Križiacke výpravy

Križiacke výpravy Matej Rybár III.E 2011/2012

OBSAH • Spoločensko-politická situácia v Európe a na Blízkom Východe koncom 11. storočia • Príčiny križiackych výprav • Prehľad a charakteristika jednotlivých križiackych výprav • Dôsledky križiackych výprav

Spoločensko-politická situácia koncom 11. st. • Situácia na Blízkom Východe • obsadenie Perzie, Malej Ázie a Arménska moslimskými Turkami (Seldžukmi)  konflikt s Byzantskou ríšou  Byzantská ríša žiada o pomoc európske kniežatá • prerušenie obchodu byzantských a európskych kupcov s Indiou a Čínou • Európsky feudalizmus a kresťanstvo • posilňovanie feudálneho zriadenia a upevňovanie národných spoločenstiev • vznik mníšskych rádov, rozvoj vzdelanosti , rozvoj obchodu

Príčiny a vyhlásenie križiackych výprav Rímsko-katolícka cirkev • snaha podrobiť si východnú (pravoslávnu) cirkev  získať v oblasti vplyv • oficiálny dôvod: „oslobodenie božieho hrobu“ a násilie páchané Seldžukmi na kresťanoch 1095 – Clermont– pápež Urban II. • výzva kresťanom na oslobodenie hrobu Ježiša Krista z rúk moslimov • tragický výsledok tzv. Výpravy chudoby odštartoval sériu križiackych výprav Vzhľad križiaka (vľavo) a saracénskeho bojovníka (vpravo)

Prehľad a charakteristika jednotlivých križiackych výprav

Výprava chudoby (1096) • prvý pokus o dobytie Jeruzalemu kresťanmi • chudobní roľníci a deti pod vedením Petra z Amiensu • najväčšie židovské pogromy v Porýní a južnom Nemecku • porážka Seldžukmi pri Xerigordone 

1. križiacka výprava (1096-1099) • feudáli, rytieri, vyššia šľachta • cca 330 000 križiakov • napriek veľkým stratám obsadenie území v Malej Ázii • 15. júl 1099 – cca 40 000 križiakov – dobytie Jeruzalema, založenie Jeruzalemského kráľovstva

2. križiacka výprava (1147-1149) • dôvod: pád Edessy do moslimských rúk • vedená francúzskym kráľom Ľudovítom VII. a nemeckým kráľom Konrádom III. • zlá organizácia a morálka  vojenský debakel, ukončenie obliehania Damašku • zhoršenie vzťahov medzi križiackym kráľovstvom, Byzantíncami a moslimami

3. križiacka výprava (1189-1192) • impulz: obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom zmenšenie križiackeho územia • v čele vojsk sú rímsky cisár Fridrich I. Barbarossa, francúzsky kráľ Filip II. a anglický vládca Richard Levie srdce • smrť Barbarossu – nejednotnosť a spory medzi križiakmi a Byzantskou ríšou • Fridrich Švábsky – neúspešný pokus o dobytie Akkonu, Akkon dobytý až Filipom II. • Palestína – boj o Jeruzalem medzi Richardom I. a Saladinom– víťazí Saladin nové križiacke hlavné mesto – Akkon (Izrael)

4. križiacka výprava (1202-1204) • koristnícky charakter • 1202 – obsadenie Zadaru križiakmi • 1203 – dobytie Carihradu – hlavného mesta Byzantskej ríše • 1204 – Carihrad – neúspešná vzbura miestnych proti križiakom  vytvorené Latinské cisárstvo ( na 50 rokov zničená Byzantská ríša)

Detská výprava (1212) • 1212 – mladí francúzski a nemeckí chudobní roľníci – smer Jeruzalem • idea: bezhriešnosť nevinných detí môže dosiahnuť väčšie úspechy ako ozbrojenci • Marseille – koniec francúzskej výpravy - deti predané do otroctva • posledná zmienka - 10 000 nemeckých „vojakov“ dorazilo až do Janova, kde pravdepodobne padli do otroctva

5. križiacka výprava (1217-1221) • 1217 – Split – uhorský kráľ Ondrej II. a rakúsky vojvoda Leopold VI.  Jeruzalem • 3 neúspešné výpravy proti Arabom • 1218 – dobyvateľské ciele (križiaci na dva roky obsadili Damiettu) 6. križiacka výprava(1228-1229) • prvý pokus o diplomatické dosiahnutie križiackych cieľov • 1229 – križiaci dočasne získavajú Jeruzalem vďaka zmluve medzi Fridrichom II. a egyptským sultánom Kamelom

7. križiacka výprava (1248-1254) • Ľudovít IX. – snaha naspäť získať Jeruzalem • 1249 – obsadil Damiettu • 1250 – zajatý Egypťanmi, po vyplatení výkupného sa vracia do Akkonu, kde vládne Palestíne • Egypt – na trón sa dostávajú Mameluci

8. križiacka výprava (1270) • 1261-1272 – úspešné výpravy proti križiackym štátom vedené egyptským vládcom Baibarom I. • reakcia : Ľudovít IX. – 2. osobná križiacka výprava • Ľudovít IX. zomiera – križiacka výprava zrušená  1271 – Akkon – 11-ročné prímerie medzi angl. princom Eduardom a Baibarom Koniec križiackych výprav • 1289 - pád križiackej pevnosti Tripolis • 1291 – Mameluci dobyli Akkon ( poslednú križiacku baštu v Palestíne)  koniec križiackych výprav • Cyprus – jediný zachovaný pôvodný križiacky štát

Dôsledky križiackych výprav • vzrast vplyvu a bohatstva rímsko-katolíckej cirkvi a pápeža • prehĺbenie nepriateľstva medzi kresťanstvom a islamom • 11-13. st. – zlatý vek rytierstva – rytier sa stáva častou postavou v literárnych dielach ( najmä templári) • západoeurópske krajiny ovládli obchod v Stredomorí ( predtým v rukách Byzancie) • prienik vyspelej arabskej kultúry a vzdelanosti do Európy ( veterné mlyny, sklo hodváb, zavlažovanie polí ) • nové plodiny v Európe ( špenát, citrusy, ryža, mak)

Ďakujem za pozornosť!

Križiacke výpravy