Lea MRAFKOVÁ Slovenský Hydrometeorologický Ústav

1. Stanovenie hodnôt environmentálnych noriem kvality pre vodu a posilnenie krajských a obvodných úradov životného prostredia pri implementácii kontroly a monitorovania vôd SEMINÁR Modra, Košice 11.-15. decembra 2006 MONITORING POVRCHOVÝCH A ODPADOVÝCH VÔD Lea MRAFKOVÁ Slovenský Hydrometeorologický Ústav ACELCooperation Agency for Local Authorities

2. Ciele monitorovania: • Poznanie súčasného stavu riek v SR, • Identifikácia a kvantifikácia hlavných problémov znečistenia, • Hodnotenie súladu stavu vôd s kritériami na ne danými pre rôzne spôsoby využívania, • Zhodnotenie trendov vývoja kvality a kvantity povrchových vôd v SR, • Definovanie kontroly dodržiavania predpísaných imisných kritérií kvality povrchových vôd uvedených v Nariadení vlády 296/2005 Z.z, • Poskytovanie podkladov pre orgány štátnej vodnej správy v ich rozhodovacom procese a poskytovanie údajov verejnosti, • Príprava podkladov pre podávanie správ EÚ, • Poskytovanie údajov medzinárodným organizáciám ako súICPDR, EEA, OECD.

3. Monitoring v roku 2007: 1) Základný monitoring(Surveillance), 2) Prevádzkový monitoring(Operational), 3) Prieskumný monitoring(Investigative), 4) Monitoring chránených území (Protected areas).

4. Charakterizáciatokovv SR: • Rozloha Slovenska = cca. 49 000 km2 • 2 medzinárodné povodia (Dunaj, Visla) • Počet čiastkových povodí: 6 • 111 prirodzených jazier – všetky s plochou < 0.5 km2 (vysokohorské plesá) • Počet typov tokov: 22 • Počet vodných útvarov: 1 742

5. Monitoring v roku 2007: Počet odberových miest: 312 (bez CHÚ): • Základný monitoring - 163 miest odberov, • Prevádzkový monitoring - 104 miest odberov, • Chemický monitoring - 75 miest odberov. Z dôvodu minimalizovania nákladov bude časť odberových miest monitorovaná pre viaceré účely, t.j. dôjde k prelínaniu siete základného, prevádzkového, aj chemického monitoringu.

6. Základný monitoring V prvom rade vychádza z existujúcich odberových miest siete štátneho monitoringu kvality povrchových vôd v správe SHMÚ (od r. 1963). • Uzáverové odberové miesta povodí s plochou väčšou ako 2500 km2 a čiastkových povodí podľa Zákona 364/2004 Z.z.(overenie charakterizácie vodných útvarov), • Miesta odberov na hraničných tokoch(bilancia prenosu znečistenia cez hranice štátov), • Miesta odberov vhodné pre analýzu dlhodobých trendov prírodných zmien a zmien spôsobených ľudskou činnosťou (referenčné lokality a uzáverové odberové miesta čiastkových povodí), • Miesta odberov stanovené rozhodnutím o výmene informácií77/795/EHS, • Miesta odberov reprezentujúce všetkytypy tokov.

7. Základný monitoring Pre účely definovania rozsahu a frekvencií sledovaných ukazovateľov bola monitorovacia sieť základného monitoringu rozdelená na: • Monitorovaciu sieť preoverenie charakterizácie vodných útvarov(43 MO), • Monitorovaciu sieť preodvodenie referenčných podmienok(61 MO), • Monitorovaciu sieťhraničných vôd(38 MO), • Monitorovaciu sieť precharakterizáciu typov tokov(55 MO), • Monitorovaciu sieť napĺňajúcu potreby Rozhodnutia Rady77/795/EHS(9 MO).

8. Základný monitoring Celkový počet lokalít je nižší vzhľadom na fakt, ženiektoré lokality sa sledujú za viacerými účelmi.Miesta určené ako významné pre typ útvaru povrchovej vody môžurotovať, hlavne na malých tokoch, aby sa zachytilo spektrum stavov v danom type čiastkového povodia, a postupne sa získal prehľad o stave vôd v typoch každého povodia.

9. Prevádzkový monitoring Patria sempotenciálne rizikové a rizikové vodné útvary. Rizikové útvary zahŕňajú rizikové útvary na prirodzených tokoch a rizikové útvary označené ako kandidáti na/alebo výrazne zmenené vodné útvary. V tejto kategórii (VZVÚ, kandidáti a umelé vodné útvary) boli do programu monitoringu na rok 2007 zaradené vodné útvary na stredných a veľkých tokoch (100-1000 km2, nad 1000 km2).

10. Prevádzkový monitoring • Sieť prevádzkového monitoringu pozostáva zo138odberových miest, z toho34patrí dopotenciálne rizikových vodných útvarov a104 rizikových vodných útvarov pozorovaných pre účely návrhu opatrení na dosiahnutie dobrého ekologického stavu. • Systém rotovaniasa môže uplatniť aj pre potenciálne rizikové VÚ, s tým že každé miesto musí byť sledované aspoň 1 celý rok.

