Metódy a zdroje údajov na testovanie evolučný hypotéz

1. Metódy a zdroje údajov na testovanie evolučný hypotéz Porovnávacia psychológia disponuje množstvom rôznych, často komplementárnych metód a zdrojov, ktoré poskytujú údaje na potvrdenie hypotéz. Medzidruhové porovnávania Keď chceme získať dôkazy o pôvode určitého správania (napr. reprodukčné taktiky, antipredátorské správanie) alebo hoci len o jeho prevalencii (napr. násilné kopulácie u živočíchov), môžeme porovnať určité vybrané parametre týchto druhov aj človeka. Údaje často získavame z už publikovaných zdrojov – napr. relatívna veľkosť semenníkov k telu u primátov – nie je nutné všetky druhy pochytať, ale skôr získať relevantné údaje z už existujúcich zdrojov.

3. Porovnávanie rôznych kultúr Využíva sa napr. na zisťovanie univerzálnosti niektorých adaptácií – napr. univerzálnosť základných emócií alebo univerzálnosť rozdielov medzi mužmi a ženami v reprodukčných taktikách a pod. Kultúry sú ovplyvnené rôznymi faktormi ovplyvňujúce prežitie – teplota, zrážky, dostupnosť potravných zdrojov, parazity, predátory a pod. Z toho hľadiska sa skúma do akej miery napr. parazity ovplyvňujú preferencie maskulínnych typov mužov (t.j. maskulinita je znakom rezistencie voči patogénom – naozaj v oblastiach, kde je viac parazitov ženám viac záleží na maskulínnych črtách), diverzitu náboženstiev a pod.

4. Fyziologické a neurobiologické metódy Meranie hladiny hormónov – napr. ak sú nevlastné deti pod väčším tlakom zo strany macochy, mali by mať viac stresových hormónov. Flinn et al. (2005) zistili, že tieto deti majú vyššiu hladinu kortizolu – vylučuje sa pri strese. Testosterón (napr. zo vzoriek slín) – muži, ktorí sú bez záväzkov majú najvyššiu hladinu testosterónu (T), klesá u mužov, ktorí sú vo vážnom zväzku, ešte viac u ženatých, najviac po narodení dieťaťa. Naopak, T zas stúpne po rozvode, takže bez obáv. Vďaka neurobiologickým metódam môžeme zisťovať neurónovú aktivitu niektorých mozgových centier – napr. čo sa udeje v mozgu muža, keď uvidí atraktívnu vs. neatraktívnu ženu. Nevýhodou tejto techniky je jej náročnosť na technické vybavenie, subjekty musia byť nehybné, atď., napriek tomu sa však v poslednom období dosť rozmáha.

5. Genetické metódy Vďaka tzv. behaviorálno genetickým metódam môžeme potvrdiť, či je vek pri prvom menzese ovplyvnený geneticky (napr. v podobnom veku to mala matka) alebo environmentálne (napr. prítomnosť nevlastného otca), či je výber partnera ovplyvnený fenotypom otca a pod. Molekulárno genetické techniky sú založené na genetickej determinácii určitých znakov. Napr. 7R alela na DRD4 géne podmieňuje extroverziu. 7R alela mohla byť preto výhodná špeciálne pre kmene, ktoré sa zameriavali na objavovanie nových území. Zistilo sa, že 7R alela je častejšia u nomádov v porovnaní so sedentárnymi populáciami, čo podporuje jej evolučný význam. Vďaka molekulárno genetickým metódam sa dá zisťovať podiel samca na fertilizácii vajíčok – miera extrapárovej paternity (EPP).

6. Porovnávanie mužov a žien V najrôznejších ohľadoch nám môže pomôcť pri testovaní hypotéz – orientácia v teréne, fyzická kondícia, náchylnosť na ochorenia, preferencia partnera atď. Napr. keďže otec si nikdy nemôže byť istý či je otcom, mala by žiarlivosť mužov riešiť iný adaptívny problém ako žiarlivosť žien (žena si musí byť istá materstvom). Vďaka testom vieme, že ženy reagujú na „emocionálnu neveru“ – ak sa muž zaľúbi, tak strácajú materiálne výhody, muži naopak na sexuálnu neveru – ak by nezaregistrovali podvod ženy, mohli by sa starať celý život o cudzie dieťa. DNA metódy sa dajú použiť na to, aby sme zistili, či majú naozaj muži menej nemanželských detí, neurobiologické metódy na to, aké centrá v mozgu sa im aktivujú pri predstave nevery, fyziologické na hormonálne zmeny pri podozrení z nevery a pod.

