1 / 17

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo. Základné charakteristiky Význam poľnohospodárstva Rastlinná výroba Živočíšna výroba Typy poľnohospodárskej krajiny Typy poľnohospodárskych závodov. Význam poľnohospodárstva.

dori
Download Presentation

Poľnohospodárstvo

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Poľnohospodárstvo Základné charakteristiky Význam poľnohospodárstva Rastlinná výroba Živočíšna výroba Typy poľnohospodárskej krajiny Typy poľnohospodárskych závodov

  2. Význam poľnohospodárstva • spolu s lesohospodárstvom, rybolovom, lovom zveri a ťažbounerastných surovín predstavuje primárnu sféru hospodárstva • poskytuje rastlinné a živočíšne produkty • zabezpečuje výživu ľudstva • svetová spotreba potravín je zabezpečená asi z 9/10 svetovou poľnohospodárskou produkciou, zbytok sa získava lovom rýb, zberom divo rastúcich plodín • poskytuje suroviny pre priemysel • treba si uvedomiť, že potravinové zdroje Zeme sú obmedzené, tak ako je obmedzená aj schopnosť ľudí ich využiť ( nie je problém vyrobiť dostatok potravín, ale zaistiť prostriedky pre ich nákup v oblastiach s prebytkom – S.Amerika, z. Európa a pre ich dopravu do hladujúcich oblastí)

  3. Poľnohospodárstvo rozvinutých krajín sa vyznačuje vysokým stupňom produktivity, mechanizácie, chemizácie, koncentrácie a trhovosti. • prevláda väčšinou živočíšna výroba nad rastlinou ( výnimky napr. Španielsko, Taliansko, Maďarsko, Japonsko,...) • zamestnáva asi 3 - 5 % obyvateľstva , napriek tomu je spravidla schopné pokryť potreby výživy obyvateľov týchto krajín • Poľnohospodárstvo rozvojových krajín je veľmi rôznorodé, vo všeobecnosti má nízky stupeň mechanizácie a intenzity, rastlinná výroba spravidla výrazne prevláda nad živočíšnou ( výnimky napr. Argentína, Paraguaj, Uruguaj,...). • ďalšími znakmi sú nízka špecializácia a využívanie primitívnych foriem obrábania pôdy • zamestnáva 30 – 80% ekonomicky činného obyvateľstva, väčšinu produkcie spotrebuváva rodina výrobcu, na trh sa dostáva malá časť prebytkov • v niektorých krajinách je rozvinuté aj plantážne poľnohospodárstvo zamerané na produkciu exportných plodín ( káva, kakao, kaučuk,...)

  4. Základné charakteristiky • hodnotou svojej výroby zaostáva za priemyslom, ale územne je najrozšírenejším a rozhodujúcim úsekom NH v Afrike, Ázii a L.Amerike • v poľnohospodárskej prvovýrobe(roľníctvo a chov hospod. zvierat) stále pokračuje pokles pracovníkov ( hl. vo vyspelých krajinách ),zvyšuje sa počet zamestnancov, kt. pracujú v poľnohospodárstve v širšom zmysle slova (priemyselné odvetvia a služby zásobujúce poľnohospodárstvo, alebo spracujúce jeho produkciu) • väčšina rozvojových krajín trpí nedostatkom potravín, výrazom premien tohto odvetvia v niektorých krajinách je tzv.zelená revolúcia – využitie špeciálnych vyšľachtených druhov pšenice, kukurice, ryže, ... a zavádzanie nových technológii pestovania, využívajúcich umelé hnojivá, chemikálie, zavlažovanie, ... Týmto spôsobom sa podarilo v mnohých krajinách zvýšiť produkciu a znížiť závislosť na dovoze ( Mexiko, India, Indonézia, ...)

  5. Lokalizáciu poľnohospodárstva ovplyvňujú činitele : 1. prírodné - klíma( teplota, zrážky, svetlo) - pôda ( úrodnosť, kvalita ) - reliéf ( nadmorská výška, svahovitosť ) 2. socioekonomické – úroveň spoločnosti, doprava, trh, pracovná sila, mechanizácia, veľkosť poľnohospod. podniku, ... Poľnohospodárska pôda zaberá asi 36% plochy Zeme a delí na: 1. orná pôda 2. trvale trávnaté porasty 3. trvalé kultúry Poľnohospodárska výroba sa delí na : 1. rastlinná výroba 2. živočíšna výroba

  6. Rastlinná výroba • zabezpečuje výživu obyvateľov, krmoviny pre hospodárske zvieratá a suroviny pre priemysel • základom RV je poľnohospodárska pôda • pripadá na ňu 2/3 poľnohospodárskej výroby, v rozvinutých krajinách menej (ani nie 1/2) • celosvetový význam vo výžive obyvateľstva má pšenica, ryža, kukurica a zemiaky • zahŕňa pestovanie obilnín, strukovín, olejnín, okopanín, technických plodín, ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, pestovanie pochutín, krmovín, ... ( je to jedno z možných delení, niektoré plodiny môžeme zaradiť do viacerých skupín )

