1 / 52

Predmet sociológie 1. prednáška

Predmet sociológie 1. prednáška. PhDr. Ľuba Kráľová, PhD. Vznik sociológie ako autonómnej vednej disciplíny.

wanda
Download Presentation

Predmet sociológie 1. prednáška

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Predmet sociológie 1. prednáška PhDr. Ľuba Kráľová, PhD.

  2. Vznik sociológie ako autonómnej vednej disciplíny • Situácia krízy. Jej základným znakom bola skutočnosť, že staré normy, postupy, vzory správania, myšlienkové stereotypy prestávali platiť a nové sa buď ešte nezrodili alebo si ich ľudia ešte neosvojili. Jednou z reakcií na túto situáciu krízy bol práve vznik sociológie. • Sociológia nemohla vzniknúť skôr, ako vznikli problémy, ktorými sa zaoberá.

  3. Sociológia:prístup k spoločenskej skutočnosti ako k určitému systémovému celku, vlastné zákony vedomá orientácia na skúmanie reálne existujúcich spoločen-ských vzťahov opora v empirických metódach výskumu Predsociologické teórie: prístup k spoločnosti podľa Božích zákonov Utopickékonštruovanie ideálneho spoločenského poriadku špekulatívne filozofické konštrukcie Sociologický pohľad oproti predsociologickým spoločenským teóriám

  4. Referenčný systém sociológie • Referenčným systémom či okruhom skúmania sociológie je celok spoločensko-kultúrnej skutočnosti, zatiaľ čo referenčným systémom iných spoločenských vied sú jednotlivé aspekty spoločenského života.

  5. Termín sociológia Termín sociológia pochádza od Augusta Comtea, ktorý ho prvýkrát použil vo 4. zväzku Prednášok o pozitívnej filozofii v roku 1839. Pojem sociológia bol utvorený dosť neorganicky a z filologického hľadiska kostrbato, pretože etymologicky pochádza z latinského socius, t. j. druh čisocietas, teda spoločnosťa gréckeho logos(t. j. veda spoločenská alebo veda o spoločnosti či o človeku ako druhu). Už termín socius u Comtea naznačuje, že predmetom štúdia tejto vedy nie je človek ako indivíduum, ale socius, kde je človek určitým spôsobom spojený s inými ľuďmi.

  6. Predmet sociológie Sociológia= najvšeobecnejšia špeciálna spoločenskú veda, ktorej predmetom skúmania je sociálne alebo medziľudské dianie, ale aj spoločnosť ako celok, t. j. všeobecné, spoločné, typické znaky všetkých spoločenských javov, a to i v štrukturálnej, teda vertikálnej a v horizontálnej alebo vývinovej podobe.

  7. Predmet sociológie Sociológia je vedou, ktorá sa zaoberá skúmaním všeobecných, spoločných vlastností sociálnych javov a vzťahov medzi týmito javmi. Skúma spoločnosť ako celostný, totálny, komplexný jav vo vývine ľudskej histórie.

  8. Predmet sociológie • Sociológia - veda o štrukturálnych a procesuálnych charakteristikách sociálneho života • veda o mieste jednotlivca v systéme štruktúrnych a procesuálnych javov sociálneho života • veda o metodológii a metódach skúmania sociálneho života.

  9. Sociologická imaginácia • Mills: schopnosť vidieť náš vlastný život a život tých druhých ako súčasť väčšej ľudskej drámy. • Jednotlivec môže pochopiť svoje vlastné skúsenosti a ovplyvňovať svoj osud iba vtedy, ak zistí svoje miesto v danom období; môže poznať svoje životné možnosti len vtedy, keď si uvedomí možnosti všetkých indivíduí v rovnakých okolnostiach.

  10. Obsah sociológie Skúmanie podstaty rozličných vrstiev, tried a typov spoločenských javov. Skúma aj rozličné formy, v ktorých ľudia žijú, rozličné procesy a vzťahy, do ktorých ľudia vstupujú, ako aj výdobytky, ktoré na základe týchto vzťahov vznikajú. Sociológia zároveň skúma interakciu rozličných spoločenských javov, vzájomné vzťahy ekonomického, politického, duchovného charakteru v ich vertikálnom priereze.