7. Inter-individuálne rozdiely 20. ročné dievča má celkom iné reprodukčné perspektívy ako napr. 35. ročné, ktoré je pomerne silne reprodukčne obmedzené. Vďaka týmto 2 horizontom môžeme testovať evolučné hypotézy u 2 vekovo rozdielnych populácií. Aj v kohorte 20. ročných však sú rozdiely – sú tu dievčatá, ktoré prejavujú extrémny strach a odpor k všetkému (hmyzu), čo sa hýbe, iným to naopak nevadí. Vďaka rozdielom v imunitnom systéme môžeme testovať, či dievčatá s horšou imunitou reagujú na potenciálne patogény silnejšie ako dievčatá s lepšou imunitou, alebo či tie, ktoré investujú do dieťaťa (matky) reagujú intenzívnejšie, keďže chránia aj svojho potomka.

8. Experimentálne metódy Vďaka experimentálnym metódam sa môže manipulovať prítomnosť určitej premennej alebo skupiny premenných a zisťovať ako vplývajú na vybraný jav. Napr. darovanie peňazí na charitu v experimentálnej skupine – verejne a v kontrolnej – anonymne. Keby medzi ochotou darovať nebol rozdiel medzi skupinami, znamenalo by to, že verejná prezentácia a/alebo samotné charitatívne zámery neovplyvňujú sociálny status jedinca. Prezentovaním vizuálnych stimulov určitého typu, napr. predátorov, patogénov alebo atraktívnych osôb opačného pohlavia môžeme pomerne jednoducho manipulovať úroveň pociťovaného bezpečia alebo sexuálnej motivácie.

9. Zdroje údajov na testovanie hypotéz Archeologické nálezy – jednoduché observačné metódy môžu odhaliť v akých veľkých skupinách naši predkovia žili, či a kde mali zranenia a sofistikovanejšie metódy môžu z kostí zistiť obsah určitých prvkov, ktoré korešpondujú s určitou potravou. Údaje z pôvodných kmeňov – porovnávaním zvykov a stratégií pôvodných kmeňov môžeme získať obraz o vývoji človeka, ako aj potvrdiť všeobecnú platnosť psychologických adaptácií. Napr. symetria muža je pre ženy z kmeňa Hadza dôležitejšia ako pre ženy z Veľkej Británie, zrejme preto, lebo symetrickejší muži majú väčší lovecký potenciál, je dôležité, aby boli odolní voči chorobám (v UK sa z ochorenia človek dostane podstatne ľahšie) a pod.

10. Systematické pozorovania a zápisky sú stále dôležitým zdrojom informácií. Napr. Mark Flinn denne prechádzal rovnaké domácnosti na Trinidade, zapisoval si kto bol kedy doma, či došlo k fyzickej potýčke a pod. a zistil, že muži, ktorých ženy boli fertilné boli častejšie v ich blízkosti a dostávali sa do bitiek s inými mužmi ako muži, ktorých ženy fertilné neboli (staršie alebo práve tehotné). Nevýhodou pozorovaní je možný subjektívny prístup. Dá sa zmeniť napr. trénovaním pozorovateľov, ktorí sami nemusia byť zasvätení do skúmaných hypotéz, využitím kamerových záznamov a pod. Subjektívne údaje – sú asi najčastejším zdrojom informácií psychológov. Mnohé výskumy sa inak ani uskutočniť nedajú – napr. muži uvádzajú, že majú sexuálne fantázie bohatšie ako ženy, lebo si predstavujú sex s viacerými partnerkami, ženy uvádzajú, že klamú o orgazme svojich partnerov špeciálne, keď majú podozrenie, že by partner mohol byť neverný. Tieto výskumy nie je možné urobiť inak ako self-reportom. Najlepšie však je, keď sú údaje komplementárne, napr. neurobiologický scan mozgu pri pohľade na predátora a zároveň paper-and-pencil test na to do akej miery sa ho respondent bojí, nie vždy sa to však dá.

11. Verejné záznamy Ľudia si robia záznamy o pôrodoch, svadbách, rozvodoch, úmrtiach. Tieto údaje môžu byť cenným zdrojom informácií, vďaka ktorým napr. vieme, že v Švédsku si pred 400 rokmi brali bohatí muži manželky mladšie a fertilnejšie ženy, rovnako ako dnes. Kombináciou týchto údajov a fotografií na tablách sa zistilo, že krajší jedinci majú viac detí + žijú dlhšie (foto z tabla skórovali študenti na atraktívnosť a údaje o deťoch a dĺžke života boli na matrike). Rovnako sa využívajú kriminalistické záznamy a pod. Moderné produkty Dá sa sledovať napr. altruistické správanie pri reálnych verejných zbierkach alebo sa dá sledovať množstvo downloadov určitých druhov pornografického materiálu a pod. Najobjektívnejšie je získavanie údajov z viacerých zdrojov, nespoliehať sa na jediný zdroj.