Ak tne stavy vyvolan drogami - PowerPoint PPT Presentation

Sophia
slide1 n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Ak tne stavy vyvolan drogami PowerPoint Presentation
Download Presentation
Ak tne stavy vyvolan drogami

play fullscreen
1 / 31
Download Presentation
Ak tne stavy vyvolan drogami
743 Views
Download Presentation

Ak tne stavy vyvolan drogami

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

    1. Aktne stavy vyvolan drogami MUDr. Tna Bulkov Life Star Emergency, spol. s r.o., ZZS,Limbach koliace pracovisko SZU, Bratislava

    3. Co je zvislost ? = nutkav potreba nvykov ltku aplikovatopakovane (baenie, craving) Najrchlejie vznik na heron u po 3. dvke ! Zvislost na opitoch je organick och. sporuchou CNS spsoben dlhodobm prvodom opitov. Mozgov bb degeneruj a netvoria vlastn endorfny, narkoman je zvisl na vonkajej dodvke opioidov.

    4. Zkladn znaky zvislosti 1) Naruen kontrola uvania nvykovej ltky 2) Baenie, craving Co je baenie? Podla WHO: Baenie je siln tba pocitovat cinky nvykovej ltky, s ktorou mala osoba v minulosti sksenost. Baenie nie je to ist ako obycajn chut. Na rozdiel od obycajnej chute sa v obdob baenia v mozgu aktivizuj vvinovo starie oblasti mozgu, ktor svisia s emciami a pamtou.

    5. Prehlad zmien pri baen aktivcia vvinovo starch oblast mozgu (dorsolaterlny prefrontlny kortex, limbick systm, amygdala, mozocek) oslabenie pamti predlenie reakcnho casu, zhorenie postrehu zvenie tep.fr, sTK zven aktivita potnch liaz, zven salivcia

    6. Craving Prepc, ale mm neutchajcu chut na jedlo..........

    7. Baenie, craving komplikuje liecbu zvislosti, vedie k jej prerueniu baenie sa d prekonat recept : odventilovat negatvne prevanie, preladit sa, odviest pozornost, cas a odloenie rozhodnutia, krzov pln v obdob baenia, apel sebe sammu: Ked sa nevie kvalitne rozhodnt sm, nechaj za seba rozhodnt inch!

    8. Abstinencn syndrm aktny stav zodnatia drogy pri fyzickej zvislosti prejavuje sa takmi telesnmi (zvracanie, triaka, krce, bolesti) a psychickmi (depresie, agresivita, samovraedn mylienky) prznakmi, ktor trvaj a niekolko dn klin. obraz abstku sa pribline podob zrkadlovmu obrazu aktnej intoxikcie prslunou drogou

    9. Abstinencn syndrm najzvanej u heronu aalkoholikov (za 6-12 h) heron ? neklud, agresivita, zimnica, hypertenzia, tachykardia a obehov zlyhanie chron. alkoholik a nhly ? alkoholmie ? delrium ostatn s miernejie iatrognny abst. sy - po podan nadmernej d. antidta ? ihned brliv prznaky (prevencia - antidtum titracne)

    10. Veobecn charakteristiky nvykovch ltok Cielovm miestom s rozdielne centrlne truktry : opity ako agonisti ? opitov receptory amfetamny ? potencuj uvolnovanie monoamnov do synapt. trbiny kokain blokuje sptn vychytvanie monoamnov zo synaptickej trbiny kanabinoidy ako agonisti ? kanabinoidn receptory

    11. Drogy delme podla rznych kritri podla zkona - leglne (napr.: alkohol, lieky, tolun), neleglne (pervitn, marihuana) podla vroby - prrodn (napr.: tabak, marihuana), polosyntetick (kokan, heron), syntetick (extza, LSD) podla cinku sedatvne (heron, benzodiazepny), stimulacn (pervitn, kokan), halucinognne (LSD, marihuana) Podla WHO ktoxikomnim aj kofeinizmus, tabakizmus, alkoholizmus

