode M. Bel zaraďuje slov./češ. medzi najvyspelejšie jazyky čeština Kralickej biblie kodifikácia normy bibličtiny, slovakizovanej češtiny (lit. jazyk ev. vzdelancov na Slovensku) pravopis, etymológia, morfológia, syntax, pravidlá časomernej prozódie, dodatok o tvorení slov, čes. príslovia a fraz. zvraty rozdiely medzi S a Č: družbem (družbom), S tvary ako varianty v zátvorkách školské príručky, učebnice 44

45. Anton Bernolák (1762 – 1813) Dissertatio Philologico-critica de literis Slavorum (1787) Grammatica slavica (1790) systematické spracovanie vtedajšej gramatickej stavby spis. S synchrónny opis Etymologia vocum slavicarum (1791) príručka o tvorení slov Slowár Slowenskí-Česko-Ňemecko-Laťinsko-Uherskí (1825 – 1828): http://www.juls.savba.sk/ediela/bernolak/ 45

46. Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861) položil vedecké základy slavistiky Geschichte der Slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (1826) Slováci ako samostatný „kmeň“ vlastná slovenčina (SS), morav.-slov. variant (ZS), poľ.-slov. variant (VS) nestaval sa za uvedenie S ako spis. jazyka, ale za dôslednejšiu slovakizovanú češtinu 46

47. Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861) Slovanské starožitnosti (1837) – dejiny Slovanov do 10. st. spolupráca s J. Kollárom na vytvorení umelého čs. jazyka, silne poslovenčenej češtine; neskôr túto snahu odsúdil 47

48. Ľudovít Štúr (1816 – 1856) Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) Nauka reči slovenskej (1846) http://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/ zdôrazňovanie produktívnych prvkov jazyk ako systém platnosť rytmického zákona, znelostná asimilácia, tvorenie slov a tvarov 48

49. Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870) Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847) Epigenes Slovenicus (1847) Větín o Slovenčine (1848) iniciátor novej reformy (1852) 49

50. Martin Hattala (1821 – 1903) Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s najbližšie príbuzným jazykom českým (1851) vyložil odchýlky svojho systému od štúrovčiny tzv. hodžovsko-hattalovská reforma Krátka mluvnica slovenská (1852; anonymná publikácia) Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského (1864, 1865) syntax 50