Monitoring kodliv ch inite ov lesn ch drev n
Download
1 / 3

Monitoring škodlivých činiteľov lesných drevín - PowerPoint PPT Presentation


  • 76 Views
  • Uploaded on

Monitoring škodlivých činiteľov lesných drevín.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Monitoring škodlivých činiteľov lesných drevín' - roland


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
Monitoring kodliv ch inite ov lesn ch drev n

Monitoring škodlivých činiteľov lesných drevín

K premnoženiu podkôrneho hmyzu dochádza prevažne po vetrových polomoch a po obdobiach dlhotrvajúceho sucha. V priebehu svojho života reaguje na širokú škálu podnetov, ktoré ho ovplyvňujú. Od zmien počasia, ktoré môžu skrátiť resp. predĺžiť dobu jeho vývoja, cez dostupnosť potravnej ponuky, až po prítomnosť parazitov, parazitoidov, predátorov a iných bioregulátorov.

Pre efektívnejšiu ochranu, obranu a predovšetkým presnejšiu prognózu vývoja týchto škodcov je potrebné poznať najmä aký bol stav populácie v oblasti ešte pred jeho premnožením a zmeny jeho populačnej hustoty, ktorými reagoval na meniace sa podmienky. K tomuto môže poslúžiť aj celoslovenský monitoring lykožrúta smrekového.

Významné výsledky sa síce objavia len v prípade že monitoring bude podobným systémom prebiehať niekoľko rokov, ale zaujímavé zistenia o priebehu rojenia prináša už po roku fungovania.

Pravidlá monitorovania

Monitorované druhy

Systém je zameraný na monitorovanie lykožrúta smrekového (Ips typographus) a lykožrúta lesklého (Pityogenes chalcographus)

Lokalita

Lapače umiestniť na plochách vyťažených poslednú zimu s minimálnou rozlohou 0,2 ha, pokiaľ je to možné k porastovej stene vo vzdialenosti 10 – 25 metrov od najbližšieho živého smreka. Lapače na odchyt lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého môžu byť umiestnené na jednej lokalite, avšak ich vzájomná vzdialenosť musí predstavovať minimálne 30 metrov. Rovnako aj lapače určené na monitoring musia byť od prevádzkových lapačov vzdialené minimálne 50 metrov.

Termíny

Lapače budú umiestnené v jednotlivých najneskôr do 15. 4. 2008 (16. týždeň). Je potrebné ich rozmiestniť na plochy predstavujúce bežné podmienky v danej oblasti (drevinové zloženie, poškodenie vetrom, hmyzom, ....).

Následne budú kontrolované v dvojtýždňových intervaloch vždy v pondelok alebo v utorok daného týždňa:

18. týždeň: 28. alebo 29. 4. 2008,

20. týždeň: 12. alebo 13. 5. 2008,

...

38. týždeň: 16. 9. 2008.

Spolu pôjde o 11 kontrol lapačov.

Prepočet

Prepočet vzoriek sa vykonáva podľa odporúčanie normy STN 48 2711 Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách.

Monitoring podkôrneho hmyzu


Lyko r t smrekov ips typographus l coleoptera scolytidae
Lykožrút smrekový (Ips typographus L. Coleoptera, Scolytidae)

Lykožrút smrekový je najvýznamnejší biotický škodca v smrekových porastoch a momentálne je aj najvýznamnejším škodlivým činiteľom v našich lesoch. Podľa hlásení L116 bolo v roku 2007 spracovaných viac ako 1 860 tis m3 smrekového dreva z dôvodu napadnutia lykožrútom smrekovým.

Opis druhu

Ips typographus je chrobák viažuci sa svojím vývojom na smrek a len zriedkavo sa vyskytuje na iných drevinách ako borovica alebo smrekovec. Imágo je veľké asi, 4,2- 5,5 mm, valcovitého tvaru nápadne lesklé a sfarbené do hnedočierna. Radíme ho do skupiny lykožrútov so štyrmi pármi zubov na okraji kroviek, z ktorých je najväčší tretí zhora a sú približne rovnako vzdialené.

