Regionálne riešenia hospodárskej krízy

1. Regionálne riešenia hospodárskej krízy

2. Analýza súčasného stavu SR : Možné príčiny: • Silná medzinárodná konkurencie schopnosť (Odhad IMF: výmenný kurz podhodnotený) • Stabilný a nie veľmi vysoký verejný dlh • Silný bankový sektor (ziskovosť a likvidita) • Silné obchodné prepojenia s Nemeckom (11% nárast v 2011) „Slovensko zažíva jedno s najlepších zotavení sa s krízy v rámci regiónu“ (IMF, 2012)

3. Analýza súčasného stavu SR : „Ozdravenie riadené exportom“ (IMF, 2012) • Nárast exportu v priemere 15% ročne • 65% HDP tvoriapriamezahraničné investície • Slovenský hospodársky rast úzko spätý s Nemeckým

4. Analýza súčasného stavu SR : Ďalšie problémy (výzvy): • Výsoká nezamestnanosť: Pred krízou:5% V čase krízy:14% Apríl 2012:13,75% • Regionálna disparita • Klesajúci domáci dopyt • Vysoko volatilná dôvera spotrebiteľov • Jedna z najvyšších inflácií v EU

5. Príčiny nezamestnanosti SR : • Nedostatočná podpora vzdelávania • Využívanie inovácií namiesto ich tvorby • Nízka zamestnanosť mladých ľudí • Pokles maloobchodnej činnosti

6. Stabilizačné opatrenia: Znížiť deficit verejnejsprávy pod hranicu 3 % HDP v roku 2013 a stabilizovať a začaťznižovaťverejnýdlh Dodržanieplánovanéhodeficituvovýške 4,9 % HDP v roku 2011 realizácioukonsolidačnýchopatrení. Znížiť deficit verejných financií na úroveň 3,8 % HDP v roku 2012.

7. Externé hrozby: Zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv nesúhlasia s pozastavením vyplácania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov tým štátom, u ktorých sa preukáže, že dlhodobo porušujú pravidlá Paktu stability a rastu. Tieto pravidlá vyžadujú od štátov, aby udržovali deficit národných rozpočtov pod tromi percentami ich HDP. Výbor regiónov nesúhlasí ani s návrhom Komisie na zavedenie tzv. výkonnostnej rezervy. Z nej by boli odmeňované štáty, ktorým by sa pomocou fondov z EÚ podarilo rýchlo naplniť svoje dopredu stanovené národné ciele. Európskakomisianajeseňprišla s návrhom, podľaktorého by sa k doterajšímdvomkategóriámregiónovpridalaeštejedna. Do nej by spadaliregióny, ktorésúsíce z hľadiskavyspelosti pod priemerom EÚ, avšaknienatoľko, abysazaradili do skupinykonvergenčnýchregiónov (HDP nahlavuneprevyšuje 75 percent priemeru EÚ).

8. Program stability na roky 2012 až 2015: „Ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku krízu, pričom prioritou je aj naďalej zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je nutnou podmienkou pre zrýchľovanie rastu životnej úrovne a dobiehanie úrovne rozvinutých členských štátov EÚ. Vstup SR do eurozóny a strata nezávislej menovej politiky zvyšuje význam zodpovednej fiškálnej politiky zameranej na konsolidáciu a efektívne pôsobenie automatických stabilizátorov a štrukturálnych politík zameraných na zvyšovanie potenciálneho rastu ekonomiky. „

9. Program stability na roky 2012 až 2015: Základným cieľom fiškálnej politiky Slovenska je dosiahnuť také zlepšenie fiškálnej pozície, ktoré vytvorí podmienky pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Prvým krokom k naplneniu tohto cieľa bola konsolidácia v priebehu roku 2011. Strednodobé ciele fiškálnej politiky sú nastavené tak, aby do roku 2013 Slovensko znížilo deficit verejnej správy pod 3 % HDP trvalým a udržateľným spôsobom, čo by vyústilo do zrušenia procedúry nadmerného deficitu. V ďalšom období sa predpokladá pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP. Vzhľadom na reštriktívny charakter fiškálnej politiky v celom horizonte pokrývajúcom program stability bude dôležité prijať opatrenia s čo najmenej negatívnym vplyvom na ekonomický rast. Dôležitým impulzom pre ekonomiku môže byť čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.

10. Čerpanie eurofondov Čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre PO 2007 – 2013 k 30.09.2012

11. Eurofondy: Pomoc, alebopasca? Európska komisia prijala v nadväznosti na nedávne nadobudnutie platnosti nového nariadenia o rozpočtových pravidlách aj nové podrobné vykonávacie pravidlá. Platiť začnú od začiatku budúceho roka. Nové pravidlá majú zjednodušiť dostupnosť európskych prostriedkov pre firmy, mimovládne organizácie, výskumníkov, študentov, samosprávy a ďalších príjemcov eurofondov. „Toto nové nariadenie prináša výrazné zlepšenia v prospech všetkých príjemcov peňazí EÚ. Úspešne sme obmedzili administratívne zaťaženie,“ vyhlásil európsky komisár pre rozpočet a finančné plánovanie JanuszLewandowski.

12. Eurofondy: Nové zmeny „Je to dôležité pre každého európskeho občana, nakoľko v časoch krízy rozpočet EÚ zohráva významnú úlohu pri podpore vytvárania nových pracovných miest a rastu,“ (Lewandowski,2012). Skrátenie doby medzi zverejnením výzvy na predloženie návrhov a uzatvorením dohôd o grante. Skrátia sa tiež lehoty na uskutočnenie platieb. Dôraz pri mechanizme platieb by sa mal presunúť zo žiadostí o jednorazové platby na platby za dosiahnutie výsledkov. Vo väčšej miere sa majú využívať jednorazové platby, paušálne sadzby a jednotkové náklady. Príjemcovia finančných prostriedkov EÚ už nebudú po novom povinní otvárať si samostatné bankové účty, z ktorých plynú úroky.

13. Zvýšená zodpovednosť a kontrola Novými pravidlami sa zvýši zodpovednosť tých, ktorí s prostriedkami EÚ hospodária. Orgány členských štátov budú musieť v budúcnosti podpisovať a Komisii predkladať výročné vyhlásenia dosvedčujúce, že finančné prostriedky boli vynaložené správnym spôsobom. Pre posilnenie kontroly bude Komisia zverejňovať rozhodnutia o uložení postihov za zneužívanie eurofondov, ktoré budú slúžiť ako odrádzajúci prostriedok. V budúcnosti sa majú využívať rôzne finančné nástroje ako úvery, vlastný kapitál, či záruky, aby sa zvýšila účinnosť prostriedkov EÚ a znásobil sa ich finančný vplyv. V oblasti vonkajšej činnosti bude môcť EÚ vytvárať trustové fondy EÚ, v ktorých Únia spojí vlastné zdroje s prostriedkami členských štátov a ostatných darcov s cieľom lepšej koordinácie a zvýšenej viditeľnosti pomoci.

14. Ďakujem za pozornosť ! dekan@euke.sk