11. Prieskumný monitoringsa v roku 2007 bude vykonávať v prípade neznámej príčiny zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí, alebo v prípade mimoriadneho zhoršenia kvality, alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody. Monitoring chemického stavu • vykonáva sa jednak v miestach základného monitoringu - v záverečných odberových miestach povodí s plochou väčšou ako 2500 km2,  čiastkových povodí podľa Zákona 364/2004 Z.z., na hraničných tokoch, v potenciálne RÚ a RÚ, pričom riziko sa vzťahuje na presiahnutie limitov pre relevantné látky.Na každom z týchto odberových miest sa sledujú aj kvantitatívne hydrologické charakteristiky. • Relevantné látky sa monitorujú v 75 lokalitách, pričom sa zlúčili požiadavky WFD s Programom znižovania znečistenia škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami.

12. Monitoring chránených území Chránené územia sú: • Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody • Chránené oblasti určené pre chov významných vodných druhov (povrchové vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb) • Chránené oblasti určené na rekreáciu - vody vhodné na kúpanie • Oblasti ustanovené pre ochranu stanovíšť alebo druhov, kde je udržiavanie alebo zlepšovanie stavu vody dôležitým faktorom pri ich ochrane • Chránené oblasti citlivé na nutrienty

13. Výber a frekvencia ukazovateľov

14. Výber a frekvencia ukazovateľov Požiadavky 77/795/EHS Základný monitoring a potenciálne RÚ:všetky biologické prvky kvality. Fytoplanktón a chlorofyl „a“ iba na veľkých tokoch do 200 m n m. Rizikové VÚ:makrofyty a ryby Základný súbor fyzikálno-chemických ukazovateľov sa sleduje na všetkých miestach odberov bez rozlíšenia účelu a typu monitoringu:

15. Výber a frekvencia ukazovateľov

16. Výber a frekvencia ukazovateľov • Skupiny ukazovateľov 1-6 sa sledujú vo všetkých miestach odberov bioty v čase odberu fytoplanktónu a fytobentosu. Frekvencia monitorovania je mesačne. • Skupina látok 7 sa sleduje v záverečných odberových miestach povodí s plochou väčšou ako 2500 km2,  čiastkových povodí podľa Zákona 364/2004 Z.z.,na hraničných tokoch, ako aj v potenciálne RÚ a rizikových VÚ. Prioritné látky sa musia sledovať mesačne, ostatné relevantné látky s frekvenciou 4/rok.V uzáverových odberových miestach sa okrem toho sledujú aj relevantné látky vypúšťané v povodí podľa výsledkov rizikovej analýzy v zmysle WFD. • V úsekoch, v ktorých sa vykonáva hydromorfologický prieskum, sa vykonávajú aj odbery bioty.

17. Nasledujúce práce • Monitoring HMWB a AWB aj na malých tokoch s plochou < 100 km2 • Rotácia miest charakterizujúcich typy a potenciálne rizikových vodných útvarov • Výber ďalších referenčných lokalít

18. Monitoring odpadových vôd Kontolu kvality a kvantity odpadových vôd vykonáva: • Znečistovateľ- vodoprávne povolenia Komunálne - obce, vodárenske spoločnosti Priemyselné – priemyselné podniky • Inšpekcia životného prostredia§ 62 Zákona 364/2004 podľa ods.2 • Správca vodných tokov Podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách producenti a odberatelia majú oznamovaciu povinnosť voči SHMÚ.

19. Zhodnotenie údajov v roku 2005 Percento prekročení limitných hodnôt vo vodoprávnych povoleniach v roku 2005 vypúšťané priemyselné odpadové vody vypúšťané splaškové a komunálne odpadové vody

20. Počet prekročení limitných hodnôt vo vodoprávnych povoleniach v základných ukazovateľoch pre jednotlivé povodia v roku 2005 vypúšťané priemyselné odpadové vody

21. Počet prekročení limitných hodnôt vo vodoprávnych povoleniach v základných ukazovateľoch pre jednotlivé povodia v roku 2005 vypúšťané splaškové a komunálne odpadové vody

22. Zhodnotenie údajov v roku 2004 a 2005

24. ZÁVER Porovnanie limitných hodnôt vo vodoprávnych povoleniach v roku 2005: prekračované hodnoty najviac v ukazovateli: NL v priemyselných aj splaškových a komunálnych vodách. Limitné hodnoty ukazovateľov (BSK5, CHSKCr, NL): Prekračované:PRIEMYSELNÉ O.V. :povodieHron KOMUNÁLNE O.V. :povodieVáh ROK 2005: Zlepšenie kvality vypúšťaných priemyselných odpadových vôd, zníženie množsta týchto vôd. Zhoršenie kvality výpúšťaných komunálnych a splaškových vôd, množstvo vypúšťaných vôd sa výrazne neznížilo. Predpokladá sa zlepšenie kvality vypúšťaných vôd vzhľadom na sprísňovanie limitov za účelom napĺňania požiadaviek EU a aplikáciu nových technológií čistenia odpadových vôd.