S vylúčením verejnosti: dôsledky vstupu Slovenska do EÚ pre kvalitu demokracie. Prof. Darina Malová, CSc., Katedra polit - PowerPoint PPT Presentation

tekla
slide1 n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
S vylúčením verejnosti: dôsledky vstupu Slovenska do EÚ pre kvalitu demokracie. Prof. Darina Malová, CSc., Katedra polit PowerPoint Presentation
Download Presentation
S vylúčením verejnosti: dôsledky vstupu Slovenska do EÚ pre kvalitu demokracie. Prof. Darina Malová, CSc., Katedra polit

play fullscreen
1 / 14
Download Presentation
S vylúčením verejnosti: dôsledky vstupu Slovenska do EÚ pre kvalitu demokracie. Prof. Darina Malová, CSc., Katedra polit
116 Views
Download Presentation

S vylúčením verejnosti: dôsledky vstupu Slovenska do EÚ pre kvalitu demokracie. Prof. Darina Malová, CSc., Katedra polit

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. S vylúčením verejnosti:dôsledkyvstupu Slovenska do EÚ pre kvalitu demokracie.Prof. Darina Malová, CSc., Katedra politológie, FiF UK Demokracia, občianstvo a participácia v európskom kontexte 29. 11. 2007 KVSKB SAV a Centrum excelentnosti SAV COPART Výskum podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0660-06

  2. Štruktúra vystúpenia: • Kvalita demokracie na Slovensku a v ďalších nových členských štátoch. Niekoľko faktov a niekoľko otáznikov. • Podpísal sa prístupový proces pod kvalitu demokracie na Slovensku? Vnútorné kontra vonkajšie faktory. • Ako podmienky EÚ a pôsobenie EK ako kľúčového externého činiteľa ovplyvnili aktuálny stav demokracie na Slovensku a iných krajinách SVE? • Demokracia v SVE na obraz EÚ: obmedzenie ‘tyranie väčšiny’ a inštitucionalizácia politického konsenzu elít. • Dve vlny mobilizácie občanov po roku 1989 v SR a limity participatívnej demokracie a kolektívnej akcie v SR.

  3. 1. Podoby a kvalita demokracie v SVE • Úspešný vývoj v SVE po roku 1989. Otázka: Kto za to môže? Konvergencia, modernizácia, europeizácia? Vnútorné alebo zahraničné faktory? • Voľby v krajinách SVE po vstupe do EÚ a mierny šok v EÚ. Miera šoku závisela od pozície v politike a prípadných ziskov. Mnohé medzinárodné a domáce MVO reagovali s istým potešením. • EÚ cez mechanizmus tzv. kondicionality ovplyvňovala stratégie politických elít v SVE a tým určovala smer a tempo zmien v politike, ekonomike a spoločnosti.

  4. 1. 1. Spokojnosť s fungovaním demokracie v SVE . Source: European Commission 2005. Eurobarometer 63, Spring 2005: First Results. Brussels: European Commission

  5. 1. 2. Spokojnosť s fungovaním demokracie v SVE v porovnaní s EÚ 15

  6. 1. 3. V-4 po voľbách po vstupe do EÚ • ČR – istá dočasná politická paralýza a ľahostajnosť. • SR – čudná koalícia socialistov a nacionalistov: čudná iba na prvý pohľad, pokiaľ ide o voličov troch vládnych strán - viac podobností ako rozdielov. • Poľsko pod vedením tandemu bratov Kaczynských sa (načas) vrátilo k nacionalizmu a krajnému konzervativizmu. • Protesty v Maďarsku, ktoré boli výzvou k nerešpektovaniu výsledkov volieb a reprezentatívnej demokracie ako takej.

  7. 2. A čo na to politická veda a výskum? • Spor medzi stúpencami vonkajších a vnútorných faktorov. Ako ich izolovať? • Ako najvážnejší argument podporujúci (pozitívny) vplyv EÚ sa uvádza porovnanie dvoch regiónov: SVE (nových členských štátov), kde prišlo k rýchlej a úspešnej konsolidácii demokracie s post-sovietskymi krajinami, kde sa etablovali viac alebo menej autokratické režimy. • EÚ cez mechanizmus tzv. kondicionality ovplyvňovala stratégie politických elít v SVE a tým určovala smer a tempo zmien v politike, ekonomike a spoločnosti. EÚ najmä určilo program (líniu) zmien.

  8. 3. Vplyv EÚ na stratégie elít. • „Návrat do Európy“ - hlavný cieľ. • Príťažlivosť členstva v EÚ. • Vytýčenie trasy – Kodaň 1993. • EK ako manažér zmien: • Určenie plánu/línie • Mocenská asymetria • Jednosmernosť ‘dialógu’ • Monitoring, screening, twinning, harmonization, implementation, evaluation. • Členstvo ako pohyblivý terč a vzďaľujúci sa cieľ a hlavná cena v pretekoch.