  11. Sociológia Aplikované sociologické disciplíny: sociológia rodiny, práva, politiky, mesta, vidieka, kultúry, náboženstva Vzťah sociológie k iným spoločenským vedám

  12. Sociológia: prístup, založený na abstrahovaní zo spoločenských javov toho podstatného a typického, teda logický prístup k dejinám. Logický vo filozofickom slova zmysle, vychádzajúci z podstaty História: konkrétno-historický, singularizujúci či konkrétno-chronologický prístup k dejinám Vzťah sociológie a histórie

  13. Sociológia: celkové vzájomné vzťahy medzi jednotlivcami, medzi jednotlivcom a sociálnymi skupinami, medzi jednotlivcom a spoločnosťou, medzi sociálnymi skupinami navzájom, sociálnymi skupinami a spoločnosťou Psychológia: psychická regulácia správania jednotlivca Vzťah sociológie a psychológie

  14. Vzťah sociológie a filozofie • Tri tendencie v ponímaní daného vzťahu: • stotožnenie filozofie a sociológie • úplné odtrhnutie filozofie a sociológie • chápanie sociológie ako osobitnej vedy o spoločnosti, ktorá sa vo všeobecnom teoretickom a metodologickom ohľade opiera o filozofiu

  15. Vzťah sociológie a filozofie • Význam filozofie pre sociológiu je ontologický, gnozeologický a metodologický. Ak filozofiu možno chápať ako vedu o najvšeobecnejších zákonoch prírody, ľudskej spoločnosti a myslenia, potom sociológiu zaujímajú všeobecné zákony vývoja ľudskej spoločnosti.

  16. Sociológia analyzuje distribúciu moci vo všeobecnosti v rozličných oblastiach sociálnej interakcie, medzi manželmi, priateľmi, zločineckými gangmi a komplexom štátnych donucovacích organizácií, vojakmi a generálmi. Politológiaskúma vzťahy v politickom podsystémespoločnosti, zvlášť uplatňovania a výkonu politickej moci. Skúma vzory distribúcie pol. moci a pol.participácie vo formálnych organizáciách, vo verej. byrokraciách. Vzťah sociológie a politickej vedy

  17. Spoločnou záujmovou oblasťou sociológie a antropológie je problematika inštitucionalizácie spoločenského života. Kultúrna antropológia = súhrnné označenie vied o človeku a kultúre. Zásadný rozdiel medzi antropológiou a sociológiou =rozdielne metodologické postupy a rozdielnej úrovni analýzy človeka a kultúry v ich vývine. Vzťah sociológie a antropológie

  18. Štruktúra sociologického poznania Vo vertikálnom zmysle sociológia zahŕňa tri úrovne • teoretickú úroveň poznania, • úroveň Mertonových teórií stredného dosahu alebo aplikovaných sociologických disciplín (sociológia politiky, sociológia rodiny, sociológia voľného času, sociológia výchovy, socio­ló­gia času, sociológia morálky, sociológia deviantného správania, sociológia byrokracie...), • úroveň konkrétnych empirických výskumov. Všetky tri úrovne sú v súčasnej sociológii chápané ako rovnocenné - sociológia je teoreticko-empirickou vedou.

  19. Štruktúra sociologického poznania • V horizontálnom zmysle je členenie sociológie zhodné s aplikovanými sociologickými disciplínami, ktoré do istej miery splývajú s mertonovskými teóriami stredného dosahu.

  20. Časová os vývoja sociológie • 1839 20.r. 20. st. 60.r.20.st.

  21. Základné typy ponímania predmetu sociológie • Encyklopedické, univerzalistické ponímanie sociológie Augusta Comtea. • Sociologistická koncepcia sociológie Émila Durkheima. • Formalistická koncepcia sociológie • Chápajúca sociológia Maxa Webera. • Analytické ponímanie sociológie. • Marxistické ponímanie spoločnosti.

  22. Encyklopedické, univerzalistické ponímanie sociológie Augusta Comtea • Encyklopedické, univerzalistické ponímanie predmetu sociológie Augusta Comtea. • Auguste Comte utvoril samotný názov sociológia. • Comte vystaval pyramidálnu stupnicu vied.

  23. Encyklopedické, univerzalistické ponímanie predmetu sociológie Augusta Comtea Predmetom sociológie v duchu Augusta Comtea nie je rozdrobená skutočnosť, ale spoločnosť ako celok. Celostný, teda encyklopedický alebo univerzalistický prístup k deskripcii spoločnosti je základným metodologickým postulátom pozitivizmu Comtea v sociológii.

  24. Encyklopedické, univerzalistické ponímanie predmetu sociológie Augusta Comtea Spoločnosť alebo ľudstvo ako také je skutočnosťou sui generis, teda skutočnosťou najvyššieho druhu. Tento Comteov postulát bol kongruentný s jeho snahou vystavať nové sekulárne náboženstvo, pozitivizmus. V Comteovom pozitivizme sa jednotlivec úplne rozplynul v spoločnosti.

