Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie:

1. Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie: „Externé hodnotenie kvality školypodporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

2. Implementácia modelu hodnotenia na strednú školu Operačný program: OP Vzdelávanie Programové obdobie: 2007-2013 Štátna školská inšpekcia, Staré grunty 52, Bratislava Názov projektu: Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy Kód ITMS projektu: 26140130018

3. Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole • Prezentácia projektu, predstavenie monografií Manuál, Model na škole: • kroky vedúce školu k procesu sebahodnotenia • predstavenie otázok – indikátorov pre jednotlivé oblasti sebahodnotenia • cieľ sebahodnotenia • možnosti výberu domén a oblasti sebahodnotenia

4. Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole • Hľadanie odpovedí na kľúčové otázky: • Čo získa škola uskutočnením sebahodnotenia? • Ktorú oblasť vybrať? Oblasť v ktorej máme problémy? • Výber oblasti ktorá je pre nás zaujímavá? • Aký bude rozsah toho, čo chceme hodnotiť? • Kto zo zamestnancov sa bude podieľať na procese sebahodnotenia? • Ktoré kroky a v akom časovom termíne budú stanovené?

5. Výber domén a oblastíprvotné stanovenie otázok • Určenie kvalitárov projektu, zodpovednosť za organizovanie práce a jej priebeh. • Voľba oblasti realizácie procesu, na dvoch úsekoch, úsek: • všeobecnovzdelávacích predmetov • vzdelávania v odborných predmetoch Vznik dvoch pracovných skupín so svojim kvalitárom, pracovné skupiny sa v časovom termíne vyjadrili k vybraným doménam a jednotlivým oblastiam: • doména – Výstupy a Procesy na úrovni triedy • oblasť – Študijné výsledky a Kvalita učenia sa a vyučovania

6. Prvá pracovná skupina Doména: 1 Výstupy Oblasť: 1.1 Študijné výsledky Otázka všeobecná, vznikla upravením ponúknutej otázky z Manuálu: Získavajú žiaci odborné kompetencie deklarované v profile absolventa Školského vzdelávacieho programu? Otázky konkretizujúce bližšie cieľ: 1.Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov v jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)? 2.Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch?

7. Prvá pracovná skupina • 3.Aké percento žiakov v jednotlivých ročníkoch dosiahlo celkovú úroveň požadovaných vedomostí, teda viac ako 50%? • 4.Dosahujú žiaci požadované vedomostí podľa jednotlivých odborných kompetencií? • Cieľ: • zistiť úroveň získaných odborných kompetencií u žiakov deklarovaných v profile absolventa • zistiť úroveň vedomostí žiakov vo vybraných predmetoch, vo zvolených odboroch, tieto percentuálne vyhodnotiť

8. Druhá pracovná skupina • vytvorila ďalšie dve “podskupiny” vzhľadom na výučbu anglického jazyka a nemeckého jazyka na škole Prvá podskupina, so zameraním na meranie pokroku žiakov v procese vzdelávania: Doména: 2 Procesy na úrovni triedy Oblasť: 2.2 Kvalita učenia a vyučovania sa Otázka všeobecnú, si skupina nevybrala Otázky konkretizujúce bližšie cieľ: 1.Zhoduje sa hodnotenie žiaka v 9. ročníku ZŠ s hodnotením v 1. ročníku SŠ? 2.Je miera pokroku žiakov v končiacom ročníku vyššia/ nižšia / vyrovnaná oproti nižším ročníkom?

9. Druhá pracovná skupina Druhá podskupina, so zameraním na meranie úrovne výsledkov: Doména: 1 Výstupy Oblasť: 1.1 Študijné výsledky Otázku všeobecnú, si skupina nevybrala Otázky konkretizujúce bližšie cieľ: 1.Sú výsledky maturitných skúšok reálnym obrazom očakávanej úrovne získaných kompetencií absolventov? 2.Aká je úroveň výsledkov žiakov v cudzích jazykoch v porovnaní s výsledkami PFEČ MS v celonárodnom testovaní?

10. Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia • Základný motív rozsiahlej diskusie (kľúčové): • Presné a výstižné stanovenie otázok, ich formulácia, a to vzhľadom na: • cieľ sebahodnotenia • rozsah zberu údajov • voľbu hodnotiacich kritérií • adresnosť vo vzťahu k vyhodnoteniu aktuálneho stavu

11. Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia Dôležité a zásadné otázky, ktoré vznikali v procese voľby a tvorby všeobecných, konkretizujúcich a doplňujúcich otázok: 1.Špecifikujú všeobecné otázky jednoznačne oblasť a problém, ktorý chceme hodnotiť? 2.Sú konkretizujúce otázky zamerané skutočne na problém, ktorý chceme sledovať, a ku ktorému vedú výstupy? Je ich znenie presne určujúce vo vzťahu k tomu čo je naším cieľom? 3.Údaje, s ktorými budeme pracovať, sú tie, ktoré nás dovedú k cieľu, k tomu, čo sme chceli merať? 4.Získané údaje budú pre nás hodnotné? Dokážu dať odpoveď na stanovené otázky?

