INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

1. Mgr. Rudolf Pado Občianske združenie TATRY 2013 , aktualizácia - júl 2014 INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

2. Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať. • Biologická (biotická) invázia – spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných druhov organizmov v  novom prostredí a ich hromadné prenikanie – „vstupovanie“ do spoločenstiev. Takto sa správajúci cudzokrajný druh sa označuje ako invázny. • Introdukcia – zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (pomocou človeka), poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, gaméty alebo propaguly, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál (pôvodný alebo terajší). Introdukcia môže byť: • úmyselná (vykonaná človekom zámerne; napr. na získanie nových zdrojov potravy – zemiak, kukurica a pod.), neúmyselná (vykonaná človekom nezámerne, nechcene; znamená prísun, zavlečenie, nepôvodných druhov, napr. spolu s dovozom tovaru – obilia, ovocia, zeleniny, vlny a pod.). INVÁZNE DRUHY RASTLÍN – ZÁKLADNÉ POJMY

3. Invázny (invadujúci) druh – nepôvodný druh, ktorý sa správa invázne v území zavlečenia alebo introdukcie. Druh, ktorého založenie populácie a šírenie populácie ohrozuje ekosystémy, stanovištia alebo druhy s ekonomickým alebo environmentálnym poškodením. Invázne rastliny – naturalizované rastliny, ktoré vytvárajú rozmnožujúce sa populácie, vo veľkom počte a v značných vzdialenostiach od rodičovských rastlín (približná škála > 100 m; < 50 rokov pre taxóny rozmnožujúce sa semenami a inými propagulami; > 6 m/3 roky pre taxóny, ktoré sa rozmnožujú koreňmi, podzemkami, poplazmi a i.) a takto majú potenciál šíriť sa na značne veľkom území. Potenciálne invázne rastliny – invázne rastliny, ktoré nemajú v súčasnosti taký invázny potenciál, aby výraznejším spôsobom vstupovali do prirodzených spoločenstiev a ohrozovali ich diverzitu. Za určitých priaznivých okolností sa však môžu začať rozmnožovať a šíriť do väčšej vzdialenosti od materských rastlín. Do tejto skupiny patria aj druhy, ktoré majú vyšší invázny potenciál len v určitom vymedzenom priestore (napr. na regionálnej úrovni).

4. Vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov). Schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy). Schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich prirodzeného výskytu. Dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie). Účinné mechanizmy rozširovania. Absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb). VLASTNOSTI INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

5. antropochórne – pričinením človeka, jeho priamou alebo nepriamou činnosťou (úmyselné vysádzanie, vyhadzovanie rastlín na skládky, zemné práce pri tokoch a v stavebníctve ...) zoochórne – prostredníctvom živočíchov (priľnutie na telo živočícha, šírenie v truse živočíchov ...) anemochórne – pričinením vetra (unášanie vetrom) nautochoricky – pričinením tečúcej vody (unášanie semien a časti rastlín vodou) autochoricky – bez účasti faktorov stanovišťa (napr. vystreľovanie semien z toboliek netýkavky žliazkatej) ŠÍRENIE INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

6. Negatívne ovplyvňujú a zásadným spôsobom menia pôvodné druhové zloženie vegetácie a vytvárajú v pomerne krátkom čase nové typy spoločenstiev. Súvislými, dobre zapojenými porastami zhoršujú svetelno-tepelné podmienky pôvodným druhom rastlín. Tienenie bráni ostatným prítomným druhom v ichraste, bráni vyklíčeniu a následnému rastu ďalších druhov rastlín, vrátane vlastných semenáčikov. Rýchlo obsadzujú nové stanovištia, pričom k tomu využívajú najmä skládky, opustené a zanedbané miesta. Ich porasty rozrušujú trávny drn, čo najmä pri lokalitách situovaných na svahoch (cesty, vodné toky, hrádze a pod.) môže zapríčiniť eróziu, pretože v zimných mesiacoch pri usychaní týchto rastlín zostáva pôdny povrch obnažený a nespevnený. ENVIRONMENTÁLNE DOPADY

7. Peľové alergie. Boľševník obrovský: veľmi vážne kožné poranenia (popáleniny). ZDRAVOTNÉ DOPADY Bunková šťava boľševníka obsahuje fotoaktívnefurokumaríny, ktoré vyvolávajú veľmi vážne poškodenia kože. Jej účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

