Hormóny štítnej žľazy

1. Hormóny štítnej žľazy -štítna žľaza je veľmi dôležitý, pre organizmus nevyhnutný orgán Poslaním hormónov štítnej žľazy je ovplyvňovať činnosť celého organizmu. Ovplyvňujú: • tvorbu tepla a termoreguláciu, • dozrievanie a činnosť mozgu, • metabolizmus tukov, cukrov a bielkovín • reaktivitu dýchacích centier, • činnosť pohlavných orgánov, • majú vplyv na neplodnosť a menštruačný cyklus, • kvalitu kože, nechtov, vlasov,  • hmotnosť (participujú na obezite alebo na chudnutí) • činnosť srdca, jeho výkonnosť a pulzovú frekvenciu, • kvalitu kĺbov, mineralizáciu kostí a relaxáciu svalstva

2. Štítna žľaza – patrí medzi najväčšie žľazy ľudského tela (10-20g) • má motýlikovitý tvar, tvorený dvoma lalokmi, na prednej strane krku • na hornom a dolnom póle štítnej žľazy sa nachádzajú prištítne telieska, ktoré produkujú parathormón (PTH) • parafolikulárne bunky produkujú kalcitonín Hormóny ŠŽ – deriváty tyrozínu – tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), potrebná je prítomnosť jódu v potrave – tvorbe hormónov je stimulovaná TSH ŠŽ –má schopnosť skladovať vytvorené hormóny vo folikuloch (sú viazané na bielkovinový nosič tyreoglobulín)

3. Po vyplavení do krvi sú hormóny naviazané na transportné bielkoviny - biologicky aktívne sú však len voľné hormóny. Tyroxín (T4) je skôr považovaný za prohormón, z ktorého odlúčením molekuly jódu (dejodáciou ) vzniká v štítnej žľaze a rôznych tkanivách (pečeň, obličky) aktívna a účinnejšia forma tyreoidálneho hormónu – trijódtyronín ( T3 )

4. Choroby štítnej žľazy – postihujú asi 5% obyvateľstva, najmä ženy Nedostatok hormónov hypotyreózasa najviac prejaví v detstve na: -nervovom tkanive – kritická úloha pri vývoji mozgu (nedostatok v dobe vývoja – kretenizmus), -spomalenie až zastavenie rastu – nanizmus -znížený metabolizmus V dospelosti – poruchy metabolizmu – edémy, pokles telesnej teploty, pulzovej frekvencie, spomalenie duševných procesov, útlm pohlavných funkcií – zväčšuje sa štítna žľaza – vzniká struma – hrvoľ liečivá – levotyroxín, liotyronín

5. Eufunkčná struma - je zväčšenie štítnej žľazy pri normálnej tvorbe jej hormónov, bez zápalových alebo nádorových zmien príčina – väčšinou nedostatok jódu v potrave TSH stimuluje štítnu žľazu k vyššiemu využitiu jódu, preto nevzniká hypotyreóza Liečba – podanie tyroxínu(docielime zmenšenie) – užíva sa ráno nalačno v jednej dávke Nedostatok jódu: jodidy (jodidovaná soľ)- jodid draselný (veľké dávky ako prevencia pred rádioaktívnym jódom)

6. Hypertyreóza: zvýšená produkcia hormónov, má niekoľko foriem. Najčastejšou formou je Graves-Basedowova choroba (typické autoimunitné ochorenie, keď dochádza k tvorbe stimulačných protilátok, ktoré sa viažu na receptory pre tyreotropín (TSH). Tým spôsobujú zvýšenú produkciu hormónov štítnej žľazy), - uplatňuje sa tu aj genetická predispozícia Typická je triáda príznakov: • struma ( zväčšenie štítnej žľazy), • tachykardia (zrýchlená tepová frekvencia), • exoftalmus • dochádza k vzniku hypermetabolického syndrómu s prejavmi z rôznych orgánov: spotená, teplá koža, riedke, vypadávajúce vlasy, lomivé, ryhované nechty, zvýšená únavnosť • chudnutie, zvýšená črevná motilita (časté stolice),

7. Tyreostatiká– bránia jódu sa naviazať na tyroxín v bunkách štítnej žľazy – zníži sa tvorba aktívnych hormónov Chloristan draselný – pri príprave pacientov pred rádionuklidovým vyšetrením Liečebne – deriváty tiomočoviny – karbimazol, tiamazol, propyltiouracil – užívajú sa nezávisle do jedla Niektoré formy – operačný zákrok, rozrušenie buniek ŠŽ rádioaktívnym žiarením NÚ tyreostatík – nepokoj, nespavosť, tras, riziko osteoporózy, znižovanie telesnej hmotnosti, riziko vzniku arytmií Rádioaktívny jód I131 - rádiofarmaká– diagnosticky na zistenie nádorov štítnej žľazy, terapeuticky na liečbu tyreotoxikózy