12. Metódy a nástroje získavania výsledkov • Prvá skupina, aktivita Meranie, zber výsledkov získaných vypracovaním didaktických testov. • Úskalie, kvalitná príprava testov (nástroja): • dosiahnuť merateľné a porovnateľné výsledky • dosiahnuť komplexné a dôveryhodné, nesporné údaje (validizácia) Druhá skupina, aktivita Zber údajov, rozbor a analýza existujúcich dokumentov a údajov v nich; metóda Rozboru dokumentov, vyhodnocovanie a porovnávanie získaných údajov. Ani jedna skupinanevylúčila možnosť variabilnejšieho využitia získaných údajov.

13. Zbieranie údajov a spracovanie údajov • Priebeh zabezpečili kvalitári. • Charakteristika procesu: • časový rozvrhaktivít, pridelenie zodpovednosti • denné stretávanie, konzultovanie, hodnotenie procesu • prvá skupina: príprava a kompletizácia dotazníkov, meranie v triedach, spracovanie výsledkov (grafické) • druhá skupina: zbieranie údajov, spracovanie výsledkov (grafické)

14. Analýza a hodnotenie údajov • Stretnutia za účelom: • vyhodnotenia procesu zberu • vyhodnotenia kvality spracovania výsledkov • prejednania postupu vyhodnocovania získaných údajov • zhodnotenia získaných údajov • prejednania možnosti dodatočného spracovania a vyhodnotenia výsledkov • predbežného stanovenia návrhov a odporúčaní Využitá možnosť elektronického spracovania a vyhodnotenia údajov, vytvoranie tabuliek a grafov.

15. Stanovenie návrhov a odporúčaní • Spoločné pracovné stretnutia pracovných skupín pod vedením kvalitárov. • Širšia diskusia k: • dosiahnutým výsledkom v konkrétnej oblasti • smerovaniu a definovaniu formulácií ako návrhov a odporúčaní • identifikácii možných príčin dosiahnutých výsledkov • hľadanie návrhov a odporúčaní: • ktoré je škola schopná zrealizovať • ktoré neznechutia zamestnancov školy, žiakov • u ktorých je vysoký predpoklad efektívnosti Nebezpečie formulovania opatrení a návrhov všeobecného, neadresného charakteru!!!

16. Hodnotenie procesu sebahodnotenia • Obe skupiny vyhodnotili proces sebahodnotenia a dosiahnuté výsledky za prospešné pre školu a chcú v ňom pokračovať. • Prvá skupina: • bude pracovať na príprave ďalších testov (nástrojov) za účelom získania prehľadu o (ďalších) nadobudnutých kompetenciách žiakov. Druhá skupina: • o rok vyhodnotí dosiahnuté výsledky nových maturantov za účelom ich porovnania s výsledkami končiacich žiakov predchádzajúcich ročníkov

17. Zhrnutie poznatkov 1.Škola pri prvom sebahodnotení potrebuje dostatočne dlhý čas na oboznámenie sa s materiálom (Model, Manuál, Podkladové štúdie). Tento čas sa dá skrátiť spoluprácou s kritickým priateľom školy, v spolupráci s inou školou a pod. 2.Škola dokáže pochopiť zmysel/cieľ sebahodnotenia školy, identifikáciu indikátorov/otázok. 3.Škola nemá problém vybrať si doménu a oblasť v ktorej chce uskutočniť proces sebahodnotenia. Dôležité je správne stanovenie si otázok k dosiahnutiu cieľa, voľba metódy, nástroja, spracovanieúdajov, ich analýza a interpretácia.

18. Zhrnutie poznatkov 4.Prínosom pre školu je, ak hlavne v procese analýzy dosiahnutých výsledkov a hodnotení spolupracuje s tvorcami monografií sebahodnotenia, kritickým priateľom školy. 5.Škola v procese sebahodnotenia stále viac hľadala odpovede na otázky v monografiách Model a Manuál (prekonávanie úskalí, konkrétne príklady – tvorba otázok).

19. Jeden z poznatkov školy a jej zamestnancovúčastníkov procesu sebahodnotenia Otázka: Ktorá z foriem sebahodnotenia (povinná forma sebahodnotenia/dobrovoľná aktivita) je pre Vás prijateľnejšia? Určite dobrovoľná aktivita – sebahodnotenie by malo vychádzať z potrieb školy, malo by byť realizované ako nástroj zvyšovania kvality školy. Povinná forma by mohla znížiť kvalitu a úroveň, lebo učitelia by sa s tým nemuseli stotožniť a nevideli by za tým pomoc na zlepšenie určitých ukazovateľov, ale „nutné zlo“.

20. Náhľad do projektu Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov v jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)? Žiaci v jednotlivých zameraniach dosiahli nasledujúce výsledky

21. Náhľad do projektu Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch? Ako je z grafu evidentné, v každom z vybraných predmetov dosahuje viac ako polovica žiakov požadovanú vedomostnú úroveň, teda nad 50%.

22. Ďakujem za pozornosť Andrej Opálený