PREDMET PSYCHOLÓGIE Formovanie v predvedeckom období

1. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Psychológia je veda o duši /psyché – duša/, čo však v súčasnosti nahrádzame pojmom psychika. Za predvedecké obdobie pokladáme obdobie od prvých predstáv o duši, až po druhú polovicu 19. stor., kedy dozreli podmienky iných vied pre vznik samostatnej vedy – psychológie.

2. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období 7.stor. pred Kristom, egyptský kráľ Psamtek I. uskutočnil prvý historicky zaznamenaný experiment v psychológii. Psamtek vedený intelektuálnou zvedavosťou chcel potvrdiť predpoklad, ktorý sa v tej dobe šíril Egyptom, že egypťania sú najstarším národom na svete. Psamtek vychádzal z hypotézy: Keby sa deti nemohli naučiť hovoriť od dospelých v svojom okolí, spontánne by hovorili primárnou, vrodenou rečou ľudstva, prirodzeným jazykom najstaršieho národa, ktorým – ako panovník predpokladal – boli Egypťania.

3. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Na overenie tejto svojej hypotézy nechal odobrať chudobnej matke dve deti a zveril ich jednému pastierovi, žijúcemu v odľahlej oblasti. Deťom sa dostalo potrebnej starostlivosti, ale nikto s nimi neprehovoril ani slovo. Ako dvojročné vyslovili slovo „Bekos“, čo bol fryžský výraz pre chlieb. Zo sklamaním dospel k záveru, že Frygovia sú staršieho pôvodu ako Egypťania. Samozrejme dnes vieme, že vrodený jazyk neexistuje a že deti, ktoré žiadnu reč nepočujú, nikdy nebudú hovoriť. Egyptský kráľ zrejme považoval neartikulovateľnýžvatlavý zvuk za skutočné slovo, avšak vychádzal z vysoko originálnej predstavy, že myslenie sa rodí vo vedomí prostredníctvom vnútorných procesov, ktoré je možné skúmať.

4. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Vznik písma je zlomovým bodom, kedy človek vedel to, čo pociťoval a prežíval, napísať, a tak uchovať pre budúce generácie. Prvé predvedecké predstavy o psychike vznikali v staroveku /India, Čína, Egypt, Babylon, Grécko/ v rámci filozofie. V 6. stor. pred Kristom sa objavili náznaky pozoruhodného vývoja: Budha v Indii prisudzoval ľudské myslenie našim pocitom a vnemom, ktoré sa – ako hovoril – postupne a automaticky spájajú do myšlienok.

5. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Konfucius v Číne kládol dôraz na silu myslenia a rozhodovania, ktoré sa skrýva v každom človeku. Ešte výraznejšie sa zmeny prejavovali v Grécku, kde básnici a filozofovia začali myslenie a city charakterizovať úplne odlišne. Snáď ešte prevratnejšie bolo poznanie gréckych filozofov a ich jednotlivých intelektuálnych nasledovníkov, že človek môže preskúmať, pochopiť a nakoniec i ovládnuť svoje myšlienkové procesy, emócie a správanie.

6. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Učenci Grécka: Thales, Alkmaion, Empedokles, Demokritos, Herakley, Hippokrates. Títo Gréci sa snažili vysvetliť okolitý svet a fungovanie v ňom. Gréci to nazvali dušou, ktorá oživuje telo. Títo filozofi 6. a začiatku 5. stor. p.n.l. začali ponúkať prirodzené vysvetlenie duševných procesov, tieto niektoré hypotézy a ich odvodeniny sú dodnes základom západnej psychológie. Neskôr to boli hlavne: Sokrates, Platón, Aristoteles

7. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Thales – považoval dušu /alebo myseľ/ za zdroj ľudského správania a spôsob ako sa prejavuje, za určitú fyzikálnu silu v nej skrytú. Jeho názor sa teda radikálne odlišoval od rannnej gréckej predstavy, že ľudské správanie je riadené nadprirodzenými silami. Alkmaion – ako prvý konštatoval, že zmyslové orgány vysielajú vnemy do mozgu, kde sa prostredníctvom myslenia interpretujú a odvodzujú sa z nich myšlienky. Zaujímalo ho, rovnako ako iných bádateľov, ako sa vnemy dostávajú zo zmyslových orgánov do mozgu.

8. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Demokritos – hľadal vysvetlenie na otázku „Ako prebieha vnímanie?“. Jeho vysvetlenie bolo, že každý predmet vysiela, alebo odráža na atómy vzduchu svoj obraz, ktorý vzduchom putuje, dosiahne očí príjemcu a tam na seba vzájomne pôsobia atómy predmetu a vnímateľa. Produkt tejto interakcie prechádza do mysle a reaguje zase s onými atómami. Takto predpovedal, hoc s chybnými detailami, dnešnú teóriu videnia, ktorá hovorí, že svetelné fotóny, vyžarované z predmetu putujú k oku, vstupujú do neho, stimulujú zakončenie zrakových nervov, ktoré vyšlú podnety do mozgu a tie potom pôsobia na mozgové neuróny. Všetko poznanie je potom podľa Demokrita výsledkom vzájomného pôsobenia prenášaných obrazov do mysle.

9. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Ďalšie rozvíjanie týchto predstáv podnecovala spoločenská prax, medicína a výchova. Keď prví filozofi – psychológovia zistili, že myslenie sa odohráva v mozgu, bolo celkom pochopiteľné, že ich rovnako udivovalo, prečo je naše myslenie niekedy jasné a inokedy zmätené, a prečo je väčšina z nás duševne zdravá, zatiaľ čo iní sú duševne chorí. S najväčším uznaním bolo prijímané učenie Hippokrata „otca medicíny“.

10. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Hippokrates – si vypožičal Empedoklovu teóriu štyroch prvkov a aplikoval ju na ľudské telo. Poukazoval, že dobré zdravie je výsledkom rovnováhy štyroch telesných tekutín /chemikálií/, ktoré odpovedajú štyrom elmentom – krv zodpovedá ohňu, flegma, teda hlien vode, čierna žlč zemi a žltá žlč vzduchu. Rovnakú teóriu Hyppokrates použil aj na vysvetlenie duševného zdravia a duševnej choroby. Ak sú všetky štyri elementy v patričnej rovnováhe, vedomie a myslenie funguje dobre, ale ak je jedného elementu nadbytok, alebo nedostatok, nasleduje tá či oná duševná choroba. Starovekí lekári keď zistili, že orgánom psychiky je mozog – vypracovali učenie o temperamente, teda Hyppokratovi nasledovníci neskôr jeho teóriu rozšírili na vysvetlenie rozdielov v temperamente.

11. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Galenos – v . stor. pred Kristom definoval, že flegmatik trpí nadbytkom hlienu, cholerik nadbytkom žltej žlče, melancholik nadmerným množstvom čiernej žlče a sangvinik prebytkom krvi. Táto náuka v západnej psychológii prežívala až do 18. storočia. Nesporným prínosom k ďalšiemu vývoju predvedeckej psychológie bolo Sokratovo učenie, ktoré vážne ovplyvnilo ďalšie smerovanie psychológie.

12. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Jeho názor, že vedomosti v nás existujú a potrebujú, len aby sme ich znovu objavili správnou dedukciou, sa stal súčasťou psychologických teórií tak rozdielnych osobností ako bol Platón, sv. Tomáš Akvinský, Kant, v istom zmysle ich dokonca zdieľajú i súčasní psychológovia, ktorí presadzujú, že osobnosť a jej prejavy sú dané prevažne genetikou, či lingvisti, ktorí hovoria, že naša myseľ je vybavená jazykovými štruktúrami. Iným Sokratovým vplyvom na psychológiu bol jeho názor, že existencia vnútorného uvedomovania, odkrývaného dialektickou metódou vyučovania, dokazuje, že máme nesmrteľnú dušu, entitu, ktorá existuje nezávisle na mozgu a tele. Na tomto základe bol postavený platónsky a neskôr kresťanský dualizmus, teda rozdelenie sveta na ducha a hmotu, podstatu a jav, idey a predmety, rozum a zmyslové vnímanie. Prvá zo spomenutých polarít sa považovala nielen za skutočnejšiu, ale i morálne nadradenejšiu. V idealistických koncepciách sa duša stavala do protikladu k telu a považovala sa za nesmrteľnú.

13. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Platón – uvádza, že duša sa prejavuje v troch úrovniach: 1. ako myslenie alebo rozum 2. duch alebo vôľa 3. ako túžba Platón tu predpovedá čosi, čo je veľmi podobné Freudovej analýze osobnosti, ktorú tvorí superego, ego a id. Významné z hľadiska psychológie je i to, že Platón formuloval i myšlienku o pamäti. Pripúšťal, že mnohé sa učíme a zapamätávame si z každodennej skúsenosti. Aby vysvetlil, prečo si niektorí z nás zapamätajú viacej alebo si to zapamätajú presnejšiu ako iní a prečo často mnohé z toho zabúdame, prirovnáva pamäť k písaniu na voskové doštičky. Tak ako sa tieto doštičky líšia veľkosťou, tvrdosťou, vlhkosťou, tak i myslenie rôznych osôb sa líši možnosťami a schopnosťami učiť sa uchovávať v pamäti.

14. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Filozof 17. stor. JohnLocke a behaviorista 20. stor. JohnWatson založili svoju psychológiu na myšlienke, že všetko čo poznáme je to, čo naše zážitky zaznamenávajú na nepopísanú tabuľku pamäti novorodenca. Najnegatívnejšou stránkou Platóna v súvislosti so psychológiou bol jeho odpor k teórii, že vnímanie je zdrojom poznania. Nazdával sa, že informácie získané prostredníctvom zmyslov sú klamné a nespoľahlivé a hájil názor, že skutočné vedomosti sa skladajú iba z pojmov a abstrakcií, ku ktorým možno dospieť dedukciou.

15. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Vyvrcholením predvedeckej psychológie v Antike bolo Aristotelovo učenie /traktáty o duši, o vzniku zvierat apod./, v ktorom sa duša chápala ako forma organizácie materiálneho tela uspôsobeného na život /a nie ako látka, ani ako nehmotná podstata/. V jeho zachovalých dielach môžeme nájsť teóriu učenia a pamäti, vnímania, motivácie a emócií, socializácie a osobnosti. Aristoteles prvý vytvoril systém psychologických pojmov. Psychológiu považoval za náuku, ktorá skúma povahu. Aristoteles objavil zákony asociácie, teda zákony o združovaní predstáv a formuloval 4 zákony styčnosti: v čase, v priestore, podobnosti a kontrastu.

16. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Po Aristotelovi v oblasti predvedeckej psychológie nastalo akési obdobie „nečinnosti“, stagnácie a spánku, ktorý trval takmer dvetisíc rokov. Skončil až v 17. stor., kedy psychologické problémy znova fascinovali a podnietili premýšľavé osobnosti, ako tomu bolo v dobách krátkeho rozkvetu gréckej kultúry. Predsa však z onoho obdobia treba spomenúť niektoré osobnosti, ktoré výrazne prispeli k rozvíjaniu sa predvedeckej psychológie. Jedným z nich bol Grék Galenos, ktorý napísal jeden svoj traktát pod titulom „Diagnóza a liečba duševného utrpenia“ Obsahoval však iba znovu oživené stoické a platónske názory o rozumovej kontrole emócií. Inde však rozvinul do určitých podrobností rozdelenie citov, ktoré stručne naznačil Platón.

17. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Cirkevní otcovia: Sv. Augustín Aurélius – o psychológii vo svojich spisoch pojednával veľmi často, i keď sa ňou nikdy nezaoberal systematicky, ale zdôraznil význam detstva ako vývinového obdobia. V jeho spisoch sa uchovalo zo psychológie veľmi veľa, a tak sa s ňou mohli oboznámiť učenci a „doktori cirkvi“ v temných dobách stredoveku. Kládol dôraz na introspekciu ako cestu k vedomosti a pravde. Jeho filozofia nadviazala na Platónovo učenie.

18. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Cirkevní otcovia: Na druhej strane psychológia sv. Tomáša Akvinského bola založená prevažne na Aristotelovom učení, spolu s rôznymi drobnosťami Galena, Augustína a niektorých iných. Sv. Tomáš Akvinský navrátil psychológii mnohé podstatné a realistické prvky, ktoré ranné patristické diela zaznamenali. Jeho vplyv na psychológiu bol značný. Svojou charakteristikou zmyslu a rozumu /ako prostriedkov, ktorými si osvojujeme vedomosti/ poskytol základňu, na ktorej mohla psychológia neskôr získať empirický a vedecký rozhľad. Po smrti Tomáša Akvinského v roku 1274 sa psychológia znovu ocitla na mŕtvom bode a zotrvala na ňom niekoľko storočí.

19. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Psychológia v 16. a 17. storočí: Behom 16. a 17. stor. urobili vedci v mnohých odboroch prvé významné pokroky, ďaleko predstihujúce svoju dobu. Oživil sa záujem o psychológiu, ale zo začiatku pokrok nepriniesol. V 16. stor. sa napísali stovky diel, ale takmer všetky boli rutinným glosovaním psychologických spisov Aristotelovych, Theofrastových, Galenových a ďalších, spracúvali sa Augustínove a Akvinského rozpravy o slobode vôle a podstate duše. Źiadne z týchto diel nezaznamenalo systematický vedecký pokrok. Za zmienku však stoja istí traja autori:

20. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Marulič– srbochorvátsky spisovateľ, ktorý zrejme prvý krát okolo roku 1520 písomne použil novo zavádzaný termín „psychológia“. Termín sa však hneď neujal. Rudolf Goeckel– nemecký encyklopedista v roku 1590 nazval svoju knihu „Psychologia hoc est, dehominisperfectione“ /teda Psychológia zdokonalenia sa človeka/. Juan LuisVives– španielsky katolícky filozof zostavil rozsiahly súpis spôsobov, akými sa predstavy a myšlienky v mysli spájajú asociáciami, čím značne prekonal svojich predchodcov a bol predzvesťou asocianizmu 17. stor. Nakonci 16.a 17. stor.začína používať názov psychológia napr. Leibniz/1696/.

21. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Popri učeniach o mechanizmoch tela myslitelia 17. stor. intenzívne skúmali vášne ako telesné stavy, dôležité regulátory psych. Života. Osobitosti psychologického myslenia 17. stor. spočívali v rozvíjaní týchto učení: O živom tele ako mechanickom systéme, ktorý nepotrebuje na svoje objasnenie nijaké skryté vlastnosti, ani dušu. O vedomí ako individuálnej schopnosti dospieť pomocou vnútorného pozorovania k maximálne spoľahlivému poznaniu vlastných psychických stavov a aktov. O vášňach /afektoch/ ako prirodzených regulátoroch správania, ktoré človeka usmerňujú k tomu, čo je pre neho užitočné, a odvracajú ho od toho čo mu škodí. O vzťahu medzi fyzickým /fyziologickým/ a psychickým.

22. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Zakladateľmi týchto učení boli myslitelia ako: René Descartes, ThomasHobbes, BaruchSpinóza, WilhelmLeibniza JohnLocke. Napriek tomu, že „protopsychológovia“ 17. stor. a ich nasledovníci v 18. stor. nepoznali iný spôsob skúmania duševnej činnosti než premýšľaním a úvahami, neupravovali len staršie teórie, ale vytvorili tiež výrazne nové podoby predvedeckej psychológie.

23. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období René Descartes–bol prvou osobnosťou od čias Aristotelových, ktorá vytvorila „novú psychológiu“. Descartes považoval tekutinu,ktorá vypĺňa mozgové komory, alebo dutiny – dnes nám známu ako mozgovomiešny mok – za „životnú energiu“. Bol prvý kto popísal okrem iného i jav, ktorému sa neskôr začalo hovoriť reflex, pri ktorom špecifický vonkajší podnet vyvoláva špecifickú odpoveď organizmu. Poukazoval i na to, ako možno vášne ovládať rozumom a vôľou. Z psychologického hľadiska klasifikoval vášne a rozoznával 6 primárnych – údiv, láska, nenávisť, túžba, radosť a smútok – a všetky ostatné považoval za ich variácie alebo kombinácie. V jeho teórii má veľký význam jeho učenie o tom, že telo a duša sú samostatné entity, zložené z rôznych substancií, ktoré sa v živej bytosti vzájomne ovplyvňujú, niekedy harmonicky, inokedy si konkurujú, a že toto súperenie je najdôležitejšou stránkou ľudskej existencie.

24. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období BaruchSpinóza– používal podobne ako Descartes čistú dedukciu na odvodzovanie podstaty ľudskej mysle. Spinóza sa zaoberal vnímaním, pamäťou, predstavivosťou, vytváraním myšlienok, vedomím a pod. Rovnako ho v psychológii zaujímali vášne /emócie/, hlavne to, že možno uniknúť z ich područia ak pochopíme ich príčiny. Jeho analýzy emócií sa riadili Descartovým vzorom. Uvádzal, že sú tri základné city /na rozdiel od Descarta, ktorý ich určil šesť/, a to radosť, smútok a túžba a 48 rôznych emócií je výsledkom súhry týchto troch na základe priaznivých či nepriaznivých podnetov každodenného života. Spinózova psychológia bola neskôr v rozpore s modernou psychológiou, nakoľko Spinóza tvrdil, že medzi telom a mysľou neprebieha vôbec žiadna interakcia.

25. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Empirici: Prvým z anglických empirických protopsychológov bol ThomasHobbes – tzv. empirická epistemológia – tzn. Dedukoval, že všetky duševné aktivity musia byť spôsobené pohybom atómov v nervovom systéme a mozgu ako reakcia na pohyb atómov v okolitom svete. Nevysvetľoval, ako by mohol byť pohyb atómov v mozgu myslením, iba tvrdil, že je to možné. Hobbesovo podanie empirickej psychológie, hoci primitívne, predstavovalo prvý pokus vysvetliť, ako sa zmyslové vnemy menia na vyššie duševné procesy. Bol priekopníkom ešte v inom smere – bol prvým asocianistom. Hoci skôr používal termín „sled myšlienok“ ako „asociácia“, predstavoval prvú osobnosť v tradícii, ktorá nakoniec viedla k experimentálnej psychológii 19. stor. a behaviorizmu 20. stor. Poskytol i psychologické vysvetlenie ako asociácie prebiehajú, čím predbiehal moderné rozlišovanie medzi voľnými a kontrolovanými asociáciami To bol zárodok asociačnej psychológie.

26. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Hoci Hobbes bol prvým anglickým empirikom v predvedeckej psychológii JohnLockerozvinul túto rodiacu sa teóriu. Okrem iného zistil, že naše vnímanie je navzdory objektívnemu podnetu subjektívne a neodráža verne objektívne hodnoty. Lockovo psychologické myslenie bolo zahmlené prežívajúcou metafyzikou a stopami vtedajšej teológie, ale oddelil psychológiu od filozofie a priblížil ju vede.

27. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období GeorgeBerkeley1740 predložil teóriu, že sám zrak nedáva novorodencovi žiadnu predstavu vzdialenosti, tvaru, veľkosti alebo relatívneho umiestnenia. Je to dané opakovanou skúsenosťou – dotykom, natiahnutím ruky, chôdzou – pomocou ktorej sa deti učia robiť priestorové úsudky. Vizuálne nápovedy vzdialenosti, veľkosti a tvaru spájame s tým, čo sme spoznali za pomoci iných zmyslov. Táto poučka je nesporná a predstavovala skutočný príspevok k teórii vnímania. Táto jeho analýza predpovedala a priamo viedla k „molekulárnemu“ prístupu neskoršej psychológie, teda k úsiliu rozložiť všetko prežívanie na najjednoduchšie súčasti.

28. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období DavidHume– jeho radikálne výroky, ktoré psychológii v nasledujúcej dobe sčasti skomplikovali ďalší vývoj, sa týkali hlavne problematiky kauzality, teda vzťahu: príčina – následok. Vo svojej dobe /1730-1776/ prehlasoval, že kauzalitu v psychológii nemôžeme zažiť priamo, a preto nemôžeme vedieť, čo je to kauzalita, či dokonca dokázať, že existuje. Niektorí psychológovia trvali na tom, že psychológia nemôže poskytnúť príčinné vysvetlenie a mala by sa zaoberať čisto len vzťahovosťou /mierami vzťahov/ a pravdepodobnosťou /teda, že dve veci sa budú stále odohrávať spoločne alebo v následnosti/.

29. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Neskôr /v roku 1843/ sa zaoberal psychológiou v Logickom systéme JohnStuartMill, ktorý hlásal, že zákony asociácií sa môžeme učiť len zo skúseností a priamych experimentov. Mill takto pomohol orientovať asocianizmus smerom k experimentálnej psychológii. Za jednoznačne systematicky sa venujúceho sa psychológii považujeme i nemeckého filozofa Christiana Wolfa, ktorý publikoval práce „Psychologiaempirica“ a „Psychologiaracionalis“ /1732/. Rozdiel medzi nimi charakterizoval takto: Psycholóegia empirická pojednáva o tom, čo je známe o ľudskej duši zo skúsenosti, zameriava sa na opis faktov, na pozorovanie javov. Psychológia racionálna – tú vysve-

30. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období tľuje z prirodzenosti duše a tým prispieva k hlbšiemu poznaniu prirodzenosti ľudskej duše a jej pôvodcu, má za úlohu deduktívne odvodzovať javy z podstaty a povahy duše. Základným pojmom pre vysvetľovanie javov sa stali schopnosti. S nimi sa spájala idea spontánnej aktivity duše. Za hlavnú schopnosť sa považovala predstavivosť, ktorá vystupovala v podobe poznania a chcenia. Wolf veľmi dôkladne opísal rozličné kategórie psychických javov a rozdelil ich do hierarchicky usporiadaných skupín. Vytvoril tak osobitú „anatomickú schému ľudskej duše“, kde každej skupine priradil príslušnú schopnosť ako jej príčinu a základ.

31. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Zatiaľ čo filozofi 18. a 19. storočia sedávali vo svojich študovniach a diskutovali o duševných javoch, mnoho lekárov a prírodovedcov sa pokúšalo získať psychologické poznanie úplne inými cestami. Používali hlavne svoje ruky a rozličné nástroje k získaniu informácií, týkajúcich sa predovšetkým fyzikálnych príčin nervových a duševných procesov. Títo priekopníci fyzikálneho prístupu v psychológii boli vlastne predchodcami dnešných neurofyziológov a ich náhľad viedol k dnešným znalostiam molekulárnych procesov v neurónoch, kde sú stavebnými prvkami duševných pochodov.

32. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Franz Anton Mesmer– lekár, ktorý aplikoval liečbu magnetmi na základe teórie, že myseľ i telo sa môže uzdraviť vtedy ak sa zmení magnetické pole tela. Teória to bola úplne nezmyselná, ale na nej založený prístup slávil tak dramatický úspech, že Mesmer vzbudil značný rozruch najskôr vo Viedni a neskôr v predrevolučnom Paríži. Mesmer videl súvislosť medzi magnetizmom a vlastnou teóriou živočíšnej gravitácie. Na objasnenie – dospel k záveru, že telo je „presiaknuté“ skôr magnetizmom ako gravitačným fluidom a že výsledné silové pole môže byť nevyrovnané, čo znamená, že môže byť príčinou choroby, a spätné vyrovnanie liečbou potom prináša uzdravenie. To, čo predtým nazýval „živočíšnou gravitáciou“ premenoval neskôr na „živočíšny magnetizmus“. Krízu, ktorou pacienti trpeli, vysvetľoval ako prelomenie prekážky blokujú-

33. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období cej voľný tok telesného magnetizmu a následné navrátenie harmónie. V roku 1784 bola ustanovená špeciálna komisia, v ktorej boli zastúpení významní lekári a akademici. Táto komisia mala preskúmať Mesmerove tvrdenia o magnetizme. Následne na to komisia vypracovala podrobnú štúdiu, v ktorej použila experiment, ktorý je v modernej psychológii bežný a dospela k záveru, že Mesmerove magnetické fluidum neexistuje. Po týchto záveroch sa začala popularita mesmerizmu vytrácať a hnutie sa rzdrobilo do rozhádaných skupiniek. Ďalšie polstoročie zostal mesmerizmus akýmsi kúzelníckym a úplne nepochopeným fenoménom a bol praktizovaný šarlatánmi, putovnými umelcami a veľkým množstvom laikov a nepravých doktorov vo Francúzsku, Anglicku a Amerike. V Anglicku v 40. rokoch 19. storočia začal mesmerizmus získavať určitú vážnosť.

34. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období JamesBraid– škótsky lekár vykonal množstvo experimentov s mesmerizmom a prehlásil, že jeho hlavný účinok nespočíva v magnetizme plynúcom od mesmeristov, ale skôr vo vnímavosti pacienta. Tento účinok prakticky stotožnil s psychologickým procesom. Braid premenoval mesmerizmus na „neurohypnológiu“ /podľa gréckeho neuronako nerv a hypnosis ako spánok/, z čoho sa zakrátko v bežnom používaní stala iba „hypnóza“, a toto označenie používame dodnes.

35. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Za určitú dobu francúzsky lekár Auguste Liébeaultv polovici 19. storočia zbavil hypnózu posledných magicko-mystických prímesí. Vďaka J.M. CharcotoviFrancúzska akadémia vied v roku 1882 uznala hypnózu ako neurologický fenomén, ktorý nemá nič spoločné s magnetizmom. Charcot a Bernheim sa zaoberali liečením duševne chorých.

36. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Bernheim – viedol kliniku v Nancy, kde sa sústredil na psychologickú povahu hypnotických stavov, ktoré vyvolávali pomocou sugescie a spájali s predstavivosťou. Zaoberali sa liečením hystérie a hysterické symptómy /paralýzu citlivosti alebo pohybov bez organického poškodenia/ vysvetľovali sugesciou, vyvolanou buď inou osobou alebo samým pacientom /autosugesciou/. Pritom predpokladali, že sugesciu ani auto sugesciu si pacienti nemusia uvedomovať. Množstvo Charcotových nadaných študentov, medzi ktorých patrili napr. AlfredBinet, PiereJanet /venovali sa otázkam patopsychológie, Binet je autorom prvého inteligenčného testu/ a SigmundFreud, pokračovalo vo vysvetlení hypnotického stavu skôr psychologickou ako neurologickou cestou a ponúkali nové využitia hypnózy.

37. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období V kontexte dejín nemožno nespomenúť meno človeka, ktoré zostalo definitívne späté so psychológiou duševne chorých. Bol ním francúzPhillippPinel, ktorý sa do dejín psychológie zapísal tým, že v roku 1792 oslobodil duševne chorých z reťazí /v pravom slova zmysle/ a urobil z nich pacientov.

38. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Z hľadiska učenia o neuropsychických funkciách bol významným fyziológom 18. storočia švajčiarAlbrecht Haller– jeho pričinením sa spod determinujúceho vplyvu duše vymanili nielen výlučne nervové javy, ale aj značná časť psychických javov. Podľa jeho názoru sa tieto javy bezprostredne podieľajú na zložitých pohyboch, napr. pri chôdzi a pod. Psychické elementy týchto zložitých pohyb Haller označil ako „temné vnemy“. Tým sa vytvorili prírodovedné predpoklady na významný zvrat v rozvoji psychologického myslenia – na prechod k chápaniu psychiky ako vlastnosti organizovanej hmoty. V ďalšej etape vývoja učenie o psychike ako o funkcii mozgu urýchlilo rozvoj psychofyziológie a viedlo k novým objavom.

39. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Franz Jozef Gall/1758-1828/ – bol fyzikalista, ktorý si zvolil úplne odlišný prístup a „ohmatával“ a meral lebku v presvedčení, že detaily jej konfigurácie priamo súvisia s individuálnymi rysmi osobnosti a jej duševnými schopnosťami. Hoci myšlienka, že vonkajšie telesné charakteristiky sú spojené s psychologickými rysmi je veľmi stará, fyziognómia – teda výklad charakteru z duševných schopností podľa tvaru a veľkosti tvárových rysov existuje už od antiky – nemala na psychológiu žiadny vplyv. Pripravila však pôdu príbuznej teórii, frenológii, ktorá učila, že tvar lebky je daný vývinom špecifických častí mozgu, a preto je určujúca aj pre charakter a duševné schopnosti.

40. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Hlavným stúpencom tejto teórie bol práve Gall. Jeho zásluha a hlavne vplyv na psychológiu je hlavne v tom, že Gall bol prvotriednym znalcom anatómie mozgu, ktorý vlastnou pitevnou technikou ako prvý dokázal, že obe polovice mozgu sú spojené bielou hmotou, že sa miechové vlákna pri spojení so spodnými časťami mozgu križujú /následkom čoho sa vnemy z jednej polovice tela dostávajú do opačnej polovice mozgu/ a že čím väčšie množstvo je mozgovej kôry – šedej hmoty na povrchu mozgu – tým vyššia je aj inteligencia príslušného živočíšneho druhu. Gallov prínos sa stal platnou súčasťou štandardných neurologických vedomostí. Miesto v histórii psychológie mu zabezpečili teda hlavne jeho znalosti o poznaní mozgových štruktúr a ich vzťahu k inteligencii, ako i teória nazývaná „kranioskopia“, ktorá zľudovela ako frenológia.

41. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období JohannChristophSpurzheimspolu s Gallom starostlivo skúmali hlavy stoviek pacientov, priateľov, väzňov, chovancov ústavov pre mentálne postihnutých a ďalších a zmapovali 27 oblastí lebky /ktoré neskôr Spzrzheim rozšíril na 37/, z ktorých každá označovala pod ňou ležiaci orgán alebo oblasť mozgovej kôry, v ktorej bola umiestnená špecifická vlastnosť. U ľudí, ktorí mali túto schopnosť viac vyvinutú, bola potom príslušná oblasť vyvýšená. Gall popísal výsledky svojho skúmania v mnohodielnych publikáciách, ktoré vyšli v rokoch 1810-1819. Frenológia sa stala nesmierne populárnou a obľúbenou a udržala si svoju obľubu takmer celé storočie. Gallov hlavný prínos v dejinách psychológie bol, že jeho absurdná frenologická teória viedla k experimentálnym štúdiam lokalizácie mozgových funkcií / objavila sa napr. rečová oblasť v mozgu známa ako Brockova a Wernickeho oblasť – prvá zodpovedá za syntax, teda skladbu reči, druhá zodpovedá za sémantiku, teda význam slov/ a jeho zdôrazńovanie mozgovej kôry ako sídla inteligencie odviedlo psychológov ´dalej od metafyziky a priblížilo ich oveľa viac k empirickej vede.

42. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Mapovanie mozgu bolo súčasťou nového a širokého hnutia, ktoré hľadalo vysvetlenie psychologických fenoménov pomocou fyziologických termínov. Začali sa objasňovať nižšie duševné procesy, napr. vnímanie, reflexy a úmyselné pohyby. Medzi objavmi, ktoré túto novú fyziologickú psychológiu umožnili, patrili predovšetkým objavy nemeckého fyziológa TheodoraSchwanna, ktorý identifikoval nervovú bunku a neskôr i ďalší bádatelia dokazovali, že mozgové bunky sa skladajú z jadra a dlhých výbežkov, ktoré sa spájajú s vláknami susedných mozgových buniek.

43. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období CharlesBell v roku 1811 vydal pre úzky okruh svojich priateľov traktát, ktorý obsahoval projekt „novej anatómie mozgu“ – objavil spolu s Megandiem senzorické a motorické nervy. Nová psychológia pristupovala k otázke, ako myseľ vníma svet, ktorý ju obklopuje. A hoci sa spočiatku dokázala vysporiadať iba s nižšou úrovňou psychologických procesov, väčšina nových psychológov dúfala, že časom bude možné podobným spôsobom vysvetliť i vyššie duševné deje. Nemecký fyziológ DuBois-Reymondv roku 1845 objavil, že nervový vzruch sa týmto nervom šíri v podobe elektrickej vlny.

44. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období JohannesMuller /1801-1858/ - z ohromného množstva objavov o nervovom systéme, k ktorých mnohé napomohli k zrodu fyziologickej psychológie, mal veľký vplyv zvlášť jeden. Prví fyziologickí psychológovia sa domnievali, že každý senzorický nerv môže preniesť do mozgu akýkoľvek druh zmyslovej informácie podobným spôsobom, ako trubička prepraví akúkoľvek látku, ktorá ňou preteká. Nevedeli si vysvetliť, prečo napr. zrakový nerv prenáša do mozgu iba vizuálne vnemy a sluchový nerv iba zvuky. Muller predložil teóriu, že nervy každej zmyslovej sústavy prenášajú iba jeden druh informácie, alebo ako hovoril „len určitú energiu či kvalitu“, zrakové nervy vedú vždy a len vnemy svetelné, sluchové nervy vedú vždy a len vnemy zvukové a tak je tomu i pri ostatných senzorických nervoch.

45. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Ernest Heinrich Weber – skúmal celý zmyslový systém, teda nielen orgány a na nich závislé nervové reakcie, ale tiež spôsoby, akými ich mozog interpretuje. Naviac jeho experimenty patrili medzi skutočné experimenty v psychológii, to znamená, že menil pri jednom pokuse iba jednu premennú. Zaoberal sa hlavne zisťovaním minimálneho dotykového podnetu, potrebného k vyvolaniu dotykového vnemu na rôznych častiach tela, avšak neskôr postúpil k zložitejšej otázke citlivosti vnímania. Svoje poznatky zhrnul do jednoduchého pravidla, ktoré hovorí, že pomer medzi sotva rozlišiteľným podnetom a veľkosťou štandardného podnetu je akási konštanta k ,pre ktorýkoľvek zmyslový systém. Táto poučka je známa v psychológii ako Weberov zákon a je prvým tvrdením svojho druhu pretože vyjadruje kvantitatívne presný vzťah medzi svetom fyziky a psychológie.

46. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Helmholtz – v roku 1850 urobil taký objav, že zistil rýchlosť šírenia nervového vzruchu na nerve žaby. Jeho pokusy neriešili len významný fyziologický problém. Mali bezprostredný vzťah aj k psychológii. K záveru, že psychika je neoddeliteľná od nervového systému, sa pripojili i ďalší: procesy v nervovom systéme ako i všetky ďalšie fyziologické procesy prebiehajú určitou rýchlosťou, ktorú možno experimentálne skúmať. V roku 1852 sa zameral aj na problematiku farebného videnia. Jeho teória farebného videnia známa pod názvom Youngova-Helmholtzova teória /niekedy nazývaná aj ako trichromatická teória/ hovorila, že existujú 3 základné farby a z nich získavame farebné odtiene. Je to teória receptorická. Ide o stále platnú teóriu farebného videnia, hoci dnes má zložitejšiu podobu a je zbavená predstáv, že nervy z každého druhu receptora prenášajú rozdielnu energiu. Hlavným prínosom helholtza bolo, že od tej doby sa hlavným prúdom psychológie stala prevažne empirická a experimentálna psyhológia.

47. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Gustáv Teodor Fechner– experimentoval so širokou škálou podnetov a používal pri tom tri metódy experimentálneho merania. Dve prevzal od svojich predchodcov a vylepšil ich, tretiu vynašiel sám. Do tej doby nikto nepoužíval tak starostlivo kvantitatívne, presne kontrolovateľné metódy k výskumu psychologických reakcií. Jeho metódy sa dodnes používajú v každom laboratóriu psychofyzikálneho výskumu. Jednalo sa hlavne o metódu limitov, ktorú Fechner nazýval ako metóda sotva rozlíšiteľných rozdielov. Druhú - metódu konštantného podnetu, nazval metóda správnych a zlých prípadov a tretiu, ktorú sám vynašiel – metódu prispôsobenia nazval – metóda priemernej chyby. Robil systematický výskum kvantitatívnych vzťahov medzi oblasťou fyziky a psychológie a založil novú vednú disciplínu – „psychofyziku“. 1860 – napísal dvojzväzkovú knihu „Základy psychofyziky“. Fechnerove metódy boli priamo zásadné pre senzorické meranie.

48. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období Bessel– prišiel na to, že sa dá merať reakčný čas. Je to rýchlosť subjektu reagovať na podnet. Darwin – v roku 1859 publikuje knihu „O pôvode druhov“. Jej prínosom bol vývinový princíp. Medzi ďalšie jeho práce patrí hlavne „Vývin emócií ľudí a zvierat“. Sečenov – v roku 1863 vydáva svoj spis „Mozgové reflexy“, čím rovnako prispel k dejinám fyziologickej psychológie. Bechterev a Pavlov – zaoberali sa hlavne fyziologickou sústavou a skúmaním reflexov. Postupne vzniká štatistika, ktorá umožnila spracovávať nahromadené údaje. Galton – použil korelačný počet pri svojom známom výskume dedičnosti. Považuje sa za základ psychológie individuálnych rozdielov.

49. PREDMET PSYCHOLÓGIEFormovanie v predvedeckom období V roku 1879 sa narodila psychológia – od tohto času sa započala moderná éra psychológie. Všetko čo sa dialo predtým, teda to, o čom sme tu doteraz hovorili, od Psamteka I. až po Fechnera, bol len vývoj jej predchodcov. Čo sa vlastne stalo tak významné a nesmierne dôležité? WilhelmWundtzaložil prvé laboratórium experimentálnej psychológie. Za niekoľko rokov po jeho založení sa laboratórium stalo pôdou pre všetkých, ktorí sa zaujímali o psychológiu. Predovšetkým vďaka tomuto inštitútu je Wundt považovaný nielen za jedného zo zakladateľov, ale vôbec za zakladateľa modernej psychológie. Práve v ňom prevádzal psychologický výskum, učil množstvo vysokoškolských študentov svojim laboratórnym metódam a teóriama práve odtiaľ vyslal množstvo vyškolených odborníkov. Naviac napísal množstvo odborných článkov a objemných kníh, ktoré dokázali platnosť psychológie ako samostatného vedného odboru. On sám bol prvým vedcom, komu právom náležalo označenie psychológ a nie fyziológ, či filozof zaoberajúci sa psychológiou.

50. PREDMET PSYCHOLÓGIE Každá veda, ak má byť vedou, musí spĺňať tri základné podmienky: musí mať svoj vlastný predmet, ktorý by sa mal líšiť od predmetu všetkých ostatných vied, 2. musí mať metódy, pomocou ktorých sa môže tohto predmetu zmocniť skúmať ho 3. musí mať systém poznatkov. Predmet psychológie sa formoval v podstate počnúc 17.-18. storočia, najskôr v rámci filozofických systémov tých čias. Rôzne psychologické smery /alebo školy/ formulujú predmet psychológie rôzne. V podstate sa však psychológovia dohodli na tom, že predmetom psychológie je psychično/psychika/, pričom vo väčšine učebníc možno nájsť toto vymedzenie predmetu psychológie: je to veda o prežívaní a správaní. Predmet psychológie však treba presnejšie špecifikovať. Uvediem 5 základných charakteristík predmetu psychológie.