  25. Encyklopedické, univerzalistické ponímanie predmetu sociológie Augusta Comtea • Metódy preferované Comteom: • pozorovanie • experiment • porovnávacia metóda.

  26. Comte a jeho statika a dynamika • Rozdelenie sociológie Comteom na dva veľké oddiely, a to sociálnu statiku a sociálnu dynamiku. • Sociálna statika je teóriou sociálneho poriadku, organizácie a harmónie. • Sociálna dynamika je základom Comteovej sociológie, pretože je teóriou neustáleho vývinu ľudstva.

  27. Sociálna dynamika Comtea • 1. Teologické alebo fiktívne štádium. • 2. Metafyzické alebo abstraktné štádium. • 3. Pozitívna alebo vedecká éra.

  28. Sociálna dynamika Comtea 1. Teologické alebo fiktívne štádium zodpovedá obdobiu staroveku a raného stredoveku a Comte ho datuje do roku 1300, pričom toto štádium malo svoje tri obdobia, a to fetišizmu, polyteizmus a monoteizmus.

  29. Sociálna dynamika Comtea 2. Metafyzické alebo abstraktné štádium (zahŕňalo roky 1300-1800) chápal Comte ako prechodné štádium vývinu ľudskej histórie, v ktorom sa rozpadali staré vierovyznania. Dané dve štádiá nazývame v súčasnej sociológii tradičnou spoločnosťou.

  30. Sociálna dynamika Comtea 3. Pozitívna alebo vedecká éra je podľa Comtea poslednou érou ľudských dejín zhodnou s rozšírením vied. Daná éra je v dnešnej sociológii nazývaná modernou spoločnosťou.

  31. Sociológia ako veda o spoločenských faktoch – sociologistická koncepcia sociológie Émila Durkheima • Predmetom sociológie podľa Durkheima nie je spoločnosť ako celok, ale sú to sociálne fakty. • Spoločenským faktom je každý spôsob činnosti, ustálený alebo nie, ktorý je schopný vyvolať v indivíduu vonkajšie prinútenie.

  32. Sociologizmus v sociológii. • Základným sociálnym faktom podľa Durkheima je kolektívne vedomie. • Typickými sociálnymi faktami sú napríklad právo, náboženstvo, jazyk, móda...

  33. Tri metodologické dôsledky sociologizmu • 1. Sociálne javy nemožno vysvetľovať prostredníctvom javov iného druhu - sú javmi sui generis,teda javmi samými zo seba vysvetliteľnými. • 2. Sociálne javy, ktoré sú sociálnymi faktami, je potrebné skúmať ako vecivo filozofickom slova zmysle, t. j. ako nezávislé na jedincoch, tak, ako sú skúmané prírodné javy. • 3. Základný empirický materiál - morálne kódexy, etické normy, náboženské dogmy alebo politické programy.

  34. Sociológia ako veda o formách spoločenských vzťahov – formalistická koncepcia sociológie • Hlavní predstavitelia: Georg Simmel, Ferdinand Tönnies • Podľa formálnych sociológov sa sociológia do istej miery podobá geometrii. Geometria skúma tvary rôznych telies nezávisle od ich obsahu, sociológia skúma spoločenské formy oddelene od ich obsahu.

  35. Formalizmus v sociológii • Metodologickým dôsledkom Simmelových úvah bolo hľadanie predmetu sociológie v popise rozličných foriem sociálnych vzťahov. • Móda u Simmela • Ferdinand Tönnies - dielo Pospolitosť a spoločnosť (Gemeinschaft und Gesellschaft).

  36. Koncepcia chápajúcej sociológie – Max Weber • Sociológia ako veda o sociálnom konaní - die verstehende Soziologie (chápajúca sociológia) Maxa Webera. • Možnosť kauzálneho výkladu sociálnej skutočnosti je podľa Webera podmienená tým, do akej miery pochopíme (verstehen)zmysel, ktorý svojmu konaniu prisudzuje konajúce indivíduum. Samo sociálne konanie je vždy motivované, pričom práve motivácia dáva ľudskému konaniu zmysel, ktorý musí pochopiť interagujúci jedinec, aby sám mohol primerane reagovať.

  37. Štyri typy sociálneho konania • 1. Účelovo racionálne konanie, kritériom úspešnosti ktorého je dosiahnutie nejakého cieľa. • 2. Hodnotovo racionálne konanie, ktoré nemá na zreteli úspech, pretože sa dôsledne riadi hodnotovými kritériami. • 3.Afektívne konanie, ktoré je založené na emóciách a je riadené nimi. 4. Tradičné konanie, ktorého dostatočným zdôvodnením je tradícia a zvyk.

