Riešenie štúdií realizovateľnosti v rámci projektu „Podpora lokálneho vykurovania biomasou“

1. KATEDRA ENERGETICKEJ TECHNIKY SjF ŽU v Žiline, Univerzitná 1, 010 26 Žilina Riešenie štúdií realizovateľnosti v rámci projektu „Podpora lokálneho vykurovania biomasou“ prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD. Seminár: Využívanie biomasy na energetické účely, 19-20.10.2011, Projekt: „Podpora lokálneho vykurovania biomasou“

2. ZOZNAM REALIZOVANÝCH PROJEKTOV • 1. Lysá pod Makytou: • 2. Dolný Kubín: Základná škola Janka Matušku • Základná škola Kňažia • 3. Partizánske: Sídlisko Luhy

3. LYSÁ POD MAKYTOU • Cieľom štúdie realizovateľnosti je analyzovať a posúdiť vhodnosť realizácie pripojenia ďalších objektov na centrálny zdroj tepla na spaľovanie drevných peliet • Dieľčimi cieľmi štúdie realizovateľnosti je: • posúdiť  energetickú náročnosť vykurovania • posúdiť súčasný stav využívania zdroja tepla, • analyzovať možnosti pripojenia objektov • v závislosti na využití výkonu zdroja tepla, • technicko - ekonomické zhodnotenie • posúdiť vhodnosť realizácie

4. LYSÁ POD MAKYTOU Celkový požadovaný tepelný výkon: 411 kW Dispozičný (zostatkový) výkon CZT: 110 kW K dispozícii alternatívy: Nepripojiť verejné objekty Nepripojiť odberateľov zo strany občanov Nepripojiť vetvu ku COOP – Jednote Nepripojiť vetvu smerom ku kostolu

5. ALTERNATÍVY Tepelné straty zapojených objektov by boli 126 kW čo presahuje dispozičný (zvyškový) výkon centrálneho zdroja tepla 110 kW o 16 kW. Tento rozdiel by bolo možné znížiť tepelnotechnickou úpravou na niektorých objektoch.

6. ALTERNATÍVY Pri súčasnom spôsobe vykurovania t.j. hnedým uhlím a s predpokladanou účinnosťou zdrojov tepla 80 % by bola spotreba hnedého uhlia pri výhrevnosti hnedého uhlia 18,5 MJ/t, vykurovacom výkone 110 kW a spotrebe tepla 912 GJ/rok 62 t hnedého uhlia za rok. Pri individuálnom vykurovaní uvedených budov elektrickou energiou by bola spotreba elektrickej energie 912 GJ/rok resp. 253 305 kWh/rok. Pri centrálnom vykurovaní t.j. drevnými peletami a s predpokladanou účinnosťou centrálneho zdroja tepla 90 % a účinnosťou rozvodov teplej vykurovacej vody 97 % by bola spotreba drevných peliet pri výhrevnosti drevných peliet 16,5 MJ/t, vykurovacom výkone 110 kW a spotrebe tepla 912 GJ/rok 64 t drevných peliet za rok.

7. NÁKLADY NA PALIVO

8. POROVNANIE PRODUKCIE EMISIÍ

9. DOLNÝ KUBÍN ZÁKLADNÁ ŠKOLA JANKA MATUŠKU • Cieľom štúdie realizovateľnosti je: • Posúdiť energetickú náročnosť vykurovania • jednotlivých budov. • Analyzovať možnosti náhrady existujúcej plynovej • kotolne na spaľovanie zemného plynu kotolňou na • spaľovanie drevných peliet. • Technicko - ekonomické zhodnotenie.

10. DOLNÝ KUBÍN ZÁKLADNÁ ŠKOLA JANKA MATUŠKU

11. NÁKLADY NA PALIVO • zemný plyn – 0,47 €/ (n)m3, drevné pelety – 183 €/ t.

12. EKONOMICKÉ HODNOTENIE

13. POROVNANIE PRODUKCIE EMISIÍ

14. DOLNÝ KUBÍN ZÁKLADNÁ ŠKOLA KŇAŽIA

15. NÁKLADY NA PALIVO • zemný plyn – 0,47 €/ (n)m3, drevné pelety – 183 €/ t.

16. EKONOMICKÉ HODNOTENIE

17. POROVNANIE PRODUKCIE EMISIÍ

18. PARTIZÁNSKE SÍDLISKO LUHY • Predmetom štúdie je: • technicko-ekonomické posúdenie vybudovania novej kotolne na spaľovanie biomasy (drevnej štiepky a drevného odpadu), ktorá by nahradila v súčasnosti využívané štyri kotolne na zemný plyn situované na sídlisku Luhy v meste Partizánske. Nová kotolňa na spaľovanie biomasy by mala zabezpečiť vykurovanie bytových domov a ďalších objektov (základné a materské školy a iné), ktoré sú pripojené na stávajúce plynové kotolne a zároveň by mala zabezpečiť prípravu teplej vody, pričom by sa využil termálny prameň.