    12. Epidemiologick situcia na Slovensku podla dajov Nrodnho monitorovacieho centra pre drogy - NMCD marihuana apervitn najrozrenejie heron stle vysok zastpenie (najviac BA kraj) 4:1 (? : ?), vek od puberty do cca 30 rokov, mimo velk mest, niie vekov kategrie, ?podiel dievcat ? vskyt intoxikci halucinognmi zprrodnch zdrojov (lysohlvka adurman) klcov fenomn ? konzumcia viacerch drog v1 poulicnej droge +alkohol

    13. Najcastejie zneuvan drogy: heron psychostimulanci pervitn, extza, kokan kanabinoidy - marihuana, hai organick rozptadl - tolun, xyln, trichlretyln rastlinn halucinogny - psylocybn vlysohlvkach, hyosciamn a skopolamn v durmane

    14. Vstupn brny rchle i.v., fajcenie, nupanie, inhalacne (organick rozptadl) - prznaky behom 1-2 min pomal - per os, transmukzne, transdermlne (heroinov nplaste), i.m. - cinok za 20-30 min injekcn spsob aplikcie najrizikovej (zhladiska prenosu infekcnch ch., predvkovania, alergickch atoxoalergickch r.) Vpichy pod jazyk, genitlie, medzi prsty a in nemedicnske spsoby aplikcie ! Drogy aj spsoby podania sa kombinuj !

    15. cinky a rizik cinky na KVS excitacn drogy: kokan, pervitn, extza ? blokda spt. vychytvania katecholamnov vsynapt. tr. ? sympatomimetick cinky : tachykardia, ? TK , hypertenzn krza stenokardie, AIM, disekcia Ao, CMP malgne arytmie: KT, tako defibrilovateln KF, nhla srdcov smrt (2%) opity, alkoholy hypotenzia, bradykardia Pri chronickom abze - dilatacn kardiomyopatia

    16. cinky a rizik CNS krce, bezvedomie, kvalitatvne poruchy vedomia dchac systm bradypnoe a apnoe centrlneho pvodu (heroin, in opity), aspircia, zapadnutie jazyka, asfyxia pri chronickom abze heronov plca (obraz ARDS) vntorn prostredie rozvrat vntornho prostredia, malgna hypertermia srabdomyolzou aoligurickm NZO (budiv amny), DIC... ostatn bakt. amykot. endokarditdy (po i.v.), infekcn ochorenia

    17. Vne neiadce cinky a rizik drog nhla smrt bezvedomie, aspircia, zapadnutie jazyka, asfyxia krcov stav sbezvedomm (kokan) bradypnoe a apnoe centrlneho pvodu (heron a i. opity) malgne arytmie KT, KF (kokan, pervitn, extza, trichlrteyln), srdcov smrt (2%) AIM, disekcia Ao, krvcanie do mozgu malgna hypertermia srabdomyolzou aoligurickm RZ (extza, predisponovan osoby). Drogov mrtia najcastejie u heronu, ale stpaj mrtia po pervitne aprchavch ltkach.

    18. Aktne stavy vyvolan drogami s castejie ako v minulosti intoxikcie - od lahch foriem a po smrteln (interakcia viacerch drog,alkohol zvyuj riziko takej otravy, v 40% je s drogami aj alkohol) abstinencn sy (najta u heronu,chron. alkoholizmus) poruchy psychiky a toxick psychzy rzne razy pod vplyvom drogy zhorenie chronickch ochoren toxikomana

    19. Drogov intoxikcie nesprvny odhad dvky zmena tolerancie po drogovej prestvke potencujci efekt pri kombinovanom uit drog suicidlny mysel

    20. Heron - hcko, herk, kakao, smack, horse... i.v. (90%), i.m., fajcenie v cigarete, vod. fajkou, nupanie, inhalovanie (cez alobal), cinkuje cca 8 hod po i.v. o 7 sek. - euforick pocit nazvan pecka a pocit tepla. Mizne strach a bolest. Neskr ospalost, intenzvny pocit blaenosti. Vo vych d. - ist druh tranzu, tlm DC, bradykardia. Po odoznen opojenosti - siln depresie a nepokoj. Heron nemono len jednoducho vyskat! Zvislost u po 3. podaniach !!! ...celoivotn

    21. Heron dopaminergn am receptory CNS Ak. intoxikcia bezvedomie, bradykardia, brady a apnoe, myza Th - UPV a oxygencia (zvldnut hypoxmiu aacidzu, menie riziko pl. edmu a arytmii), nsledne naloxn (Intrenon) titracne 0,2 mg - 0,2 mg i.v. polocas 20 - 30 min, dvku opakovat al. kont. 0,4 - 0,8 mg/h. ! Intoxikcia heronom nemus alarmovat okolie, pokial sa spacientom komunikuje a ntime ho dchat, tak on je spravidla schopn dchat. Ak heron vyrad dychov automaticitu a pacient je ponechan na seba, tak sa zadus - zlat rana .

