ATRIBUČNÉ TEÓRIE MOTIVÁCIE

1. ATRIBUČNÉ TEÓRIE MOTIVÁCIE Atribúcia – pripisovanie, askripcia Kauzálna atribúcia – pripisovanie príčin, kauzálne vysvetľovanie

2. Základný predpoklad atribučných teórií • Človek je motivovaný dosiahnuť kognitívne ovládanie svojho prostredia – • teda chce vedieť, prečo sa udalosť vyskytla, akému zdroju, motívu, stavu môže byť pripísaná príčina vzniku udalosti /Kelley, 1967/. • Zakladateľom atribučnej teórie je Fritz Heider (1958); činnosť a správanie človeka sú ovplyvnené osobnosťou a prostredím. • Atribučná teória je dominantnou teóriou v posledných troch – štyroch desaťročiach v psychológii motivácie, pre empirickú podporu (Weiner, 2000).

3. Kognitívny model správania Heidera • Podnet je vnímaný dôsledok správania, intervenujúce kognície sú určitou kauzálnou schémou, a dôsledky sú širokou oblasťou očakávania, citov a správania, ktoré je ovplyvnené kauzálnymi kogníciami.

4. Pojem atribučná teória možno aplikovať na celú triedu teórií • Ktoré sa zaoberajú kauzálnym usudzovaním. • Najviac pozornosti venovali vedci atribúciám spojeným s výkonom, atribúcie slúžia na vysvetlenie úspechu, neúspechu vlastného a iných ľudí. • Atribučné teórie (AT) vysvetľujú, ako atribúcie ovplyvňujú očakávanie, emócie a budúce správanie. • Kauzálne atribúcie sú vyvolávané neobyčajnými udalosťami a nedosiahnutím cieľa, teda to sú antecendentné podnety, ktoré vyvolajú kauzálne skúmanie, hľadanie príčiny.

5. Atribučná teória - Kelley, 1967 • Jeho model slúži na vysvetlenie toho, ako ľudia využívajú informácie na to, aby urobili atribúcie týkajúce sa výsledkov iných ľudí. • Sústreďuje sa na proces, ktorým jednotlivci prichádzajú k špecifickým atribúciám. • Ako pozorovatelia používajú informácie na utvorenie sociálnych atribúcií o výsledkoch správania iných. • Atribúcie sú podľa Kelleyho funkciou troch informačných faktorov – konsenzus, konzistencia a odlišnosť.

6. Konsenzus sa týka toho, či to isté správanie sa vyskytuje aj u iných ľudí v tej istej situácii. Konzistencia je vysoká, ak človek prejavuje to isté správanie dlhodobo v tej istej situácii. Odlišnosť je porovnávanie správania jednotlivca v iných situáciách. Tieto tri typy informácií tvoria informačný vzorec, ktorý vedie pozorovateľa pripisovať príčiny správania aktéra jednej z troch tried príčinnosti – osobe, podnetu, situácii. Informačné faktory

7. Pripisovanie príčiny • Osobe – nízky konsenzus, vysoká konzistencia a nízka odlišnosť. • Podnetu – všetky tri faktory sú vysoké. • Situácii – konsenzus a konzistencia sú nízke, odlišnosť vysoká. • Kelley nevysvetľuje dôležité rozdiely zahrnujúce atribúcie osoby, ani ako jednotlivé dimenzie informácie interakujú.

8. Bernard Weiner

9. Weinerov model výkonovej motivácie 1971 • Primárne sa týka kauzálnych vysvetlení výsledkov výkonu jednotlivca. • Základný predpoklad Weinera: kauzálne vysvetlenia, t. j. atribúcie úspechu či neúspechu ovplyvňujú budúce očakávanie, afekt a správanie.

10. Dimenzie atribúcií • Locus of causality – miesto príčinnosti sa týka stupňa, v ktorom osoba vníma, že výsledok je spôsobený vlastnou akciou. Interná atribúcia – jednotlivec vníma seba ako príčinu výsledku. Externá atribúcia – výsledok pripisuje vonkajším environmentálnym faktorom. • Stability – stabilita je možnosť zmeny výsledku v čase. Nestabilné – úsilie, stabilné - schopnosti. • Globality – globálnosť jestupeň, v ktorom príčina výsledku je generalizovateľná v rôznych situáciách. • Controllability – kontrolovateľnosť –miera, v ktorej môže osoba vôľou ovplyvniť výsledok.

