Poznať Matku Mazzarellovú prostredníctvom miest, kde žila

1. Poznať Matku Mazzarellovú prostredníctvom miest, kde žila

2. Mornese Tento kraj bol 42 rokov svedkom životaMárie Dominiky Mazzarelovej Pre Máriu Dominiku bolo Mornese ako otvorená brána,ktorá rozšírila jej srdce horizontom sveta.

3. Na tomto mieste ponorenom do ticha, vo viniciach vysadených okolo domu na Valponaske Maria Dominika prežila svoju mladosť. V škole ticha sa učila vzácnej hodnote života...

4. …učila sa hlbokému vzťahu s Bohom… …učila sa otvorenosti mysle a srdca, aby vedela prijímať všetkých.

5. Pohľad cez malé okno na východnej strane domu, cez ktoré pozerala na farský kostol, zapaľoval oheň lásky v jej srdci. Tam Maria Dominika končila svoje dni plné intenzívnej práce a obety.

6. Večer chodievala k oknu. Zdalo sa jej, akoby videla svietiť svetlo Bohostánku Pozývala k modlitbe aj celú rodinu.

7. Tu na Valponaske, kde iba vietor, ktorý fúka všetkými smermi, prerušuje ticho,Maria Dominika sa učila tej kontempláci,ktorá sa stáva službou blížnym, a skôr než ráno odchádzala na svätú omšu do farnosti, pripravila všetko potrebné k práci v dome i vo vinici.

8. Farnosť bola svedkomtoho, ako sa rodila a vzmáhala svätosť Marie Dominiky. Tu, v škole don Pestarina sa Mária učila ceste dôverného spojenia s Bohom tak, že po chorobe mala silu vysloviť modlitbu, ktorá znamenala zlom v jej živote: “Pane,ak mi dáš ešte niekoľko rokov života,daj, aby som ich prežila zabudnutá od všetkých.Stačí mi, ak budeš na mňa pamätať len ty.”

9. Pred vchodom do kostola Main kľačievalaaj v mrazivých zimných ránach, čakajúc, kým ho otvoria. Namáhavé ranné trištvrtehodinové putovanieaž do farnosti,aby sa mohla zúčastniť sv. omše,svedčí o jej láske ku Kristovi.

10. Hlavný oltár, ohniskový bod, ku ktorému sa zbiehali ašpirácie dospievajúcej Main. Tu čerpala silu a lásku, ktorou obohacovala svoju prácu vo viniciach a svoju radostnú činnosť medzi dievčatami z dediny.

11. Svätostánok:vzťažný bod jej ranných a večerných stretnutí s Kristom a centrum celej jej existencie. Práve toto zotrvávanie v Božej prítomnosti umožnilo Márii Mazzarellovej zjednotiť celé svoje bytie v Pánovi.Nadobudla si múdrosť, ktorá jej dala skúsenostné poznanie Božieho tajomstva, čo ju priviedlo k dôvernému zblíženiu sa s božským, takže ľudskú realitu videla Božím pohľadom.

12. Jedného dňa, prechádzajúc po vŕšku Borgoalto, sa jej zdalo, že pred sebou vidí veľkú budovu, ktorá sa zvonku zdala ako kolégium a pred ním bolo veľa dievčat. Zastavila sa a pozerala plná úžasu. Hovorila si: “Čo to vidím? Tu nikdy taká budova nestála. Čo sa deje?“A počula akoby hlas: "Tebe ich zverujem"

13. 7. októbra 1864don Boscoprišiel do Mornese Dcéry Nepoškvrnenej boli šťastné, ale žiadna tak, ako Mária, ktorá všetkým hovorila: “Don Bosco je svätý a ja to cítim”. Všetok ľud mu išiel naproti, na čele s farárom a don Pestarinom

14. Kolégium, ktoré don Bosco zamýšľal pre mornézskych chlapcov, sa stalo po rôznych udalostiach, o ktorých vie len Boh a ktoré si v srdci pretrpel don Pestarino, prvým stabilným domom Márie a jej spoločníčok.

15. 5 agusta 1872“zaznelo kaplnkou Kolégia Veni Creator Spiritus; pätnásť šťastných žien s očami žiariacimi radosťousi prichádza prevziať rehoľné rúcho a ide si kľaknúť pred oltár“. Energický, hoci dojatý hlas Márie Dominiky, hovorí:“Ja, sestra Mária Dominika Mazzarellová (…)skladám sľub čistoty, chudoby a poslušnosti (…)”.

16. Don Bosco povedal v homílii: Za všetko, čím sme a za všetko, čo dobré sme urobili, vďačíme Márii Pomocnici.Preto si želám, aby ste vy boliživým pomníkom našej vďačnosti voči tejto dobrej Matke.Áno, týmto pomníkom sú Dcéry Márie Pomocnice

17. Na dvore Kolégia sa nachádza studňa,symbol chudobného, obetavého, ale aj priezračného a radostného života. Pri nej sr. Mária Dominika Mazzarellovátoľkokrát zastavila nejakú sestru alebo dievča, aby im ponúkla nielen vodu na osvieženie, ale aj svoju materskú dobrotu,ktorú vedela všetkým poskytnúť vo vhodnej chvíli.

18. CHOĎTE! V Mornese všetky chceli byť misionárkamia mnohé o to požiadali. “Aj v misiách sme chceli žiť ako v Mornese… museli sme bojovať s chudobou, s neznalosťou reči, niekedy s pohŕdaním ľudí”. Matka nás z diaľky povzbudzovala: “S trpezlivosťou zvládnete všetko”.

19. DUCH MORNESE „Veľká poslušnosť, jednoduchosť, presnosť v zachovávaníStanov; Obdivuhodné sústredenie sa aticho; Duch modlitby a umŕtvovania, vyžarujúcanevinnosť; Sesterská láska, radosť a veselosťtaká neskalená že premieňala dom na nebo. Na nič iné sa nemyslelo, o ničom inom sa nehovorilo, iba o Bohu a o jeho svätej láske, o tom, ako milovať Máriu, sv. Jozefa aanjela strážcu „Stále sme pracovali pod ich nežným pohľadom, ako keby tam boli viditeľne prítomní. Nemali sme vedľajšie ciele. Aký krásny to bol život!“ (sr. Enrichetta Sorbone)