19. PARTIZÁNSKE SÍDLISKO LUHY • Varianty zabezpečenia dodávky tepla: • Variant 1 • Variant 2 • Variant 3 • Variant 4a • Variant 4b • Variant 4c

20. VARIANT 1 DVOJRÚRKOVÝ SYSTÉM Variant 1 predpokladá, že centrálna kotolňa na biomasu bude zabezpečovať teplo (ústredné kúrenie - ÚK, príprava teplej vody - TV) pre všetkých spotrebiteľov pripojených na kotolne A až D. Zdroj tepla podľa tab. by mal mať tepelný výkon 13 MW. Potrebné množstvo vykurovacej vody bude do kotolní A až C dopravované dvojrúrkovým diaľkovým rozvodom tepla, pričom ohrev teplej vody (TV) sa bude zabezpečovať prostredníctvom výmenníkov tepla v jednotlivých kotolniach.

21. VARIANT 1 DVOJRÚRKOVÝ SYSTÉM

22. VARIANT 2 ŠTVORRÚRKOVÝ SYSTÉM Variant 2 predpokladá že centrálna kotolňa na biomasu bude zabezpečovať teplo (ústredné kúrenie - ÚK, príprava teplej vody - TV) pre všetkých spotrebiteľov pripojených na kotolne A až D. Zdroj tepla podľa tab. by mal mať tepelný výkon 13 MW. Potrebné množstvo vykurovacej a teplej vody bude do kotolní A až C dopravované štvorrúrkovým diaľkovým rozvodom tepla.

23. VARIANT 2 ŠTVORRÚRKOVÝ SYSTÉM

24. VARIANT 3 PÔVODNÉ ROZVODY Variant 3 predpokladá, že centrálna kotolňa na biomasu bude zabezpečovať teplo (ústredné kúrenie - ÚK, príprava teplej vody - TV) iba pre spotrebiteľov pripojených na kotolňu D (VS-POS1 a VS POS2). Zdroj tepla podľa tab. by mal mať tepelný výkon 8 MW. Vykurovacia a teplá voda bude k jednotlivým odberateľom dopravovaná stávajúcim diaľkovým potrubným rozvodom. Teplo pre ústredné kúrenie a teplá voda pre spotrebiteľov pripojených na kotolne A až C sa bude zabezpečovať v stávajúcich plynových kotloch.

25. VARIANT 4 PÔVODNÉ ROZVODY Variant 4 predpokladá, že na prípravu teplej vody sa využije geotermálny vrt FGTz-2 podľa podkladov poskytnutých mestom Partizánske uvedených v časti 1.6.2 pod bodom 2. (Egreši, P.: Zámer nakladania s geologickým dielom. Aqua-servis, spol. s.r.o. Piešťany, máj 2009) o výdatnosti 12,5 litra za sekundu a teplote 30 °C (po úprave), pričom sa predpokladá dohrev geotermálnej vody na požadované parametre pre teplú vodu. Tab. 1.24 udáva spotreby studenej vody potrebnej na prípravu teplej vody. V poslednom stĺpci je uvedená priemerná denná spotreba studenej vody na prípravu teplej vody.

26. VARIANT 4a DVOJRÚRKOVÝ SYSTÉM Potrebné množstvo vykurovacej vody bude do kotolní A až C dopravované dvojrúrkovým diaľkovým rozvodom tepla, pričom ohrev teplej vody (TV) sa bude zabezpečovať prostredníctvom výmenníkov tepla v jednotlivých kotolniach.

27. VARIANT 4b ŠTVORRÚRKOVÝ SYSTÉM Variant 4b predpokladá, že centrálna kotolňa na biomasu bude zabezpečovať teplo (ústredné kúrenie - ÚK, príprava teplej vody - TV) pre všetkých spotrebiteľov pripojených na kotolne A až D.

28. VARIANT 4c PÔVODNÉ ROZVODY Variant 4c predpokladá, že centrálna kotolňa na biomasu bude zabezpečovať teplo (ústredné kúrenie - ÚK, príprava teplej vody - TV) iba pre spotrebiteľov pripojených na kotolňu D. Zdroj tepla podľa tab. by pri využití geotermálneho vrtu mal mať tepelný výkon 6,5 MW. Vykurovacia a teplá voda bude k jednotlivým odberateľom dopravovaná stávajúcim diaľkovým potrubným rozvodom. Teplo pre ústredné kúrenie a teplá voda pre spotrebiteľov pripojených na kotolne A až C sa bude zabezpečovať v stávajúcich plynových kotloch.

29. VARIANT 4a DVOJRÚRKOVÝ SYSTÉM Potrebné množstvo vykurovacej vody bude do kotolní A až C dopravované dvojrúrkovým diaľkovým rozvodom tepla, pričom ohrev teplej vody (TV) sa bude zabezpečovať prostredníctvom výmenníkov tepla v jednotlivých kotolniach.

30. NAJVHODNEJŠÍ VARIANT Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že najvhodnejší variant z hľadiska realizácie vonkajších rozvodov je variant 3, resp. v prípade využitia geotermálneho vrtu FGTz-2 odporúčame variant 4c.

31. EKONOMICKÉ HODNOTENIE VARIANT 3

32. EKONOMICKÉ HODNOTENIE VARIANT 4c

33. POROVNANIE PRODUKCIE EMISIÍ

34. Ďakujem za pozornosť