    22. Dalie rizik heronu Plcny edm: UPV s PEEP (5 -10 cm H2O), nitrty. Abstinencn sy: Diazepam 10 - 20 mg i.v., Tiapridal 100 mg i.m. al. Haloperidol 10 mg i.m. , Metadon 10 mg i.m. Heronov plcasobrazom ARDS (chron.abzus)

    23. Psychostimulanci pervitn, extza (amfetamny) speed, love drug, ecstasy, dex, pernk, pcko, piko, Ferdo ? noradr., serotonn,dopamn vsynapt. trbinch, sympatomimet. c. hypertenzia, tachy, mydriza, tremor, potenie. Hyperk. cirkulcia ? ischmia myokardu a AIM, ?TK ? CMP. Malgna hypertermia (42 st.C) arabdomyolza sNZO.

    24. Pervitn metamfetamn, vyrba sa z efedrnu nupanie, inj., per os, Zvan intoxikcie: bolest na hrudi a hlavy, neklud, pohyb. mrtie na AIM, krce podobn epi, prehriatie organizmu. krce, malgne arytmie, bezvedomie Th: pri krcoch benzodiazepny, hypertenzia, tachy beta bloktor esmolol alebo metoprolol.

    25. Kokan kola, sneh, koks .... crack, speedball (kokan+heron), bazooka (kokan+marihuana) + CNS, ? katecholamny - tachy, hypertenzia, potenie, mydriza Intoxikcia krce sbezvedomm, hypertenzia, KT, KF Postup: 1) volba - nitrty sbenzodiazepnmi, Diazepam 10 - 20 mg i.v., prp. midazolam (Dormicum) 5 mg i.v., Isoket 10 mg/hod i.v., al. izosorbit dinitrt (Isoket sprej) buklne. 2) volba alfa-adrenergn bloktor - labetalol (Trendate), ev. selektvny ?1- bloktor- esmolol (Brevibloc). Cave! Trimecan a lidocan s KI! (toxicita kokanu) adrenaln pri KPR sa neodporca (tako defibril. KF)

    26. Cave! Pri predvkovan psychostimulanciami vazokonstrikcn cinok ruit alfa-antagonistami (fentolamn), dalej je mon pouit verapamil anitroglycern cist BB nepouvame, pretrvvajca alfa aktivita zhoruje vazokonstrikciu, hypertenziu a SV Labetalol salfa- ibetalytickm cinkom zniuje kokanom vyvolan hypertenziu, ale neovplyvnuje koronrnu vazokonstrikciu

    27. Kanabinoidy: marihuana a hai Marihuana marya, maryka, trva, kre, mary jane alebo maslo... produkt listov akvetov rastliny Cannabis sativa, fajc sa al. per os (suienky, peciv). cinky dvojfzov - najskr stimulacn, potom sedatvne alebo halucinognne. Hai cca 5x cinnej ako marihuana vo forme haiovho oleja al. cukroviniek. Opojenost + N: tachykardia, mydriza, nevolnost.

    28. Kanabinoidy: marihuana a hai Zvan intoxikcia: halucincie, paranoidn bludy, tachykardia sposturlnou hypotenziou. Zvan priebeh po i.v. podan extraktu zmarihuany: dunost, alergick kon prznaky, abdom. kolika. Postup je symptomatick (diazepam, aktvne uhlie...)

    29. Organick rozptadl: tolun, xyln, trichlretyln slabie socilne skupiny riedidl, lepidl, cistiace prostriedky... senzibilizuj myokard voci cinkom katecholamnov NIE adrenaln pri KPR Zvan intoxikcia: sopor a kma, tachyarytmie, malgne arytmie. Postup symptomatick: vyniest z prostredia (vpary), odstrnit napusten textlie, kyslk, tachyarytmie zvldnut ?1-bloktormi titracne, hypotenziu upravit krytaloidmi, sympatomimetik sa neodporcaj (malgne arytmie). Po vypit - aktvne uhlie, hepato a nefrotoxick!