  9. 4. Demokracia v SVE na obraz EK • Dôraz na horizontálnu deľbu moci. Decentralizácia a regionalizácia bola často skôr inštrumentálnou prípravou na štrukturálne fondy ako demokratickou podmienkou. • Silné ústavné súdy. • Silné a nezávislé centrálne banky. • Rešpekt voči relevantným, t.j. dobre organizovaným menšinám. • Demokracia na obraz EÚ/EK: elity dohodnite sa a nerobte problémy! Majstrovským dielom a skutočnou inováciou v tomto prípade bola tzv. opozičná zmluva v ČR. Sama podstata reprezentatívnej demokracie - opozícia sa vytratila. • Slabí tradiční (masoví) sociálni aktéri (odbory ako dobre fungujúce firmy, málo relevantných hnutí, elitné často izolované MVO). • Politické strany sa taktiež čoraz viac podobajú na firmy a vznášajú sa nad (občianskou) spoločnosťou, financuje ich štát.

  10. 5. Limity participatívnej demokracie a kolektívnej akcie • EÚ exportovala vlastný demokratický deficit (demokracia ako – v lepšom prípade - súťaž politických elít, etablovanie centrálnych inštitúcií, ktoré podporujú súťaž, ale nie participáciu) do krajín, kde demokracia nemá, resp. má slabé tradície. Záujem mobilizovať verejnosť po zlyhaní ústavného procesu sa ešte znížil. • Limity vlastných zovšeobecnení – základom sú tri/štyri výskumy: • kolektívne protesty (obsahová analýza tlače, 1990-4), • občianska kampaň za vstup do EÚ (účastnícke pozorovanie?, 1997-8), • mobilizačné vzory maďarskej menšiny na východnom Slovensku (kvalitatívne rozhovory, 2005-6), • odbory (kvalitatívne rozhovory).

  11. 5. Limity participatívnej demokracie a kolektívnej akcie • Mobilizačné kampane sú úspešné vtedy, keď: • oslovujú silnú kolektívnu identitu, ktorá pokiaľ možno nie je priamo diskreditovaná minulým režimom (národnú alebo etnickú identitu), triedna neoslovuje alebo nie je oslovená, • oslovujú spoločný, jednoduchý cieľ – napr. spoločný štát, vstup do EÚ, • pôsobia dobre organizovaní a akceptovaní aktéri, často musia byť aj dobre dotovaní (politické strany a mimovládne organizácie boli rozhodujúci aktéri vo všetkých troch prípadoch) • odbory nie sú v stave úspešne mobilizovať - triedna identita buď neoslovuje, resp. nie je oslovená, odbory sú v kríze v dôsledku spôsobu ich transformácie, zaujatie JMF podporuje elitársky charakter aj tejto organizácie. • Životné podmienky nepodporujú záujem o veci verejné, nedostatok času, prostriedkov, návykov, pozitívnych príkladov, organizátorov...

  12. S vylúčením verejnosti..... • Znaky externe riadenej transformácie: • ‘Externý’ program legitimizovaný domácimi elitami. (Mnohé ďalšie opatrenia - nástroj na dosiahnutie členstva.) • EÚ vytýčená trasa transformácie posilnila nezávislé inštitúcie, ktoré oslabujú moc volených politikov. • Ekonomická transformácia (dočasne?) oslabila odbory a sociálny dialóg.

  13. S vylúčením verejnosti... • Účinky externe riadenej transformácie • Nové členské štáty a verejnosť v starých členských štátoch – proti ďalšej integrácii v EÚ. • Vylúčenie extrémizmu z verejného života počas prístupu a ich návrat po vstupe. • Návrat k rozvojovým programom v nových členských štátoch (využitie stratégií podľa vzoru Írska).

  14. S vylúčením verejnosti..... • EÚ ovplyvnila cez mechanizmus kondicionality cez ovplyvňovanie stratégií domácich najmä politických aktérov. (Ak vlády v SVE chceli vstúpiť do EÚ, tak museli plniť, resp. presvedčiť EK o plnení podmienok.) • Čím presnejšie a jasnejšie podmienky EK, tým menšia šanca pre manévrovanie domácich aktérov a úpravu zákonov, inštitúcií. • Vplyv EK bol väčší na krajiny v tzv. Helsinskej skupine. Obava z vylúčenia sa ukázala ako účinný mechanizmus. Po rozšírení v roku 2004 – prijatie tzv. klauzule zavádzajúca možnosť odkladu) v prípade Bulharska a Rumunska. • V politicky rozdelených spoločnostiach otázka členstva v EÚ mobilizovala aj občiansku spoločnosť (MVOs v Slovensku, Rumunsku, Chorvátsku), ktorá vplývala na politické strany a koalície. • Čím organizovanejšia a stabilnejšia politická a občianska spoločnosť, tým väčšia šanca zasiahnuť a modifikovať ‘agendu’ EK. • Modifikujúci vplyv strán vo vláde (party government) cez vládne politiky. • Konkrétna história krajiny (legacy) taktiež podmienila strategické rozhodnutia vládnych strán (spôsob a časovanie privatizácie, otvorenie a podpora zahraničných investícií).