11. Model výkonovej motivácie • Interakcia dimenzií (kauzality, stability globality a kontrolovateľnosti) vytvára model výkonovej motivácie.

12. Príklady pripisovania príčin úspechu

13. Weiner, 2000 • Intrapersonálna a interpersonálna teória motivácie z atribučnej perspektívy. • Čo sa stane po neúspechu, zlom výkone u pracovníka, študenta? • Najpravdepodobnejšími prediktormi sú subjektívne očakávania budúceho úspechu, ako aj sebausmerňujúce emócie (sebaúcta, vina, hanba). Tieto sebausmerňujúce myšlienky a city tvoria tzv. intrapersonálnu teóriu motivácie.

14. Interpersonálna teória motivácie • Dôležité osoby z hľadiska zlyhávajúceho zhodnotia jeho výkon a osobu (ako nemorálnu, nezodpovednú, dobrú alebo zlú). • Ich myšlienky, city môžu vyústiť do pomoci alebo zanedbávania, pozitívnej alebo negatívnej spätnej väzby. • Tieto myšlienky a city iných orientované voči zlyhávajúcej osobe tvoria tzv. interpersonálnu teóriu motivácie. • Hranice medzi intra- a interpersonálnou teóriou sú neostré, avšak rozdiely sú významné. Tieto teórie aj významne interakujú.

15. Výsledok Afekt Kauzálne Kauzálne Kauzálne Psychol. Behavior. závislý od výsledku antecendenty askripcie dimenzie dôsledky dôsledky Špecifická informácia Kauzálne Pravidlá Aktér vs Pozorovateľ Hedonické podfarbenie výkon Ak pozi-tívny, šťastný Ak neočakávaný, negatívny alebo dôležitý Schopnosti Úsilie šťastie Ak negatívnyfrustrovaný, smutný afiliácia Fyzická charakteristika osobnosť Intrapersonálna teória motivácie Sebaúcta Beznádej Relaxácia Prekvapenie Hanba strach Akcie Pomáhanie Výkonové snahy Nápravné rozhodnutia Charakteristiky Intenzita, latencia, perzistencia Locus Stabili-ta Globa-lita Kontrolovateľnosť Výsle dok

16. Dva hlavné motivačné mechanizmy • Očakávanie – expectation – je subjektívna pravdepodobnosť budúceho úspechu. • Hodnota – value – sú emocionálne dôsledky dosiahnutia, nedosiahnutia cieľa. • Miesto a kontrolovateľnosť sú spojené s citovými vzťahmi alebo hodnotou výsledkov výkonu, • miesto ovplyvňuje hrdosť a sebaúctu (hrdosť nie je, ak je výkon pripísaný vonkajšej nekontrolovateľnej príčine). • Očakávanie úspechu, spolu s emóciami určujú následné správanie (správanie závisí od myšlienok a citov).

17. Príklad (van Laar, 2000) • Interná atribúcia neúspechu u vysokoškolákov Vypa-dne zo štúdia Nízka sebaúcta Nízke očakávanie úspechu Interná atribúcia Nedostatok schopností NEÚSPECH

18. Externá atribúcia neúspechu Zachovaná sebaúcta Nízke očakávanie úspechu Hnev na iných Vypadne Zo školy Sociálna aktivizácia Externá atribúcia Rasové predsudky NEÚSPECH

19. Interpersonálna motivácia z atribučnej perspektívy • Bohatý sociálny kontext pri výkonovej motivácii (hodnotenia, city učiteľov, rovesníkov, rodičov, spolupracovníkov, rodiny, nadriadených). • Tieto reakcie iných Weiner začlenil do interpersonálnej teórie motivácie. • Kauzálne hľadanie teraz nerobí aktér, ale pozorovateľ. Ich atribúcie môžu byť zhodné alebo opačné ako u aktéra.

20. Individuálne rozdiely v kauzálnych myšlienkach • Systematické skúmanie individuálnych rozdielov inicioval J. Rotter (1961). • Jeho formálna teória motivácie hovorí: • BP = f (E a RV) • Možnosť vzniku správania v danej situácii (BP) je funkciou očakávania E a odmeňujúcej úlohy cieľa (RV).

21. Julian Rotter • Individuálne rozdiely v kauzálnych atribúciách

22. Iní autori • DeCharms • Origin a pawn teória

23. Zhrnutie • Atribučné teórie v spojení s poznatkami teórie výkonovej motivácie patria k dominantným spôsobom vysvetľovania motivácie v súčasnosti.