    30. Aktne rizik solvenci nhla smrt zadusenm pri inhalovan v uzavretom priestore (pod dekou, s vreckom na hlave) stres potencuje vznik zvanch arytmi aj po inhalovan (pristihnutie cuchaca pri cine) rizik poplenn (rozptadl s velmi horlav, !fajcenie)

    31. Halucinogny prrodn: durman, lysohlvka, muchotrvka cerven syntetick: LSD (kyselina lysergov) cinky kvalitatvna zmena vedomia halucincie zrakov a sluchov prejavy depersonalizcie deformcia casu a priestoru

    32. Syntetick halucinogny - LSD farebn znmky 5 x 5 mm, najcinnejia droga, stac 20-50 mikrogramov, efekt LSD alebo trip trv cca 6 a 8 hod. pocit neuveritelnho tastia, neviazan komunikcia, zrakov a sluchov ilzie, naruenie vnmania tela, halucincie sa mu dostavit aj tdne po uit LSD.

    33. Prrodn halucinogny Durman u ns Durman obecn- panensk uhorka v listoch a semench 0,5% alkaloidov realistick halucincie (rozhovorvy s mrtvymi) Alkaloidy - atropn, skopolamn, L-hyoscyamn zacervenanie koe, such sliznice, tachykardia, psychomotorick poruchy. Otrava: krce, bezvedomie

    34. Lysohlvky - psilocybn halucincie farebn, kinetick, pocit lietania. ! racionlne sprvanie medzi halucinciami Muchotrvka cerven (Amanita muscaria) muskarn jedovat huba, s ludia, co ju konzumuj pre farebn halucincie.

    35. Kazuistiky Kolektvna intoxikcia durmanom Pubertiaci zpolepovne - cierne bobule durmana, opatrovatelka volala zchranku pre divn sprvanie: neprcetne chodia vyzlecen po chodbe, 1vid ohne, kric. Pocas transportu - agresvni, pavky, pulz 150, koa cerven,such, TT ?. Th: Dormicum 10 mg i.v., chladenie, monitoring ? OAIM. Kokainista po odvykacej Th zpsychiatrie, uil kokan ? krce sbezvedomm. Odovzdan na CP ako susp. EPI, krtko na to prepusten domov. Doma bezvedomie skrcami,po prchode RLP - KPR, nezresuscitovateln KF. Pitva - metabolity kokanu.

    36. Diagnostika v terne 1. Anamnza - charakteristika prostredia (diskotky, hudobn festivaly, technoprty, opusten stavby, prty na chate.., injekcn striekacky, ihly, lyicka, zapalovac, flae po alkohole, scistiacimi prostriedkami, pach flae, mladie vekov skupiny) 2. Objektvne vyetrenie - porucha vedomia - somnolencia, sopor, kma, alebo naopak - hypervigilita, psychomotorick agitovanost, agresivita, nsiln aautodetrukcn jednanie vpichy kdekolvek na tele + celkov stav malnutrcia, chronicky zanedban choroby, poranenia aj starieho dta (Cave!: hektick podnikatelia, vkendov narkomani...)

    37. Pridruen symptomatolgia drogovo zvislch podchladenie dehydratcia, hypovolmia a ok malnutrcia, hladovanie, hypoglykmia pozicn trauma typu crasch syndrm miestne flebitdy, flebotrombzy, podkon abscesy mlo bolestiv apritom zvan pridruen trauma infekcn ochorenia (AIDS, hepatitdy B, C, D, tbc, inf. mononukleza, atd.) skor tehotenstvo

    38. Kauzlna diagnostika toxikologick orientacn vyetrenie ? rchle testy zmocu ? monofunkcn pre jednotliv drogy polyfunkcn pre kombincie drog Vdsledku polykonzumcie drog pecifick analzy tkajce sa uvania jednej drogy nie s velmi relne.