Rozmnožovanie

Lykožrút smrekový začína v oblasti strednej Európy vylietavať, za priaznivých klimatických podmienok, koncom apríla. Minimálna teplota, pri ktorej je lykožrút smrekový letovo aktívny je 16,5 oC, optimálna teplota sa pohybuje zhruba pri teplotách 22 oC a 26oC. Imága lykožrúta smrekového vyhľadávajú stromy oslabené a spadnuté po vetrových alebo snehových polomoch. Často ich nachádzame na stromoch tvoriacich porastovú stenu, ktoré sú vystavené pôsobeniu vetra a slnečného žiarenia, napádajú aj porasty so zníženou obranyschopnosťou, pod vplyvom znečistenia ovzdušia a v čase premnoženia nalietavajú aj na zdravé stromy. Na stromy najskôr nalietavajú samčekovia, ktorý pomocou agregačných feromónov lákajú ostatné jedince oboch pohlaví. Samček najskôr vyhlodá snubnú komôrku v ktorej dôjde k spáreniu najčastejšie s dvomi až tromi samičkami. Tie následne hlodajú materské chodby a do zárezov na stenách kladú vajíčka. V priebehu života nakladie jedna samička v priemere 60 vajíčok. Kladenie vajíčok trvá 7-10 dní. Po 6-18 dňoch sa z vajíčok liahnu larvy ktorých vývoj môže v závislosti od podmienok trvať 7-50 dní. Žerom lariev a tým tvorbou larválnych chodieb dochádza k prerušeniu vodivých pletív stromu a pri silnom napadnutí k jeho vyschnutiu. Obdobie kukly trvá 1-2 týždne.

Metódy kontroly, ochrana a obrana

Napadnutie stromu lykožrútom smrekovým môžeme rozpoznať podľa závrtových otvorov na kmeni, výskytu hrdzavohnedých drviniek, výronu živice v miestach závrtu imága, farebných zmien ihličia, alebo odlupujúcej sa kôry. Ako doplnok môžeme použiť feromónové lapače alebo lapáky.

Najúčinnejšou obranou je včasné spracovanie napadnutých stromov, alebo v prípade vetrovej kalamity jej spracovanie ešte pred rojením podkôrnikov. Ako doplnok je možné použiť aj feromónové lapače postavené do bariér alebo lapáky. Pri kalamitných stavoch je možné využiť aj aplikáciu insekticídnych prípravkov.


Lyko r t leskl pityogenes chalcographus l coleoptera scolytidae
Lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus L. Coleoptera, Scolytidae)

Lykožrút lesklý je významným škodlivým činiteľom v smrekových porastoch. Najčastejšie sa vyskytuje ako sekundárny škodca a ako sprievodný druh popri lykožrútovi smrekovom. Obsadzuje hlavne korunovú časť stromu a konáre. Môžeme ho však nájsť aj ma kmeni. Škodí najmä v mladších porastoch kde sa môže stať aj primárnym škodcom. Jedná sa o fyziologického škodcu. Prednostne obsadzuje materiál čerstvo odumretý, pri premnožení napáda aj zdravé stromy.

Opis druhu

Dospelý jedinec je valcovitý, 1,6 – 2,8 mm dlhý, hnedočierny, lesklý. Krovky sú ukončené tromi pármi zubov. Pri samčekoch sú tieto zuby kužeľovité ostro zakončené a navzájom približne rovnako vzdialené. Samičky majú zuby na krovkách tvorené mozoľovitými hrbolčekmi.

Rozmnožovanie

V našich podmienkach má najčastejšie dve generácie do roka vo vyšších horských polohách len jednu. Rojenie prebieha podobne ako pri lykožrútovi smrekovom. Začína koncom apríla, začiatkom mája. Ako prvé nalietavajú na strom samčeky, následne vytvoria snubnú komôrku, kam pomocou feromónov prilákajú 3 – 6 (8) samičiek. Tie hlodajú zo snubnej komôrky hviezdicovite usporiadané materské chodby, kde do bočných zárezov kladú vajíčka. Kladenie vajíčok trvá približne 7 dní a počas tohto obdobia sanička nakladie 10 – 26 vajíčok. Vajíčka sa liahnu postupne podľa toho ako boli kladené. Larvy hlodajú v lyku 4 – 6 týždňov v závislosti od teploty a následne sa kuklia. Koncom júna sa objavujú prvé chrobáky, ktoré po ukončení zrelostného žeru zakladajú novú generáciu.

Metódy kontroly, ochrana a obrana

Napadnutie mladého stromu lykožrútom lesklým môžeme rozpoznať podľa farebných zmien ihličia, na kmienku sú pozorovateľné drobné závrtové otvory s charakteristickým požerkom. Na starších stromoch sa napadnutie prejavuje farebnou zmenou až opadávaním ihličia v korune stromu. Závrtové otvory sú pozorovateľné až po zrúbaní stromu.

Najúčinnejšou obranou je včasné spracovanie napadnutých stromov, alebo v prípade vetrovej kalamity jej spracovanie ešte pred rojením podkôrnikov. Často sa premnoží po korunových polomoch a na zbytkoch po ťažbe. Ako doplnok je možné použiť aj feromónové lapače postavené do bariér alebo lapáky. Pri kalamitných stavoch je možné využiť aj aplikáciu insekticídnych prípravkov.


ad