8. Poškodzovanie dlažieb, asfaltových povrchov ciest, ich obrubníkov a pod. prerastaním inváznymi rastlinami. Zo spomínaných druhov sa podieľajú najčastejšie na uvedenom poškodzovaní pohánkovce a zlatobyle. Hustota porastov inváznych rastlín bráni vykonávať rôzne činností človeka (znemožňujú optimálny prístup verejnosti, napr. k brehom riek, do lesných porastov, na poľnohospodárske pozemky, na miesta oddychu, rekreácie a pod.). Na okrajoch ciest a železničných tratí znižujú prehľadnosť a nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť premávky. Odumreté a nahromadené časti týchto rastlín môžu pri povodniach zapríčiniť nepriechodnosť koryta toku a blokovať voľný pohyb unášaného materiálu, čo si vyžaduje buď zvýšené náklady na ich odstránenie ako bariéry alebo zvýšené náklady na odstránenie následkov povodní. EKONOMICKÉ DOPADY

9. ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN Vyhláška MŽP SR č. 24 / 2003 Z. z. , ktorou sa vykonÁVA ZÁKON NR SR č. 543 / 2002 Z. z. o OCHRANE PRÍRODY a KRAJINY • Vysvetlivky: • Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov. • Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín.

10. ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN novela z Júna 2014, predpis č. 158/2014 Z. z.bylinné druhy • Vysvetlivky: • Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov. • Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín.

11. ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN novela z Júna 2014, predpis č. 158/2014 Z. z.DREVINY • Vysvetlivky: • Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov. • * Jedince samčieho pohlavia (nevytvárajúce plody) možno ponechať v zastavanom území obce.

12. Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný: - vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, - predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, - zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí. Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy

13. (1) Nepôvodné druhy rastlín, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu19) a druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno za hranicami zastavaného územia obce20) sadiť alebo pestovať len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody môže takýto súhlas vydať, len ak rozšírenie nepôvodného druhu rastliny nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy. (2) Invázne druhy rastlín, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu,19) sa zakazuje držať, prepravovať, dovážať, pestovať, rozmnožovať alebo obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu; výnimku zo zákazu môže povoliť orgán ochrany prírody na účely výskumu, vzdelávania alebo liečebné účely. § 7B Zákona NR SR č. 543 /2002 Z. z. o ochrane prÍRody a krajiny (novela platnÁ od 01.09.2014)

14. (3) Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný na vlastné náklady odstraňovať invázne druhy rastlín podľa odseku 2 zo svojho pozemku spôsobom, ktorý ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich opätovnému šíreniu. Ak ide o výskyt inváznych druhov rastlín na lesných pozemkoch, postupuje sa podľa programu starostlivosti o lesy.21) V prípade rastliny Ambrózia palinolistá (Ambrosiaartemisifolia) povinnosť odstrániť sa určuje už pred ich rozkvitnutím, najneskôr do 1. júla bežného roka. (4) Orgán ochrany prírody a obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza pozemok s výskytom inváznych druhov rastlín môže upozorniť vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku na výskyt inváznych druhov rastlín a povinnosť ich odstraňovania a takej starostlivosti o pozemok, ktorá by zamedzila ich rozširovaniu; v zastavanom území obce upozorňuje vlastníkov pozemkov aj obec, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza. Toto upozornenie zverejní obec na svojej úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má zriadené, alebo iným spôsobom v miestne obvyklým.

15. (5) V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode orgán ochrany prírody vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku po predchádzajúcom upozornení nariadi odstránenie inváznych druhov rastlín, ak si neplní povinnosť podľa odseku 3. Ak vlastník, správca alebo užívateľ pozemku odstránenie rastlín inváznych druhov nevykoná v lehote určenej týmto zákonom alebo orgánom ochrany prírody, činnosť vykoná orgán ochrany prírody alebo ním poverená osoba alebo môže vykonať samospráva obce, kde sa parcela nachádza, na náklady vlastníka, správcu alebo uživateľa pozemku. Poznámky pod čiarou k odkazom 19 až 21 znejú: „19) Príloha č. 1 k zákonu č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov 20) § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 21) § 40 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

16. Ambrózia PALINOLISTÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • jednoročná rastlina • dorastá do výšky až 200 cm • rastlina dokáže vytvoriť až 2 000 plodov (nažiek) • rastie na rumoviskách, železničných násypoch a neobrábaných poliach

17. extrémne silný alergén (reaguje na ňu až 80 % alergikov) • dotyk s rastlinou môže vyvolať po 20-30 minútach nepríjemné až bolestivé svrbenie a pálenie kože

19. Glejovka americká • pôvodom zo Severnej Ameriky • medonosná a okrasná rastlina • trváca rastlina, vysoká 1 až 2,5 m • je rozšírená najmä v južných častiach Slovenska, napr. na okrajoch vinohradov a v medzihrádzových priestoroch tokov

21. POHÁNKOVEC (KRÍDLATKA) • pôvodom z východnej Ázie • trváca rastlina • vytvára nepreniknuteľné porasty krovitého vzhľadu s výškou viac ako 100 cm • v Európe sa vyskytuje pohánkovec japonský, pohánkovecsachalínsky a pohánkovec český

22. tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synatropných stanovištiach ... • významne poškodzuje štruktúru brehových porastov (zhoršovanie svetelných podmienok, vylučovanie chemických látok obmedzujúcich rast iných druhov) • môže poškodzovať základy múrov, chodníky, odvodňovacie systémy ...