    39. Problm 21. st. - nov syntetick drogy sporadick vskyt, sporadick konzumenti (V), mlo informci, nemaj sksenosti uvatelia ani zdravotnci (fenyletylamny, tryptamny, piperazny) tanecn drogy nahradzuj znmu extzu stimulacn a halucinognne cinky smrteln arytmie, hypertenzn krza, AIM, CMP, hypertermia (uitie viac tabl., polydrug use) mysli na nov syntetick drogy pri intoxikcii neznmou ltkou v typickom prostred tanecnej prty

    40. Diferencilna diagnostika pri prevahe przn. CNS: encefalitda, kraniotrauma, intrakranilne krvcanie pri prevahe prznakov zo strany hemodynamiky: hypertenzn krza, tyreotoxick krza otravy inmi ltkami psychzy zinch prcin (? psychiatrick ochorenia) eklampsia (intoxikcia kokanom, metabolity kokanu vmoci benzoylekgonn)

    41. Prv pomoc bez pomcok ? vedomie ? dchanie ? obeh zklon, ?112, stabilizovan poloha na boku, KPR, zaistit flae, liekovky, striekacky, listy na rozlcku...

    42. Prednemocnicn liecba je vcinou symptomatick, prioritou je zaistenie a obnova vitlnych funkci symptomatick Th : antikonvulzva, antiarytmik, doplnenie volumu, korekcia TT pecifick antidta (naloxn, flumazenil)

    43. Liecebn postup vterne ? symptomatick, prioritou s vit.f. kontrola stavu vedomia, dchania aobehu priechodnost DC (zklon, vzduchovod, intubcia) oxygencia, podporn dchanie alebo UPV i.v. prstup antidta: naloxn - opity, flumazenil benzodiazepny monitorujeme tep. fr, TK, SpO2, EKG (arytmie), glykmiu, TT orient. neurologick vyetrenie hladme znmky traumy krytaloidy pri hypotenzii, dehydratcii, elimincia noxy pri krcoch antikonvulzva (benzodiazepny - Diazepam, Dormicum, pri rezistencii barbiturty, svalov relaxanci), pri neklude asedcii - benzodiazepny, neuroleptik (Tiapridal) pri hypertermii fyziklne chladenie, pri hypotermii ohrievanie KPR

    44. Poznmky Adrenaln NIE ? kokan, budiv amny (extza ajej derivty) aorganick rozptadl ? refraktrna KF antidta (naloxn, flumazenil) titracne (abst. sy) polocas antidta je krtky (30 min) ? observcia vlastn ochrana (rukavice, nustky, okuliare) aochrana pred nsilm (asistencia polcie) stly dohlad pacienta shalucinciami al. po poit halucinognne psobiacich ltok !!! negatvny reverz zvaovat obozretne

    45. Tehotenstvo adrogy predcasn prod, predcasn odlucovanie placenty, nzke prodn vhy, poruchy dchania, hypoglykmie plodu novorodeneck sy zodnatia drogy (heron, metadon) tremor, zahlienenie, ? sv. tonus, potenie, regurgitcia, siln sanie pesticiek abstinencn sy novorodenca pri zvislosti matky na opitoch - vznik do 24 hod, umetadonu za 2 - 4 tdne po prode

    46. Naloxn anovorodenec naloxn je indikovan pri depresii DC u novorodencov matiek, ktor dostali opity vpriebehu poslednch 4 hod. pred prodom naloxn NIE novorodencom matiek narkomaniek naloxn 5-10 mikrog/kg a 0,1mg/kg pre apnoickho novorodenca - i.v., e.t., alebo i.m., s.c. ak nie je alterovan obeh

    47. Najlepie je nezacnat ani s alkoholom ani s lysohlvkou

    48. ...To nie je ako fajcit haiov cigaretu... ...to je skka odvahy, olizovat sekrt ropuchy AGA...

    49. Tak osud zvislka a jeho tvornohho priatela

    50. Telo si tvor vlastn drogy endorfny ...zadarmo abez rizika zvislosti ! Dont worry, be happy...

    51. Dakujem za pozornost!

    52. Drogy vm nepomu, iba ak do hrobu bulikova@stonline.sk

    53. Odkazy Prednemocnicn urgentn medicna V. Dobi a kol., Osveta Martin 2007, str.: 254 260. www.infodrogy.sk