  7. obilniny: pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, .. • strukoviny : hrach, fazuľa, šošovica, sója,... • olejniny : slnečnica, olivy, sója, podzemnica olejná, palma olejná,... • okopaniny : zemiaky, cukrová repa, batáty, maniok, ... • technické plodiny : cukrová trstina, bavlník, konope, juta, tabak,... • pochutiny : čajovník, kakaovník, kávovník, korenie,... • krmoviny : lucerna, ďatelina, trávy, ale aj kukurica, raž, zemiaky,... • zelenina : paradajky, paprika, cibuľa, cesnak, brokolica, mrkva,... • ovocie : jablká, hrušky, slivky, hrozno, orechy, pomaranč, mango,...

  8. tabak cukrová trstina bavlník konope čajovník

  9. kakaovník batáty kávovník maniok

  10. mango sója podzemnica olejná ryža

  11. Živočíšna výroba • poskytuje produkty na výživu obyvateľstva – mäso, mlieko, vajcia • časť produkcie ŽV sa využíva v priemysle – kože, kosti, vlna • v menej rozvinutých krajinách sa hospodárske zvieratá využívajú aj ako ťažná sila • na celosvetovej poľnohospodárskej výrobe sa podieľa asi 1/3, vo vyspelých krajinách viac • lokalizáciu ŽV ovplyvňujú hlavne : zdroje krmovín, dopyt po produktoch • najrozšírenejšie druhy hospodárskych zvierat sú : hovädzídobytok, ošípané, ovce, hydina • chov ostatných zvierat má menší význam : kone, kožušinová zver, soby, ...

  12. Hovädzí dobytok – zabezpečuje asi 90% svetovej spotreby mlieka a asi 30 % spotreby mäsa, chov je ovplyvňovaný krmovinovou základňou, najvyššie stavy dobytka majú : India, Brazília, Čína, USA, Argentína, ... • Ošípané – zabezpečuje asi 40 % svetovej produkcie mäsa, chovajú sa hl. v oblastiach s miernym až chladným podnebím v miestach pestovania obilnín a okopanín, najvyššie stavy ošípaných majú : Čína, USA, Brazília, Nemecko, Rusko,... • Ovce – zabezpečujú hlavne produkciu vlny, ale aj mäsa a mlieka, chovajú sa hl. v dvoch oblastiach : 1 – mierne podnebné pásmo s dostatkom vlahy ( Európa, N. Zéland, Argentína, ...) 2 – oblasti so suchou klímou ( Austrália, Čína, India, Irán,...) Najvyššie stavy oviec majú : Čína, Austrália, India, Rusko,... Hydina – zabezpečuje spotrebu mäsa a vajec, koncentruje sa hlavne do oblasti spotreby Rybolov – morský : Čína, Peru, Chille, USA, Japonsko, Rusko, Nórsko, Island, ...

  13. Typy poľnohospodárskej krajiny • určujeme podľa zastúpenia jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy na určitom území • rozoznávame tieto typy : 1. oráčinová krajina ( Podunajská rovina , Východoslovenská nížina) 2. trávnatá lúčno – pasienkárska krajina ( Malá Fatra, Slovenský kras) 3. krajina so zmiešanými kultúrami ( lazy, kopanice – Biele Karpaty, Kysucké vrchy ) 4. krajina s výrazným podielom trvalých kultúr ( vinohrady v Malých Karpatoch ) 5. prímestská poľnohospodárska krajina ( okolie BA – Ružinov, Čuňovo )

  14. oráčinová krajina, Podunajská nížina trávnatá lúčno-pasienkárska krajina, Slovenský kras

  15. krajina so zmiešanými kultúrami, Kysucké vrchy krajina s výrazným podielom trvalých kultúr, Malé Karpaty

  16. ovocné sady zelenina chov hydiny kvety prímestské poľnohospodárstvo

  17. Typy poľnohospodárskych závodov • pri určovaní typu sa musí určiť hlavné klasifikačné kritérium – je založené na hl. produkte ( taký, do ktorého sa vkladá najviac financií, práce a prináša najväčší zisk ) • poľnohospodársky závod môže mať: samozásobiteľský charakter (menší závod, malá časť produkcie ide na trh) a trhový charakter (veľký závod, produkcia je určená hlavne na trh • podľa veľkosti vstupov, výstupov a veľkosti závodu rozlišujeme : 1. extenzívny poľnohospodársky závod – má nízke vstupy, nízke výstupy na 1 ha, rozlohou obyčajne väčší 2. intenzívny poľnohospodársky závod – má vysoké vstupy, vysoké výstupy na 1 ha pôdy, rozlohou obyčajne menší Zisky obidvoch závodov nemusia byť rozdielne. Vstupy : sadivá, semená, technické vybavenie, umelé hnojivá, kapitál, práca, ... Výstupy : plodina, produkty živočíšnej výroby, hospodárske zvieratá, ...

More Related