27. SLNEČNICA HĽUZNATÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • trváca rastlina • kvitne v auguste až októbri (väčšina domácich druhov je už v tomto období odkvitnutá) • agresívne sa šíri do prirodzených biotopov: veľmi rýchlo kolonizuje pobrežnú nitrofilnú vegetáciu

28. Poznámka: V novom zozname inváznych druhov sa už nenachádza.

29. BOĽŠEVNÍK OBROVSKÝ • pôvodom zo západného Kaukazu • do Európy dovezená ako okrasná rastlina • dvojročná až trváca rastlina • dorastá do výšky 200 až 500 cm a vytvára husté zárasty • na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien

30. produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny) = pri kontakte s pokožkou spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám ( účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit

33. NETÝKAVKA ŽLIAZKATÁ • pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu • dovezená ako medonosná rastlina • jednoročná rastlina • môže dosahovať výšku až 200 cm • znižuje biologickú diverzitu brehových zón (v literatúre opísané potláčanie opeľovania iných druhov)

34. existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému

36. ZLATOBYĽ KANADSKÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina • trváca bylina • dorastá do výšky 20 až 250 cm

37. rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom • od zlatobyle obrovskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

39. ZLATOBYĽ OBROVSKÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina • trváca bylina • dorastá do výšky 20 až 250 cm

40. rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom • od zlatobyle kanadskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

41. Pajaseň žliazkatý • strom vysoký 20 až 25 m, pochádzajúci z Činy, do Európy bol privezený v roku 1751 • na Slovensku je najrozšírenejším introdukovaným ázijským druhom • má nízke nároky na obsah živín v pôde, je tolerantný voči suchu, soliam a znečisteniu ovzdušia, produkuje veľké množstvo semien a preto sa veľmi rýchlo šíri • ohniskami rozširovania sú veľké mestá a sídla, kde má tendenciu monopolizovať biotop, spolupôsobiť tu môže aj alelopatický účinok výlučkov kôry koreňov, ktorý reguluje uchytenie konkurečných druhov, šírenie postupuje pozdĺž komunikácii -líniová migrácia, ale i vodou a vtákmi 

43. Beztvarec krovitý • ker pochádzajúci zo Severnej Ameriky (v roku 1724 introdukovaný do Anglicka) • rozmnožuje sa semenami, ale i vegetatívne, každý kúsok výhonka vložený do zeme má tendenciu ujať sa • v lužných lesoch južného Slovenska predstavuje nebezpečenstvo pre pôvodné ekosystémy, najmä pozdľž vodných tokov vytvára súvislé plošné zárasty

46. Kustovnica cudzia • ozdobný ker pôvodom zo Stredomoria, na Slovensku cca od roku 1900 • rastie na svahoch, násypoch, ale i na rumoviskách • rastlina je mrazuvzdorná, rastie aj na chudobných, málo výživných, dobre priepustných, vápenatých a suchých pôdach, rozmnožuje sa vegetatívne (napr. odnožami) aj generatívne (plodmi) • v súčasnosti sa šíri na hrádzach, pozdĺž ciest a v rôznych xerotermných spoločenstvách, kde často vytvára nepreniknuteľné porasty

48. JavorovecjaseňolistÝ • cca 20 m vysoký strom, pôvodom zo Severnej Ameriky, do Európy bol dovezený koncom 17. storočia ako okrasná drevina • je nenáročný na obsah živín v pôde, odolný voči mrazom a nepriaznivým vplyvom mestského prostredia, a preto sa často vysádza(l) v parkoch alebo v zeleni sídel, pre tieto účely boli vyšľachtené aj rôzne farebné kultivary • nebezpečenstvo predstavuje jeho agresívne správanie sa vo voľnej prírode, kde sa šíri najmä pozdľž tokov, v lužných lesoch ...

50. 1. Mechanický spôsob odstraňovania: • 1.1. Vykopávanie • 1.2. Vytrhávanie • 1.3. Pastva • 1.4. Orba • 1.5. Kosenie a mulčovanie • 1.6. Sekanie • 1.7. Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí • 1.8. Výrub (od 1.10. do 31.03) • 2. Chemický spôsob odstraňovania • 3. Kombinovaný spôsob odstraňovania SPÔSOBY ODSTRAŇOVANIA INVÁZNYCH DRUHOV Predpis č. 158/2014 Z. z. – Vyhláška MŽP SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. , ktorou bsa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.