  38. Základné metodologické dôsledky chápajúcej sociológie • Základná sociologická metóda- metóda pochopenia. • Konkrétny metodologický nástroj sociológie = konštrukcia tzv. ideálnych typov sociálneho konania. • Požiadavka axiologickej, teda hodnotovej neutrality je základným postulátom Weberovej nehodnotiacej sociológie.

  39. Kategória sociálne konanie • S princípom porozumenia súvisí jedna z ústredných metodologických kategórií weberovskej sociológie, a to kategória sociálneho konania. • Nie každý druh ľudského stretnutia má spoločenský charakter.

  40. Dva nevyhnutné znaky sociálneho konania: 1.Subjektívna motivácia indivídua, bez ktorej o konaní nie je možné hovoriť. 2. Orientácia na druhého, ktorú Weber nazýva tiež očakávaním, bez ktorého konanie nemôže byť sociálnym.

  41. Weberov metodologický individualizmus • Pojmom sociálne konanie Weber objasňuje svoje ponímanie sociálneho faktu, polemicky oproti Durkheimovi. • Spoločnosť, ani iné formy kolektivity nemôžu byť chápané ako subjekty konania. • Tými môžu byť iba jednotlivé indivíduá. Kolektívy možno skúmať iba ako odvodené od indivíduí, ktoré ich tvoria.

  42. Pokus o prekonanie metodologického individualizmu • Princíp porozumenia je kritériom, pomocou ktorého sa oddeľuje oblasť relevantná pre sociológa od tej, ktorá predmetom sociologického skúmania už byť nemôže. Konanie indivídua chápeme, ale konanie bunky nie. • Zavedenie princípu orientácie na druhého, ako aj princípu očakávaného správania do sociológie je pokusom nájsť v rámci metodologického individualizmu niečo, čo je všeobecné.

  43. Analytické ponímanie sociológie Talcotta Parsonsa • Sociálne konanie prebieha podľa určitých vzorcov správania (angl. patterns). Konkrétne vzorce správania sú výslednicou rozhodnutia, ktoré musí konajúca osoba uskutočniť medzi piatimi dilemami, dichotomickými alternatívami, tzv. premennými vzorcov.

  44. Päť Parsonsových dilem: • afektivitia oproti afektívnej neutrálnosti, • orientácia na seba alebo na kolektív, • univerzalizmus oproti partikularizmu, • askripcia oproti výkonu, • neurčenosť oproti určitosti.

  45. Sociológia ako veda o spoločensko-ekonomických formáciách – marxistické ponímanie sociológie • Základný pojem marxistickej teórie spoločnosti - pojem spoločensko-ekonomická formácia a jej základná idea- idea vývinu spoločnosti. Spoločensko-ekonomická formácia je v marxistickej sociológii zvláštnou jednotkou pozorovania. Pre Comtea napríklad bolo predmetom skúmania celé ľudstvo, spoločnosť ako taká.

  46. Predmet sociologického skúmania podľaMarxa • spoločensko-ekonomické formácie = objektívne útvary, ktoré sa riadia zákonmi od jednotlivca nezávislými. Procesy, ktoré v nich prebiehajú, možno skúmať tak, ako procesy, ktoré sa odohrávajú v prírode. Spoločensko-ekonomické formácie sú súhrnom foriem spoločenského života, inštitúcií a kultúry (foriem vedomia), ktoré vznikajú na základe určitých výrobných vzťahov = ekonomický determinizmus Marxa.

  47. Vývin SEF • Marx chápal vývin spoločensko-ekonomických formácií ako nevyhnutný proces, rovnako nevyhnutný ako vývin prírody. Chápal ho ako prírodno-historický proces. Spoločensko-ekonomické formácie sú zároveň formami vývinu ľudstva, ktorý sa realizuje prechodom z jednej formácie do druhej, vyššej. Vývin je teda pokrok.

  48. Všeobecné zákony, ktoré platia vo všetkých formáciách • Základnou príčinou spoločenského vývinu je vývin výrobných síl a výrobných vzťahov. • Triedny boj je vo vývine spoločností rozdelených na antagonistické triedy nevyhnutný, je hybnou silou spoločenského pokroku.

  49. Základná metóda marxistickej sociológie • Dialektická metóda. Dialektika je teória vývinu. Podľa Marxa je to veda o všeobecných zákonoch pohybu vonkajšieho sveta a ľudského myslenia. . Spoločnosť = živý, v ustavičnom vývine sa nachádzajúci organizmus.

  50. Päť hlavných typov výrobných vzťahov 1. prvobytné, 2. otrokárske, 3. feudálne, 4.kapitalistické., 5. socialistické,smerujúce ku komunistickému, spoločenské zriadenie.

More Related